Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Už naozaj nevládzem

Príspevok v téme: Už naozaj nevládzem
marushik

Ahojte,
práve som sa vrátila z wc-ka. Naposledy-včera- keď som "TO" urobila, povedala som si že už nikdy viac!...Už asi 1000-cí krát...
Preklínam deň, keď som to spravila prvý krát. Neviem si už predstaviť aké to je žiť bez neustálych myšlienok na jedlo a na to čo s ním po jedení "musím" urobiť. A vlastne, mnohé z vás ste si asi podobným prešli,alebo ešte prechádzate...
Mám 22 rokov. Bulímia ma trápi už dobré tri roky. Prepadla som jej počas toho ako som mala anorexiu, ktorá sa mi začala v mojich 19 rokoch. Prestala som skoro úplne jesť, aj keď to bolo pre mňa utrpenie,pretože jedlo milujem... ale neznášala som sa, svoj celkový vzhľad(čo sa doteraz nezmenilo:(...práve naopak, čím ďalej, tým viac, sa samej sebe hnusím). Vtedy som na výšku 167 cm mala 52 kíl a to sa mi zdalo priveľa. A tak som to dotiahla na 46. Verte či nie, bolo to jediné obdobie v mojom živote, kedy som sa cítila celkom "pekne" a príťažlivo...avšak, potom som začala brať antikoncepciu kvôli menštruácii, ktorú som nemala viac ako rok a pribrala som na pôvodných 52 kg. Kvôli priberaniu, ktoré neprestávalo, sa u mna postupne vyvinula depresia, až som začala navštevovať psychiatra. Predpísal mi lieky-antidepresíva, z ktorých som pribrala ďalších 8 kíl...Od vtedy je tomu rok a ja mám stále váhu okolo 60-63 kíl, hnusnú bulímiu a hnus zo seba.. Nenávidím sa ako nikdy predtým :( Nikto z blízkych o mojom probléme nevie a ja neviem ako ďalej. Preto som sa odvážila aspoň k tomuto, že sa zdôverím s Vami. Viem, že chcem byť zdravá,nechcem sa už neustále len prežieraŤ, ale moja vôľa je slabá. A chcela by som sa mať konečne rada, aby som mohla viesť plnohodnotný život... Ak by ste mi vedeli poradiť dievčatá, ktoré ste sa z toho dostali, bola by som Vám úprimne vďačná. Takisto ako sa poteším aj slovám Vás kočky, ktoré tým prechádzate teraz...Ďakujem...
--------------
Poradňa - Poruchy príjmu potravy - www.zdravie.sk

zuzka1911

Oui,

ak by si chcela, kludne mi mozes napisat na moj mail zuzka1911@gmail.com ja by som sa tiez rada s niekym nezainteresovanym porozpravala o istych veciach, ktore sa momentalne deju v mojom zivote, o ktorych nechcem hovorit takto verejne, lebo neviem kto to tu cita. a tvoje nazory sa mi velmi pacia :-)
take tie naozajske depresie velmi doverne poznam. nie len take, ze "mam depku". je to otrasne, ja som bola v depresiach cca pol roka, mozno az tristvrte. bolo to strasne, nespala som, vyzerala som doslova vygrcane (co som vlastne aj bola) a bolo mi na slucku. ani neviem ako som sa z toho dostala. ale myslim, ze mi najviac pomohli priatelia. starali sa o moj program, stale ma niekto niekam volal. najprv som nechcela, izolovala som sa, no potom som si uvedomila, ze pokial budem len doma sediet a varit sa vo vlastnej stave, skoncim na psychiatrii. doktorka ma furt chcela dopovat nejakymi tupymi liekmi - antidepresivami a liekmi na bulimiu. lenze ja som vzdy vsetko odmietla a teraz viem, ze som urobila dobre. zvladla som to aj bez nich. hrozne som sa toho bala, lebo tieto sracky su strasne navykove. samozrejme, pokial to niekto uz naozaj potrebuje, tak ano... ale ja som asi niekde hlboko vedela, ze to musim proste zvladnut aj bez toho.
Oui, je fajn, ze uz byvanie a ine veci neprisposobujes bulimii a tym spravnym podmienkam na vracanie. ale... preco cakat az pokial prides do BA ? to si nemozes planovat, ze kedy zacnem. treba zacat hned a zaraz. jasne, v BA sa ti to bude mozno risit lahsie, ked nebudes doma... no skus to !
rodina... kapitola sama o sebe. ja neviem preco to je tak, ako to je. rodina by mala byt prva, od ktorej budes cakat podporu. u mna je to rovnake-jedine stastie je, ze zijem sama uz x rokov. ak by som mala byvat s mojou mamou, asi by som sa ugrcala k smrti. to je cista katastrofa. ona to mysli dobre, nie je to zla osoba, ale... no nebudem to tu pisat. proste nikdy pre nu nebude nic dobre, stale bude nespokojna, stale bude pindat na nieco... o tom by som sa potrebovala porozpravat :-(
skupinka-rada by som tam chodila, lebo to, ze nevraciam a som teraz na tom vynikajuco neznamena, ze som z toho vonku. ze som z toho vonku si budem moct povedat najskor po 2-3rokoch nevracania. podla mna... lebo uz som raz cele dva roky nevracala a potom bum a bolo to spat. takze asi tak. na skupinku chodit chcem a snad sa tam teda uvidime :-) snad sa prida aj Marushik :-)
uz ani neviem co by som napisala. dnes ma caka pekny den. idem upiect kolacik, potom pojdem za kamoskou a musim vymysliet, co budem varit na veceru, lebo ma caka rande :-) tesim sa z toho strasne moc a velmi si zelam, aby to vyslo. stretavame sa asi 3 tyzdne, no my sme trosku obaja taki hanblivi a ide nam vsetko veeeelmi pomaly. ale presne takto sa mi to paci :-) je to vzrusujuce, napinave, krasne, motyliky su :-)
Oui, papa zatial a ak budes mat chut, mozes mi napisat na ten moj mail... pekny den

