Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Na dne, kto moze nech pomoze

Príspevok v téme: Na dne, kto moze nech pomoze
rainMan

chcel by som pocut nazor nestrannych ludi, ci je bezne v medziludskych vztahoch, ze jeden nieco povie, a ten druhy to pocuje uplne inak, alebo si to inak vysvetli? je vporiadku, ak nieco poviem, moja holka zareaguje ze som povedal nieco ine a potom som ja ten zly co si nedokaze uznat pravdu. a to ide doslova iba o slovicka=( alebo tvrdi ze som pozrel na nejaku inu holku a pritom to nie je vobec pravda, ved ako moze vediet tak presne kam som pozrel ak stoji napr. vedla mna=( toto sa jej snazim povedat a ona to nedokaze prijat=( ja sam nechcem pozerat na ine a snazim sa aby nemala dovod ziarlit. a potom som ja ten co sa vraj nedokaze priznat. Niekolkokrat sa stalo ze som nechtiac pozrel na inu, ale vecsinou som to uznal. Niekedy som aj pozrel na inu a neuznal si to, ale naozaj nie len tak zo srandy, ale preto, lebo jej reakcie su potom velmi neprijemne a nechcel som kazit atmosferu, ked aj tak ziadnu inu nechcem. Ja viem ze mam dost tvrdohlavu povahu a uznavanie chyb resp. nemat posledne slovo alebo svoju pravdu nepatri medzi moje silne stranky, ale snazim sa s tym uz kvoli nej bojovat. Mame spolu 3rocny vztah a ona si mysli vraj sa nedokazem zmenit vobec v nicom, ale keby vedela kolko veci som uz kvoli nej zmenil, a zial v mnohych az do takej podoby ze teraz kvoli tomu trpim. a pritom viem ze za vela z jej pristupu ku mne si mozem sam, jednak kvoli tomu ze na zaciatku vztahu som ju niekolkokrat sklamal a nevazil si ju, a teraz mi mozno uz tak nedoveruje az tak ae potom uz viac ako dva roky som makal na tom aby som si ju ziskal a napravil krvidy. A ona mi vraj ze nedokaze urcite veci zabudnut=( lenze jej sa potom neskor stalo takmer to iste, a ja som jej dokazal jej podrazy odpustit bez problemov, pretoze ju milujem=( nuz Je toho strasne vela a neda sa to cele napisat co ma trapi, potesilo by ma, keby sa niekto zaujimal a diskutovali by sme o mojom vztahu. snazim sa veci opisat maximalne objektivne, ale uz som nacisto ubity. MILUJEM ju, ale nevladzem uz pocuvat co vsetko robim zle. viem ze ma aj miluje a ma aj mnoho dobrych stranok (neznost, ochota, pracovitost, dobrosrdecnost)ale z niektorych jej reakcii mam uz istu dobu pocit, ze som pre nu uz len nejaka babka=(.......rozpisal som sa tu, trosku chaoticky, ale musim to uz zo seba dostat. zaujimaju ma odpovede na to co som napisal na zaciatku. budem vdacny za kazdy nazor. Pre vyryvacov este raz: viem ze si za mnohe mozem sam, a viem ze som mozno sebecky, ved treba ustupovat (vztahy su zlozite a nikdy nieje vsetko idealne) ale ja uz neviem kde este na sebe hladat chybu. opustit ju nechcem, ale pred kratkou chvilou sme sa pohadali na jednej z tych veci, co som opisal vyssie, a ja uz proste nemam sil sa pokorit=(

