Bulímia,anorexia

Arwy, poznam tie pocity. Trvalo to niekolko rokov az kym neprisiel skrat a ja som skoncila na 7 tyzdnov v Pezinku. Vtedy som sa dozvedela, ze to co citim nie je normalne a este sa to aj pomenovalo(depresia) a mozem zit aj plnohodnotne. Uz styri roky sa snazim depky zvladat a musim povedat, ze vdaka terapii sa mi aj dari. V mojom okoli sa nikto nezmenil, zmenila som sa ja a tym aj pohlad ostatnych na mna!Drzim ti palceky, hlavne preto, ze okrem depresie mas aj ppp(aspon predpokladam).

Ano a vola sa to tiez asertívne spravanie....Ja som dlho nevedela hovorit nie, niekedy som sa musela roztrhnut na viacero castí aby som mohla vyhoviet viacerym ludom naraz. Ale uz stacilo... Dokazem zvazit situaciu a rozlisit kedy je ta pomoc skutocne nevyhnutna...

Dee ja nemam problem hovorit "nie", nepredstavuj si ma ako nejakeho ludomila, čo si necha so sebou zametat..myslela som to v inom vyzname

neviem sa odosobnit od určitych vyčitiek a vsetky si ich nechtiac beriem k srdcu, aj ked nechcem..proste sa neviem ubranit trapeniu, aj ked viem, ze sa mam na to povzniest

to nie je sebectvo, to je laska k sebe. A treba sa naucit hovorit NIE.

Vies Arwy, aj ked si to clovek nepripustí, aj vela dobrého umyslu skodí. Je cas obratit kartu, a robit veci pre vlastný osoh. Ludia dokazu zneuzit prilisnu dobrotu a oddanost toho druheho a casom to beru ako samozrejmost bez akejkolvek odozvy...Mna skusenosti naucili byt tak trosku aj sebcom

vzdy sa snazim len vsetkym vyhoviet, aby vsetci okolo mna boli štastni a spokojni..na seba nejako zabudam a teraz sa to začina vsetko rucat

som nejaka hrozne citliva, vsetko ma trapi a vsetko hrozne prezivam..mozno viac ako je zdrave..

Toto je moja druha :o) To je mi luto ze sa nemas dobre, aj ja len tak prezívam :-(

obavam sa ze zostanem v zivote uplne sama..teraz to k tomu smeruje..toho sa bojim hadam najviac