Oui

zuzi, gratulujem, velmi sa tesim :)
dufam, ze to tak vydrzi nastalo. a teda,aj ked budu horsie okolnosti v zivote, tak ze ti stale vydrzi to krasne papanie a nestarostenie sa. starosti si treba robit koli inym problemom v zivote, ktorym sa zial nik nevyhne :)

no, so mnou je to kadejake, mala som dost depresiu (taku tu naozajstnu, nie len to, comu sa ludovo hovori depka) a viem, ze moje zle psychicke stavy su odrazom bulimie.

v rodine mame schizofreniu, takze o to viac sa bojim vsetkych precudesnych stavov, co mavam a o to viac sa musim nakopnut. popravde, letu uz neverim, ale od septembra zacinam makat. velmi sa na to tesim. uz menim veci v zivote k tomu, aby som si svoju ppp nemohla uchovavat.
nasli sme si so spolubyvajucimi krasny bytik a po prvy krat som zvolila, ze budem s dakym na izbe, dokonca na byte budeme az 4- doteraz som vzdy mala vlastnu izbu, co najmensi pocet ludi na byte, len aby som sa mohla schovavat s jedlom. tento krat ma pri hladani uz vobec netrapilo, co ak nebude splachovat hajzel a podobne veci. proste, stale zvraciam, ale uz svoj zivot neprisposobujem tomu, aby som si robila pre bulimiu vhodne podmienky.
citam vela literatury na tuto temu, vela premyslam, musim viac so sebou zacat pracovat, ale popravde, odkladam to na cas, kedy zdrhnem do BA.

tu mi je teraz tazko, potrebujem sa na tuto temu viac rozpravat, rodina by ma sice podrzala, ale s nimi o tom viem komunikovat len do urcitej miery - teda, s bratom aj viac, ale ked sme vsetci doma nakope, tak je to dake horsie. uz sa proste lepsie citim, ked si zijem vlastny zivot.

jedina osoba, s ktorou som o tom fakt realisticky komunikovala doma ma teraz dost serie, s danym mladym muzom mam velmi zlozity vztah a teraz prave prechadza tou zlou fazou, tak ma to dost do depiek uvrhlo.

ale uz sa z nich dost skriabem, popravde, po psychickej stranke som zasa dost nabrala energiu a na vela veci sa tesim, uz sa musim iba naokopnut viac.
ale ked vidim tu ivanu z pred par mesiacov a tu dnes, vidim znacny posun v premyslani o svojej ppp. vela veci som si uvedomila, vela zacala triezvo vnimat. uz vidim, co vsetko mi to vzalo, nie len tie povrchne dovody ako dovtedy, ale aj omnoho hlbsie suvislosti. na vela otazok som si sama dala konecne odpovede a uz vidim, co v minulosti boli faktory pre vyvin mojej ppp - uz viem, ze neexistuje jedna vec, ktora by vsetko zmenila, tak ako to nespustila jedna jedina vec.

veci sa proste hybu, nehovorim, ze zavratne a nehovorim, ze som na seba nejak hrda, to budem, az ked prestanem byt leniva a zacnem aj bojovat sama s sebou viac. lebo v tomto nemam vobec pevnu volu - v neprejedani sa.

