S priateľom som 4 roky, je odomňa o 7 rokov starší a ja mám 23 rokov. Problém je v tom, že k nemu už necítim to, čo som cítila na začiatku. Je pravda, chodím na VŠ takže sa vidíme len cez víkendy, ale on je na mne strašne závislý a nevie si predstaviť život bezomňa, niekedy je aj žiarlivý, ale to sa dá vydržať.
Vstúpil do toho niekto tretí, z mojej strany, niekto kto je strašne úprimný, s ktorým môžem byť každý deň, niekto kto už má za sebou 7 ročný vzťah a už sa sklamal, povedal mi, že si myslel že už nikoho nikdy nenájde a nebude šťastný, a potom stretol mňa. Je mi s ním fajn, vie, že som zadaná, ale vidí na mne, že nie som šťastná. Neviem čo mám robiť, ale odkedy ho poznám, moje srdiečko sa deň čo deň prikláňa k nemu,ale už ma nebaví pretvarovať sa pred tým druhým.
Najhoršie na tom je, že s priateľom máme spoločných priateľov, spoločných známych, naši rodičia sa veľmi dobre poznajú, veď pochádzame z jednej dediny. Moji rodičia by to pochopili, ale bojím sa, že stratím svojich priateľov a pred ľudmi v dedine budem jedna \\\"fľandra\\\". Nechcem ďalej žiť s pocitom klamstva, už ma to ubíja, aj ja mám svedomie, ktoré už nevládze. Deň čo deň plačem, ale nepomáha mi to. Keď sa s ním rozídem stratím všetko čo som si celé roky budovala a hlavne sa už doma nebudem môcť ukázať aby ma neohovárali, čo aj tak budú. Kamarátkou s ním asi nebudem chcieť ostať, lebo z priateľstva je kamarátsvo málokedy pravedepodobné.
Poraďte mi prosím čo mám robiť? Mám s ním byť a nebyť šťastná alebo sa rozísť?
Chcem sa rozísť,ale nechcem mu ublížiť
Ja som to vlastne myslela, tak, ze koho vlastne lubis? Lubis este toho prveho? Ked ste z dediny, tak je pravdepodobne, ze je na Teba silno naviazany, asi tam vela inych dievceniec nie je. 7 rokov je dost velky rozdiel, pomaly sa chlapec bude chciet zenit. Sandrita, sama musis najlepsie vediet. Kasli na nazory inych, Ty si ten svoj zivot budes zit tak, ako si ho zariadis. Ja som z maleho mesta, starkych mam z dedin, viem si to predstavit. Myslim, ze svoju odpoved uz sama poznas :)
myslím že nejde o to koho ľúbim viac, ale nechcem chodiť domov s pocitom, že sa mi fakt nechce a chodiť ku priateľovi nie že na silu, ale zo zvyku
Hlavne opatrne. Niekedy sa clovek nezalubi do skutocneho cloveka, ale do svojej zidealizovanej predstavy :)
A koho vlastne lubis viac?
s reakciami okolia sa budeš musieť vyrovnať,a vaši spoloční priatelia si vás rozoberú.Dedina časom zabudne.
Ver mi, pokial budes vo svojom zivote pozerat na to, aby boli spokojni ostatni, Ty sama budes trpiet ako kon a ten Tvoj chlapec by asi tiez stastny nebol, nikto. Lepsie teraz, ako potom o 10 rokov. Hlavne mu to vysvetli.
nie na 100 % ale nevládzem už takto žiť, keby sa mi človek, ktorý ma má veľmi rád (myslím ten druhý) prestal ozývať, písať a vlastne sa celkom pripomínať, neriešila by som to a ostala so svojím priateľom, ale možno je to nejaká skúška, a ja chcem skúšať, mám život pred sebou, a nevidím do budúcnosti
Ja si myslím, že najjednoduchšie je mu to povedať a nešpekulovať. Všetko potom ukáže čas. Niektorých priateľov mať potom asi nebudete spoločných. A tú frázu: zostaneme priatelia:D - to mu radšej nehovor.
takže viacmenej si už rozhodnutá ....
Najviac sa bojím rekacie okolia, lebo s tými ľudmi sa budem cez prázdiny stretávať denno denne, lepšie by bolo keby som mala kde odísť... som strašne zúfalá