angelika1563

Uvediem vám teraz príklad, ktorý ukazuje, ako vyzerá opravdivá láska k blížnemu.
Istý pustovník stretol jedného dňa na ceste biedneho mrzáka, pokrytého vredmi. Úbožiak sa ledva hýbal. Pustovník ho vzal do svojej cely a preukazoval mu všetku potrebnú pomoc. Keď konečne tento úbožiak nadobudol silu, pustovník sa ho spýtal, či by nechcel zostať v samotke spolu s ním. „Budeme sa spolu modliť – povedal – slúžiť dobrému Bohu, a ja budem pamätať na tvoj pokrm“. – „Ách, ako sa teším – odpovedal úbožiak. – Tvoje milosrdenstvo je pre mňa šťastím a potechou!“ Pustovník začal teraz dvojnásobne pracovať, aby uživil mrzáka i seba. Rád dával chudákovi lepšie porcie. Zakrátko však úbožiak začal šomrať proti svojmu dobrodincovi, pričom nariekal, že ho zle živí. – „Drahý priateľ – odpovedal pustovník – lepšie ťa kŕmim, ako seba samého, viac už nemôžem pre teba urobiť“. O niekoľko dní neskôr nevďačník znovu sa začal sťažovať, pričom zlorečil svojmu dobrodincovi. Pustovník pokojne trpel, nič nepovedal. Úbožiak sa zahanbil, že sa tak vyjadril o svätom človeku, ktorý mu dobre želal a preukazoval mu dobrodenia. Poprosil teda pustovníka o odpustenie. Ale znova ho ovládla netrpezlivosť a nenávisť. Začal teda kričať: „Je tu nuda, nemôžem s tebou vydržať – zaveď ma tam, kde si ma našiel. Nie som naučený na takú úbohú stravu“. Vtedy pustovník poprosil úbožiaka o odpustenie a sľúbil mu, že sa bude o neho lepšie starať. Z Božieho vnuknutia išiel k istému milosrdnému obyvateľovi v susedstve a poprosil ho o akési lepšie jedlo pre mrzáka. Obyvateľ pohnutý ľútosťou sľúbil, že mu bude každý deň dávať čosi zo svojho stola. Chudák bol však nejaký čas spokojný. Avšak po niekoľkých týždňoch znovu začal robiť pustovníkovi trpké výčitky: „Si klamár! Predstieraš, že hľadáš pre mňa almužnu, ale robíš to pre seba, potichu zješ lepšie kúsky, a mne necháš iba zvyšok“. – „Ách, priateľu – hovoril pustovník – krivdíš mi týmito výčitkami. Nič nechcem pre seba a nič neberiem z toho, čo mi pre teba prinášajú. Ak nie si s tým spokojný, tak buď trpezlivý hoci z lásky ku Kristovi, a ja sa budem usilovať polepšiť“. „Neprijímam tvoje vysvetlenie“ – hovorí žobrák. Chytil pritom kameň a namieril na hlavu pustovníka, aby ho udrel. Pustovník sa sklonil na bok a vyhol úderu. Úbožiak teda chytil palicu, ktorou sa podopieral a tak silno ňou uderil dobrodinca, že ten padol na zem. „Nech ti Boh odpustí – povedal svätý človek – tak, ako ti ja odpúšťam krivdy, ktoré si mi spôsobil“. – „Odprosuješ ma slovami, ale v srdci mi určite želáš smrť“. – „Z celého srdca ti odpúšťam, priateľu“ - odpovedal dobrý pustovník. Na dôkaz toho chcel žobráka objať, ale ten ho v tej chvíli chytil za hrdlo, poškriabal mu tvár nechtami a začal ho dusiť. Pustovník sa vytrhol z rúk zlostníka, ale ten ešte za ním volal: „Len choď, ale zapamätaj si, že kedysi mojou rukou zomrieš!“. Milosrdný pustovník trpezlivo, v duchu kresťanskej lásky znášal toho žobráka štyri roky, hoci stále musel počúvať množstvo výčitiek zo strany úbožiaka. Každú chvíľu sa dožadoval, aby ho pustovník zaniesol na cestu, kde ho vzal, že radšej chce zomrieť hladom a zimou alebo chce byť roztrhaný divými zvermi, ako bývať spolu s ním. Dobrý pustovník nevedel, čo má urobiť: z jednej strany sa bál, že úbožiak, ponechaný na opustenom mieste, zahynie; z druhej strany – obával sa, že už s ním dlhšie nevydrží, že musí stratiť trpezlivosť. Išiel teda s týmto problémom k sv. Antonovi, aby sa poradil, čo má robiť, aby sa páčil Bohu. Nebál sa námah a urážok, ktorých sa mu dostávalo za svoje dobrodenia – iba chcel poznať vôľu Božiu. Keď prišiel k sv. Antonovi, ten mu z Božieho vnuknutia povedal:
„Ách, synu, viem, čo ťa privádza a prečo ma hľadáš. Neprepusť od seba toho úbožiaka, to je pokušenie zlého ducha, ktorý ťa chce pozbaviť nádhernej koruny. Ak ho opustíš, syn môj, dobrý Boh nezabudne na neho“. Zo slov sv. Antona sa pustovník zorientoval, že jeho spása je závislá od starostlivosti, ktorú bude preukazovať nešťastnému mrzákovi. Po chvíli krátkeho premýšľania znovu prehovoril k sv. Antonovi: „Otče môj, bojím sa, či nestratím trpezlivosť, či to dlhšie vydržím“. – „Synu – hovorí sv. Anton – prečo by si mal stratiť trpezlivosť? Či nevieš, že najšľachetnejšie musíme zaobchádzať s tými, ktorý nám spôsobujú najviac zla? Nemáme zásluhy, ak preukazujeme trpezlivosť osobám, ktoré nám nerobia nič zlé. Či nevieš, syn môj, že láska je odvážnou čnosťou, ktorá sa nepozerá na omyly nepriateľa, ale jedine na Boha? Napomínam ťa teda, aby si ponechal chudáka vo svojom dome. Čím bude horší, tým viac mu preukazuj ľútosť, a Ježiš Kristus ti to pripočíta ako zásluhu, ako keby si túto milosť preukázal Jemu samému. Svojou trpezlivosťou ukáž, syn môj, že si učeníkom trpiaceho Boha. pamätaj, že znakom kresťana je trpezlivosť a láska. Vedz, že z vôle Božej vlastne tento úbožiak sa má zaslúžiť, aby si dosiahol korunu nebeskej slávy“.
Pustovník teraz jasne pochopil, čo vyžaduje od neho Boh. Vrátil sa domov, zabudol na krivdy, urážky a nečestné konanie žobráka, ďalej mu preukazoval bezhraničnú trpezlivosť, posluhoval mu s veľkou pokorou a neustále sa za neho modlil. Trpezlivosť a láska mladého pustovníka premenili srdce úbožiaka, ktorý pod vplyvom milosti Božej sa obrátil. Stalo sa to už za života veľkou odmenou pre svätého Božieho sluhu.
Kedysi, v deň Posledného súdu, tento príklad zahanbí kresťanov, ktorí nie sú v stave dokonca niekoľko dní pokojne a bez šomrania znášať trpkosti zo strany osôb opačného charakteru. Hovoria, že pre svätý pokoj treba ukončiť s nimi každý vzťah! Môj Bože, koľko kresťanov pôjde do zatratenia kvôli nedostatku trpezlivosti! Chceli by ste dokonca robiť zázraky, i tak nedosiahnete spásu, ak nebudete mať lásku. Kto je netrpezlivý, kto sa neriadi pohnútkami viery, ten nie je opravdivým učeníkom Krista, lebo ide za svojimi chúťkami, rozmarmi a náklonnosťami.
Zapamätajte si, vy – veriaci ľudia, že ak nemáte lásku, tak ste pokrytcami a nikdy nebudete vidieť Boha v nebi. Hoci by ste celý svoj majetok porozdávali na almužny, hoci by ste každý deň boli na svätej omši a prijímali Najsvätejšiu Sviatosť – bez tejto čnosti sa nedostanete do neba.
„Nechcem – hovoríš – vidieť mojich nepriateľov; dokonca v kostole sa nemôžem kvôli nim sústrediť“. – Čo to hovoríš, nešťastný človeče? To nie je žiadna kresťanská láska, ak preukazuješ dobro tým, ktorí sa ti neprotivia, ktorí ti pochlebujú, ktorí ti ďakujú za dobrodenia, ktorí sú k tebe milí. Kvôli takým osobám sa nebojíš žiadnej obety a námahy. Ale ak niekto tebou pohŕda, ak sa ukazuje hrubý a nevďačný, nechceš ho milovať, nechceš ho vidieť, vyhýbaš sa jeho spoločenstvu. Môj Bože! Predsa takéto správanie nás privedie do zatratenia!
Sv. Pavol Apoštol učí: A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo (1 Kor 13, 3). K láske voči nepriateľom nás povzbudzuje umučenie Krista Pána a životopisy svätých, ktorí sa vlastne vyznačovali touto čnosťou – milovali svojich nepriateľov, dobrom sa odplácali za zlé. Sv. František Salezský hovorí, že keby mohol vykonať iba jeden dobrý skutok, tak by ho vykonal skôr tomu, kto mu spôsobil krivdu, ako oddanému priateľovi. Kto nemá opravdivú lásku k blížnemu, ten svojho protivníka prísne posudzuje, ohovára ho a vidí v ňom zlo. – Možno poviete, že vaši nepriatelia sa dopúšťajú mnohých zlých vecí, že často ich vidno, ako páchajú rozmanité hriechy, že sa nedá o nich zmýšľať ináč. – Nemáte v srdci opravdivú lásku, preto vidíte v protivníkovi samé zlo, preto často vo svojich súdoch sa dopúšťate omylov a preto nesprávne posudzuje