uz viem, co je normalne zjest, nemam pocit, ze musim zvracat vsetko "nepovolene", akurat, ze aj pekne cely den jem, ale ked na mna pride ta strasna chut, tak si proste normalne vedome idem oplieskat 20 ecok do mesta, nakupim, pozeriem a ide von. nie su to dake "zbesile neuroticke" zachvaty, ktorym by sa nedalo odolat. je to len moja lenivost, zvyk na to, ze presne to ma uspokoji, zazenie nudu atd atd ...

zasa som sa rozkecla, zajtra idem za detiskami na tabor, na to sa tesim, zial iba na jeden den, potom sa snad uz konecne donutim pisat sem castejsie, lebo viem, ze to moze cloveku pomoct - u mna je hlavne problem, ze ked som v dobrej faze, vtedy sa o probleme bavim otvorene a rada, ked som v horsej, tak sa stale hanbim dost o tom komunikovat a ani nemam taku chut...

zuzka1911

ahoj Oui,

nooo, moc si ma nepotesila. mrzi ma, ze sa nemas podla tvojich predstav a ze tvoja nalada a stavy sa daju prirovnat s nejakej sinusoide-keby aspon si bola vacsinu casu nad osou "x" :) hahaaaa, ze jake metafory :D
skoda, ako by som ti pomohla ? mne sa dari vynikajuco, sa musim pochvalit :) momentalne som spokojna so svojou postavou - skor by som ju chcela este viacej spevnit, nie schudnut. vahu som schovala, na nu sa nestaviam uz vobec. papam hocico, niekedy aj kolacik, nestranim sa nijakej potravine. tesim sa vecer na ranajky, mam lepsiu plet, chodim na wc pravidelne, depky ziadne, kludne spim aj 10-12 hodin :) som zalubena, no proste sa mam super. bodaj by ste sa tak mali vsetci. jedine stresy mi vyraba moja matka, no to sa snazim ignorovat, nastastie je prec :)

Oui

drahe devy,
mam zasa zle obdobie a ani sa mi nechcelo sem pisat, popravde, stale nie som uplne v tom, ze sa mi chce zacinat s korespondenciou. viac mi vzdy dal life hovor, ako virtualna podpora.
chcela som sa len opytat tych co ste z ba, ci od septembra teda nepremyslate nad tou svojpomocnou skupinkou. ja od sept. aj psychoterapiu budem mat a na skupinku sa uz velmi tesim, pre mna to bolo drzanie nad vodou v par tazkych chvilach, takze vrelo odporucam.
a mozno by sme si konecne mohli aj zatriast rukou :)

zuzi, dakujem za opytanie v druhej teme, mam sa tak ako sa mam, raz hore, raz dole, teraz je ta dusevna amplituda v tych spodnejsich fazach, ale uz nastastie zacne september a ja zasa vypadnem z domu, nabehnem do kolotoca mozgovej cinnosti, takze zasa bude lepsie :) a hlavne mi tu aj jeden mlady muz kvapkal uz na hlavu, tak potrebujem vypadnut co najskor.
takze tak. :)

zuzka1911

wasabi,

uplne si ma takto zrana potesila :) dakujem ti :) ja by som urcite chcela nieco tymto smerom podniknut a pomahat dievcatam s PPP, pretoze si myslim, ze baba, ktora si tym vsetkym presla vie poradit najlepsie. caka ma narocny rok, no urcite chcem nieco vymysliet :) tak mi drz palce. stve ma, ze alkoholizmus a ine zavislosti sa riesia omnoho viac ako toto a pritom zbavit za zavislosti od jedla, ci uz je to bulimia alebo anorexia, je omnoho tazsie. alkohol k zivotu clovek nepotrebuje, ale jedlo ? jedlo je vsade ... malo sa o tychto problemoch hovori, niektori ludia vobec netusia o co ide, alkoholizmus... kazdy vie, co to je ! takze asi tak...

wasabi

ZUZU...
potvorka...ty vies vsetko tak super opisat...ja len tak...co mam na jazyku...to šlaham do klavesnice :D ...no ale ty pises tak inac...straaasne dobre sa to cita...a kazducke tvoje slovko je pravda pravduca...kks...z teba by bol normalne ze dobry psycholog....presla si tym...vies o com hovoris...a vies to este k tomu tak super podat....myslim ze by si dokazala holkam s PPP velmi pomoct...
inak poviem ti moja...vsetko zle je na nieco dobre...hovori sa...lenze ono je to ozaj tak...pametas si ako som tu bola nestastna ze mi nevysiel projekt??...teraz mam vdaka tomu nieco ooovela lepsie..takze teraz sa vytešujeem... :))))
no a este mi neda...Marushik..ako sa dari mojko??...podla ZUZU co citam bola na dovolenke...juuuj...tíško zavidim...nam tento rok dovolenka nevysla...len po chatach chodime..na vsetky strany..ale aj to potesi..priroda...ludia ktorych mas rada..atd....paradicka...
no ale na take more by som nepovedala ze "nechcem" :DDDD

zuzka1911

presne tak... stale sa to omiela, dookola to vsade pocuvame a ono je to fakt pravda :) len to treba zistit, vyskusat si to :)
drzim palce aj ja !

