Ahojte žienky,
Mám 32 rokov a pred 8 mesiacmi sa nám s manželom narodilo 1. dieťa. Za manžela som sa vydávala z lásky aj keď som už bola tehotná. Totiž neotehotnela by som, keby som s ním nechcela prežiť zvyšok života. Bol to pre mňa ten najkrajší a najlepší muž na celom svete.Náš vzťah bol od začiatku veľmi pekný, dával mi istotu, stabilitu, cítila som, že je mi oporou. Dôverovali sme si. Po svadbe som odišla za manželom do iného mesta, pretože on žil inde ako ja.
Po pôrode prišli krstiny. Z mojej rodiny prišiel otec a z manželovej jedna "známa"- ako mi povedal, bohužiaľ obaja jeho rodičia sú úž mŕtvi. No, tak prišla táto "známa"- bývalá kolegyňa môjho muža. Na prvý pohľad inteligentná, kultivovaná, síce nie pekná, ale udržiavaná, vydatá žena o 15 rokov staršia ako môj muž a o 25 rokov staršia ako ja.
Krstiny prebehli v pohode, jediné, čo ma dosť zarazilo bolo ako sa manžel na túto svoju "známu" pozeral a usmieval. Mala som pocit ako keby sme tam my ostatní pomaly ani neboli. Ale skončilo to a ja som to neriešila. Ibaže manžel začal pri rôznych príležitostiach spomínať túto svoju známu. Pomaly mi to začalo vŕtať v hlave a tak som sa ho raz spýtala aký má vlastne s ňou vzťah. A môj muž mi povedal-" no, kamarátsky, vlastne viac ako kamarátsky". A je to jeden z troch ľudí na ktorého sa môže vo všetkom spoľahnúť. Ja som sa ešte niečo spýtala, ale už to potom zahral do outu a ani neviem, čo povedal.
Lenže mne to začalo vŕtať v hlave a tak som sa ho znova o pár dní spýtala, či s touto ženou medzi nimi bolo niečo fyzické. Jednoznačne mi povedal, že nie. Ja som mu uverila. Ibaže stále mi tam niečo nesedelo, vyslovene mi moja intuícia hovorila, že to nie je tak ako sa mi snaží nahovoriť a spomenula som si ako mi raz o svojej minulosti povedal, že mal 4 roky vzťah so staršou vydatou ženou, ktorá vraj chcela byť s ním, ale on nechcel a vraj sa tento vzťah potom pretransformoval do kamarátstva.
Tak som sa ho spýtala kto je tá žena o ktorej to v minulosti povedal. Samozrejme, že aj keď nerád priznal, že je to táto jeho známa. A keď som sa ho opäť spýtala, či v tomto "vzťahu" bolo aj niečo fyzické tak mi povedal, že sa asi 4 x bozkávali.To bolo všetko, čo fizické medzi nimi bolo. Okrem toho mu nesmierne pomohla, asi by bez nej ako povedal skončil na psychiatrii. Pritom pri inej príležitosti túto ženu označil ako svoju bývalú milenku, ako najstaršiu ženu, ktorú mal a podobne a keď som ho za tieto vyjadrenia "chytila" tak to stále zahral do outu s tým, že ho nemám chytať za slovíčka, že ho dobre nepoznám, tak neviem ako sa on vyjadruje a že on sa konečne môže vyjadrovať ako chce, a že to myslel ináč ako som to ja pochopila a vôbec je to celé ináč, len ja to nechápem, lebo som niečo také neprežila. Musím zdôrazniť, že manžel je veľmi inteligentný muž, ktorý sa v iných situáciách vyjadruje úplne jasne a jednoznačne.
Pre mňa to do dnešného dňa je veľmi studená sprcha, fakt, že si takúto ženu zavolal na to, aby držala naše dieťa ma veľmi sklamal a beriem to ako istú formu neúcty voči mne, pretože ja by som si nedovolila zavolať niekoho ku komu by som mala taký vzťah ako mali oni medzi sebou aby sa zúčastnil na takomto dôležitom rodinnom akte.
Potrebovala by som vedieť Váš názor, čo si o tom myslíte. Totiž ja mám problém sa s tým vyrovnať, stalo sa a padlo ešte podstatne viac slov, ale to sa sem nedá všetko napísať. Podstata je ale v tom, že ja sa k tomu vraciam, pretože mám pocit, že ma chce presvedčiť o niečom, čomu on sám neverí a mám problém sa zmieriť s tým, že mi kôli takejto žene, o ktorej tvrdí, že je dávnou minulosťou klamal.
Viem, že sú stále v emailovom kontakte, vlastne mi to aj povedal a budú pokiaľ budú obaja žiť. Keď niečo potrebujú tak si napíšu. Zamýšlam sa aj nad tým, že takáto žena, ktorá klamala a podvádzala svojho manžela je pre môjho muža "symbol dobra". A on je veľmi rád, že takáto žena bola na krstinách jeho prvého dieťaťa a držala ho.