Vladimir :)

Uf...
Čo sa týka mojej individuality, zo vzťahu s pretrvávajúcou dominanciou zo ženskej strany by som vystúpil skôr, než by ma to začalo akokoľvek meniť. O takýto život by som nestál... je to smutné, že ľudia si dobrovoľne vyberajú post trpiteľa.
Nie! To chce zmenu pohľadu na svet... Netreba ani ustupovať, ani dupať, lebo obe možnosti nie sú hodné riešení vzťahových digresií. Treba sa obzrieť za inou, ale nie náhodne... s cieľom!
Spočítaj klady a zápory tohto spolužitia a prehodnoť svoje city. Premýšľaj.

irmička

Ešte som nečítala diskusiu (aj to bude), ale môj názor a skúsenosť je tá, že je blbosť sa meniť kvôli druhej osobe, čo ako milovanej. Nemyslím blbosti, ale podstatné veci. Treba, aby si ostal samým sebou. Dajú sa zmeniť detaily, ale opustiť koníčky, kamarátov, ísť trebárs na školu len kvôli nej, alebo...čojaviem. proste meniť niečo, čo je súčasťou tvojej osobnosti, je blbosť. Lebo ty sám potom nebudeš v tom vzťahu šťastný a niekto, kto sa obetuje, to určite tomu druhému vykričí...možno po 10 rokoch. Alebo sa vráti k starému spôsobu keď zamilovanosť opadne.
Škoda, že si nenapísal nič konkrétnejšie, takže nevieme, o aké ústupky ide.
Nechce to tvoje dievča tak trochu s tebou manipulovať? Vieš čo, ja neznášam obete vo vzťahu. Fakt nie.

slobodnaa

ako je ten starý vtip?
Ustupuj dovtedy kým neprídeš na okraj útesu a zo samej lásky si ani nevšimneš, že padáš do priepasti a už niet kam ustupovať...

angelika1563

aj ten mních musel preukázat pokoru si myslím kde je pokora je láska skusim pohladat v mailoch ten príbech ale neslubujem ze to uz najdem a poslem ak ho nejakým zazrakom najdem

rainMan

doubledog, ale stale si myslim ze ty mas ten pocit akoby ja som bol cely zivot ustupcivy a teraz ona ma naucila aky som. ale nie je to tak. takto som sa zmenil za posledny rok a pol, resp. dva roky, pretoze som myslel ze kde je laska tam sa ustupuje a chce sa dobre. proste sa to vyvinulo. a teraz nic nechcem extra zmenit, len to ze byt pre nu kusok vzacnejsi a zodpovednejsi, ved som to tu uz velakrat zopakoval. takze tak. dakujem za tvoje postrehy