wasabi

Zuzik...
aj ja som hrda..na seba..na teba...veelmi...chmatla si to za spravny koniec..to je presne to...vsetky sa boja jest pravidelne..viac x..myslia si ze priberu...ty si si to vyskusala..pravidelnu stravu..bo si bola nutena..a zistila si ze sa tym vobec nepribera..a este jednu vec..ze prav.papanim sa ti nestane ze ta prepadne vlčí hlad..a tym padom nerobis "blbosti" ;)
DRZIM PALCE VSETKYM...papa :)

zuzka1911

ahoj wasabi :)

dakujem za pochvalu, ale myslim, ze zasluzenu, nie ? nooo, ze ako ja papam ? vsetko sa to zacalo na konci maja, ked som bola s kamoskou na dovolenke - teda takom predlzenom vikende. ona si ma zobrala pod ochranne kridla a ukazala mi, ake to je, ked clovek papa uuuplne normalne. teda ona papala uplne normalne, pre mna to bol dost ze sok. ale tak snazila som sa. striehla na mna na kazdom kroku. pekne krasne ranajky, desiata, obed, olovrant, vecera, potom sme isli na drink, potom raz aj na zmrzku. no a dosla som domov a vobec ani len trosku som nepribrala. tak ma asi osvietilo, neviem... pokracovala som. vtedy som este jedla extremne pomaly a aj uplne ze malinko. proste nie ako normalny clovek. ale aspon som negrcala. teraz uz vsetko ok. jem normalnou rychlostou, jedlo si max vychutnavam, uzivam, varim si to, co mi chuti. papam zmrzku, ked mam neprekonatelnu chut na sladke, dam si. a vooobec, vooobec som nepribrala, dokonca mam tiez niekedy pocit, ze som aj schudla. ale neviem, vahu proste obchadzam, nejako ma ani nenapadne sa na nu postavit. na co akoze ? zbytocneeee !! taka som stastna, ze som dosla do tohto stadia. je to strasne oslobodzujuce, mam cas na kopu inych veci, upravila sa mi plet, na wc chodim skoro kazdy den, nenaduva ma, nemam zavrate z toho, ze nic nejem. no proste neopisatelny pocit. wasabi, asi vies, o com hovorim :) strasne som z nas stastna :) hrdaaaa sama na seba. ja sa dokonca kuknem do zrkadla a poviem si, ze aka som pekna :) ze "dobra si, zuza :)" hehe minule som sa dobre napapala a pohladkala brusko, ze som mu urcite dobre urobila :) tesiiiim sa velmi...
alica, presne tak - teraz ako budes sama doma, budes merat len cestu z tesca domov, kuchyna - wc a tak to pojde. pokial stale planujes tu tvoju super ocistu, ci dietu, ci co... skoncis na hajzli 4x do dna. som si tym ista. pozvi k sebe byvat nejaku kamosku a papajte pekne spolu. spolu si varte, smejte sa - smiech a laska su najlepsi liek. podla mna teda. ved terapia smiechom :) overena metoda na depresie. pokial budes stale dietovat, robit vselijake ocisty a co ja viem co, proste sa bulimie nezbavis. musis zacat jest. ale nie ze prestanes vracat a s tym aj jest, ako to bolo aj u mna. pekne som presla z jedneho do druheho. z bulimie anorexia jak vysita. to je zle moja. musis zacat papat. tiez pekne pomalicky ako ja a wasabi. pomohlo to mne, pomohlo to wasabi, urcite aj inym dievcatam, mozno to zafunguje aj u teba. skus to moja. inak skoncis velice rychlo niekde neviem kde. ved ked uz si sem prisla, asi chces pomoc a poradit. a my sme si to vsetko zazili - este aj zazivame a bojujeme stale, lebo toto je beh na dlhu trat a to, ze nevraciam dva mesiace je sice obrovitansky uspech, no este nemam ani zdaleka vyhrate... takze zabojuj aj ty, sama za seba. za koho, ked nie za seba ???

Textová Inzercia

Máte problém s erekciou?

Erexus vyrieši váš problém! Náhrada liekov založená na prírodnej receptúre bez lekárskeho predpisu s extra silou!

Správca siete - SANDING

Správa firemných počitačov. Bratislava a okolie.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Už naozaj nevládzem - Fórum - ZDRAVIE.sk