Môj muž sa ma snaží presvedčiť o tom, že ja to celé nafukujem, že to celé je moja "fantazma". Tak by som sa Vás chcela opýtať, ako by ste sa v takejto situácii cítili vy ? Tiež máte pocit, že bývalé "milenky" na krstinách sú normálne, len ja som zaspala a neviem to pochopiť ?
Chcela by som veľmi poprosiť o názory hlavne staršie, skúsené ženy,prípadne aj mužov pretože aj my s manželom sme už niečo prežili a pozeráme na svet trošku ináč ako keď sme mali 20, 25 rokov.
Ďakujem
Kto urobil chybu ? čo si o tom myslíte ?
Ahoj, nech je minulost aka je, prvorade je, ze tovje pocity su na mieste, pretoze keby tvojmu muzovi na 100% zalezalo na tebe, ver ze nejaku kamaratku z mokrej stvrte ani len nepocitis ako konkurentku. Odporucam ti sa otvorene porozpravat, pocitaj s tym ze muzi vseobecne maju problem sa ropravat a rozoberat vztahy na rozdiel od zien, preto ho ubezpec, ze si v pohode a v podstate si zvedava na jeho minulost, alebo si dajte poharik, 2 aj 3, a to pojde samo. Bud nezavisla a sebavedoma, aby si ta vazil a bal sa o teba prist. a ked ti vyjde ze to je pokrytec, neplac, je vela muzov ktorí by ta milovali do konca zivota, Niekedy clovek proste neodhadne situaciu na 100% percent. Tak nebud smutna
tu je vidiet aki sme vsetci rozdielni, jeden hovori, ze natom nic nie je, iny povie, ze sa to nehodi. a ja musim suhlasit s tebou, nie som sice starsia zena, ale mne by sa take nieco urcite tiez nepacilo... podla mna neni na mieste tahat z ludi z minulosti do svojho noveho zivota, aj ked "len na krstiny"... pokial spolu nieco mali volakedy, tak vzdy sa moze hocico stat znova, aj ked niekedy ludia vravia, ze su hocijak zmiereni stym, ze k tomu a tomu uz nic necitia a uz by si to s tym clovekom nevedeli predstavit, vzdy je nejake riziko podla mna a on to dopustil... aby tu to riziko bolo. ja by som sa citila velmi blbo ak by som mala zoznamovat niekoho skym som mala nejaky romanik, s clovekom s ktorym nieco pekne prezivam teraz. a to som neni zdaleka nejaka hysterka alebo ziarlivka. fakt by sa mi to asi moc nepozdavalo... a tvojmu manzelovi by sa to nepozdavalo uz duplom keby situacia bola opacna! tomu ver!
To je to posledné po čom túžim robiť zo seba handru..aj keď musím povedať, že kôli tejto epizóde sme sa už rozprávali spôsobom ku akému som nikdy nemyslela, že sa dopracujeme. Ja som mala až nepríčetné okamihy a môj manžel sa tváril akokeby sa ho to ani netýkalo. On si stále myslí, že ja sa hrabem v jeho minulosti a nedokáže pochopiť, že tým pádom, že túto ženskú dotiahol na tak súkromný akt akým krstiny sú to nie je minulosť.
Žijeme už vinom meste, ako tento jeho "symbol dobra", myslela som si, že sa mi uľaví, keď sa osťahujeme a čiastočne sa mi aj uľavilo, napriek tomu prichádzajú chvíle, keď ma celá táto epizóda páli ako soľ v rane.
Viem, že musím ísť ďalej, mám krásnu dcéru, máme spoločnú peknú víziu života a ja to musím nejako prekusnuť, ale dáva mi to strašne zabrať.
Rozmýšľam nad tým, ako sa ženy vyrovnávajú s neverou svojich mužov..viem, že veľmi ťažko a nikdy na to nezabudnú, napriek tomu sú manželstvá, ktoré aj po nevere majú šancu fungovať.
Stalo sa Vám v živote niečo podobné ? Ako ste sa s tým vyrovnávali ?
Niekedy nám pocit, že som v koncoch a nevládzem ďalej.
Manžel sa mi stále snaží nahovoriť, že sa nič nestalo, že to nemá žiaden dopad na našu prítomnosť ani budúcnosť, dokonca je rád, že tam bola, pretože tam chcel mať nejakú ženu a mamka mu už bohužiaľ nežije ..a ja to beriem ako svinstvo a neúctu voči mne..snažím sa to pochopiť ako sa len dá, ale neviem, či sa nad to niekedy povznesiem a pochopím to..
Keď sú ľudia v partnerskom vzťahu a jeden z nich je druhému neverný, tak to ten druhý vždy na nejakej úrovni vie a je len otázka, nakoľko si to dokáže pripustiť. Nie si žiarlivka a ani histerka. Neponižuj sa však tým že mu budeš robiť scény, alebo zisťovať neveru. Musíš vedieť či mu dokážeš odpustiť ak by tú ženu ľúbil a ak nedokážeš, potom sa nesiľ na život s ním, lebo vždy to vylezie, nájde si Ťa "to" a nezmôžeš nič. Je absolutne nemysliteľné, aby muž udržiaval s bývalou milenkou takéto vzťahy a žena ktorá mu to toleruje si kope svoj hrob. Prepáč za kruté slová, ale zobuď sa dievča a nerob zo seba handru.
