Osamelost, samota

aj ked sa vraciam k velmy starej teme ale tak podla mna si to mala este lachsie v tom ze si mala 29 ja mam presne ten isty problme az na to ze ja mam 17 a to je podla mna tahchsie zacivat v tejto dobe v puberte bit stale doma a sam mas tam este jednu vihoti pisala si ze si simpaticka to bude moj najvecsi problem ze ja niecom a niesom ani nieaky sebavedomy tip co bi nieakm prisiel a ohlasil sa v spolocnosti cudzich ludi ale ked som v spolocnisti kamaratou tich par tak tam mi nieje problem komunikovat dost takedy az moc vela rad bi som skusal nove veci ist vecer von a sadnut si niekde na kofolu alebo neco z ludmy a pokecat si ist na diskoteku alebo na chatu a tak az na to ze ja sam nespravim nic

Onnnnn, som na tom rovnako...

prechádzky so psom do lesov okolo mi stačia. ved ako mám aj kamarátov, necítim sa byť dáko odrezaný od sveta, chodím na tréningy kde mám dobrých kamarátov a tam mi tá prítomnosť ľudí stačí, ďalšiu nepotrebujem

oprava : falošných

katka :
súhlasím s tebou. tiež zastávam takú teoriu,že radšej byt sama,než mat faloškých priatelov. aspon sa nesklamem...

Ja som si vždy myslel, že iba ja mám takéto problémy. Ale jednu vec som som zistil: Sedením doma sa situácia iste nezlepší. Znie to možno ako klišé, ale je to pravda. Treba chodiť medzi ľudí, udržovať nejaké sociálne a komunikačné zručnosti. Ozajstné priateľstvá nevznikajú zo dňa na deň.

Tiež to poznám a niekdy je to veľmi ťažké zvládať. Chýbajú mi kamaráti a spoločnosť druhých ľudí. Koľkých bývalých kamarátov stretávam prehodíme pár slov a uvedomujem si že v minulosti sme chodievali pravidelne von a spolu sme sa zabávali. Teraz som aj dosť vyťažená pracovnou dobou, a viem že sa nestíham venovať priateľom a známym a už vôbec svojím koníčkom. Strašne to ubíja a odoberá silu.

Ahojte,
ja mam podobny problem, zadane kamosky chodievaju von iba s frajermi, kolegovia v praci a kolegyne su starsie.. takze ti utekaju domov k rodine.... a teraz hlavne v lete to bude trosku tazsie... prajem vsetkym pekny den...

Ahojte! Som rada, že sa ozývajú ľudia, ktorí poznajú tieto pocity. Našťastie sa mi tieto dni darilo trochu socializovať, ale viem, že zase prídu obdobia, kedy to padne. Učím sa momentálne robiť viac prvý krok v kontakte, dosť som zvykla byť závislá od toho, či sa mi niekto ozve - aj keď, veľmi dobre viem, aké to je, keď sa človek nemá komu ozvať, lebo ostatní majú už iné životy.

M74, to sa ti podarilo s tým druhým svetom :)) (neboj, pochopila som to správne)! Katka, tiež nemám podmienky na zvieratko, takže hej, je to tiež zatiaľ na úrovni uvažovania do budúcnosti. A tiež som mala svojho času partiu, a je to preč, už nie sme schopní sa zorganizovať.

Ja som v takej istej situacii. Tiez teraz ked je krasne pocasie, by som rada vysla von s niekym pokecat. Ale mne sa nikto neozve, kazdy ma svoj okruh priatelov, ja akosi nikde nepatrim. Je to tak len posledny rok. Predtym som mala partiu, chodievala som stale niekde. Ale ako sa ukazalo, boli to falosni priatelia. Tak som teraz sama. No a ked sa ja niekomu ozvem, nikto nema cas. Tiez uvazujem nad psikom. Len to teraz nie je mozne z viacerych dovodov.

Ja som na tom možno trochu podobne, jednoducho aj v dave sa cítim osamelo. Nie že by som kamarátov nikdy nemal, ale život ich odvial na druhý koniec Slovenska, sveta, alebo na druhý svet... Takže aj keď sme v kontakte ( s druhým svetom našťastie nie :- )), tak osobné stretnutia sú zriedkavé. A nájsť si nových dobrých kamarátov, to je priam umenie. Hlavne keď si človek z nedostatku spoločenských príležitostí vypestuje také koníčky a životný štýl, ktorý iných nevyžaduje a nedáva moc možností sa s niekým zoznámiť. Podotýkam že nie som žiaden čudák samotár a snažím sa byť kamarátsky.