rainMan

ach ludia dakujem vam. doubledog, praveze ja som jej za vela vdacny a nie je to take, ze by som ja nikdy chybu neurobil, alebo ze by som jej neublizil, a vela toho vdaka nej mam. angelika presne to, o com mi hovoris ma do toho dostalo. stale som ustupoval, nevycital, bol k dispozicii, lebo som dufal ze bude rovnaka. Ano vela toho aj ona prekusila a snazila sa tiez, ale iste veci proste.....ja to neratam tak ze kto sa kedy snazil a kolko, kto viac alebo kto menej, a stve ze prave ona to tak rata: teraz mi povedala, vraj po nej slapem a ze ona sa uz dost snazila, ze som na rade ja. a pritom ja nechcem rozchod, ja len sa chcem v tom co ste mi objsanili zlepsit, a co z toho mam? teraz som s nou to riesil asi hodinu aj nieco a zial, ukazalo sa co sa ukazalo. napisal som jej este okolo obeda SMS ze preco sa mi neozyva, ze mi je luto ak som sa k nej nespraval dobre vcera, a ze to ako sa ku mne sprava nie je uplne jej vina, ze to ja musim sa snazit byt zodpovednejsi, pevnejsi a silnejsi, vediet povedat nielen ano ale aj nie, pri zachovani vsetkkej nehy a lasky. ze ju milujem nesmierne ale nemozem uz zatvarat oci pred istymi vecami. odpisala mi, ze sa namna stale hneva a ze to vyriesime inokedy. ja som jej na to odpisal, ze ja to naozaj chcem riesit, ze nechcem sa rozchadzat, ze som uz na dne z urcitych veci, a sam ich chcem zlepsit, pricom som zdoraznil, ze to je z vecsej casti moja vina a tym padom chcem predchadzat konfliktom. Na to mi potom zavolala a pytala sa mi ci uz teraz neplati to, ze si ju budem ziskavat, ze budem sa snazit nemat posledne slovo, ze ci sa s nou vari chcem rozist. ja som jej hned povedal, ze V ZIADNOM PRIPADE, ja budem vzdy sa snazit byt nezny a zlaty, budem ju vzdy ocarovat a ohurovat, a budem sa snazit nemat vzdy posledne slovo a uznavat aj vtedy ked sa mi nieco nezda. LEN NAVYSE TO som povedal, ze sa znovu vo mne nakopili urcite veci, ze sa musim znovu pozdvihnut, byt pevnym chlapom na svojom mieste, ze musim vediet povedat nielen ano ale aj nie, ze musim vediet povedat ak sa mi nieco nepaci a podobne. plus som ju ubezpecil ze sa nic velke nezmeni, ze nebudem teraz na nu zly, len proste budem sa snazit byt lepsi, vzacnejsi a silnejsi. nuz dostal som vynadano a ked ma zacala ponizovat tak som jej zial asi druhyalebo tretikrat v zivote zlozil. co ona mi nespocetnekrat urobila. na to som uz dostal totalnu burku, ze si ju nevazim, ze som dostal sancu a nevyuzil ju (toto z minuleho tyzdna, co som si ani nebol isty ci som na vine ale ustupil som), ze som klamar, ze nedrzim slovo. Pritom ja som povedal, ze vsetko ostava, svoj slub z piatka, ze si ju budem ziskavat plati a vzdy bude platit, len sa budem snazit zlepsovat aj pre svoje dobro v urcitych veciach. nepomohlo. plakala a nadavala mi, ze som debil, a ze koncime spolu, ze si za to mozem sam. pritom ja som sa nechcel rozist=( a tak som znova ja ten zly, ktory zranuje...pritom ja sa NECHCEM ROZIST, iba chcem byt lepsi v urcitych veciach. ano mozno ked rok sa spravam nejako a teraz chcem sa zmenit, mozno to moze byt pre nu sok a mozno to neje fer, ale ved to by slo o postupnu zmenu a si myslim ze by nas to odbremenilo od mnohych konfliktov. ale zial, nepresvedcil som ju, volal som jej viackrat ale uz ma potom definitivne zrusila. Teraz mi napisala SMS, vrajze ja som to tak chcel, aby to takto skoncilo, ze nikdy si nemyslela ze to takto skonci. A pritom ja som NECHCEL KONIEC a ani som nic take nepovedal!!! a nakoniec to zial korunovala tym, ze ked mi dala sancu minuly tyzden, tak mam byt ticho aj keby ma ponizovala, ze nemam nic vycitat, a ja som vraj vycital. nuz tak=( kus si myslim, ze ona sa boji, ze by sa musela viac zacat snazit a ze by ma nemala isteho preto takato reakcia. takze tak. cize angelika, zatial neviem ci mozno hovorit o neustalom davani ustupcivej lasky. ked si to povedala az som sa zlakol, ci som naozaj radsej sa nemal pokorit aj teraz a dalej davat lasku. ale ked som myslel ze to je pre nase (ona a ja) dobro ak uz nebudem ako babka. a pritom by neslo o nahlu zmenu ale postupnu. teraz som s nou volal, a zial, caka, ze ja sa priplazim a pokorim sa. hovoril som jej, ze chcem aby sme sa rozpravali aby sme to vyriesili, ze chcem aj nadalej byt s nou. ona chce tak ako predtym, pokorit a priplazit. zial, niet cesty spet.

doubledog

zjavne si problem uvedomujes, zatial mozno nie si schopny to zmenit, ale ten cas pride.

a bud jej vdacny za to, co ta naucila.

angelika1236

Ale pripomenul si mi jeden príbeh uz si ho asi dobre nepamatám, ale bol myslím jeden mních ktorý niekomu mozno zachránil zivot, ujal sa ho, staral sa onho a ten si to nevázil, ale ten myslím ze to bol mních aj tak neprestal mu prejavovat lásku a napokon co sa stalo? Myslím ze mních toho cloveka zmenil. Tak ty svojou láskou a neustupcivostou, v nej mozes sposobit ze si to casom uvedomí, a zmení svoj postoj a zacne si ta vázit ak uz nebude neskoro.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Na dne, kto moze nech pomoze - Fórum - ZDRAVIE.sk