Žienky, zasa na mňa prišla ťažká chvíľa, akosi mám zasa "potrebu" sa v tom " hrabať", aj keď z toho nemám vôbec radosť.
Takto to je od začiatku, odkedy mi to celé došlo..jednoducho ma to začne opäť žrať a mám potrebu to s mužom riešiť, aj keď tu nie je čo riešiť..jedine kazíme náš vzťah..on to teda tak berie, že drbem do toho, čo funguje kôli banalite..Pre neho to je minulosť..aj keď je s touto minulosťou stále v kontakte..aj keď asi veľmi sporadickom, ale..
Chcem Vám poďakovať za príspevky, zvlášť Tebe.."rozumiem Ti"..zasa som si to všetko prečítala a ukľudnila som sa..ukážem svojmu manželovi, že nie som žiadna roztrasená, žiarlivá hysterka a nechám to pekne plávať, aj keď vo vnútri ma to teda žerie tak ako máločo v mojom živote.
hmmm.. ak si sa mu uz vyrozpravala a pochopil ta, tak to uz nechaj tak. ver mi, ze ho to *ere, a dost. daj tomu cas. musis nechat preboliet. vyhnut sa tomu neda. ber to tak, ze uz sa ti ospravedlnil (to je to, co od neho potrebujes pocut), tym, ze ho to mrzi.
hlavu hore, mas babo, mas dobreho muza, mas vsetko, co si clovek moze zelat. bola by skoda, pokazit si to :) ono to preboli. odpust mu to, tiez je len clovek. robi chyby.
"Rozumiem ti"..hovoríš mi priam zo srdca..presne to som môjmu mužovi povedala..že z tohoto cítim neúctu voči mne, tu vôbec nejde o to, či s tou ženou niekedy spal , alebo nie...a on mi povedal, že to tak samozrejme nemyslel...a že kedy to vedel, že mi to tak ublíži tak by to neurobil..ale ja som sa ho potom spýtala, ale prečo sa ma nespýtal, čo si o tom myslím, koho si chce zavolať..mám pocit, že ju tam jednoducho chcel mať bez ohľadu na to, čo si ja o tom pomyslím...jasné, že to neprizná, ale ja sa nemôžem zbaviť toho pocitu..
Tu až tak veľmi nejde ani tak o tú ženu.Tu ide presne o to, že aj keď sa snažím nad to povzniesť, tak to stále beriem ako podpásovku, ako zradu. Zvlášť keď môj muž má zásadu, keď nevieš tak sa spýtaj ...prečo sa ma nespýtal, či mi nebude vadiť, keď si zavolá takúto ženu na krstiny ? A pýtam sa svojho muža, keď táto žena je podľa neho symbol dobra..táto žena o ktorej sa vyjadril, že keby sa tak chovala iná ako sa správala táto jeho známa tak je děvka..tak keď takáto žena je pre neho symbol dobra, čo som potom vlastne ja ? .
Strašne dobre moje pocity vystihla "rozumiem ti".
Strašne ľutujem, že mi môj muž ukázal, že takáto žena žije a je v jeho živote. Snažím sa s tým vyrovnať.. Ja by som po tom nikdy nepátrala, v živote som sa mu nepozrala ani do telefonu.
Ale predstava, že je v jeho živote žena, ku ktorej sa utieka so svojimi radosťami aj smútkami je pre mňa veľmi ťažká..akosi sa s tým neviem zmieriť..a snažím sa o to už asi 6 mesiacov. A nejako mi to nejde. Stále z toho všetkého cítim len trpkosť a dala by som strašne veľa za to, keby sa to nikdy nestalo, keby som o nej nevedela.
Ja viem, človek chce úprimnosť..a ja som ju aspoň čiastočne dostala..aj keď sa nemôžem zbaviť pocitu, že to nie je všetko, čo mi povedal..ale neviem túto úprimnosť stráviť.
Ako ste sa s podobnými vecami vyrovnávali ?
tu nejde o otazku podvadzania. ide o uctu, respekt, takt. a podla mojho nazoru v tomto tvoj muz zlyhal na plnej ciare. mna osobne by take nieco nenapadlo urobit niekomu, o kom tvrdim, ze ho milujem. a ak uz by ma to napadlo, tak to najprv s nim prekonzultujem. vztah nie je o tom, co chcem JA. vztah je o tom, co chceme OBAJA. a ak to z vas takto vidi iba jeden, tak to nie je vyrovnany vztah.
tak ako ti napisal adamkrt, keby si mu toto urobila ty, tak uz s tebou asi nie je.
pozri, nemozes mu byt uplne vsetkym. moj manzel tiez nema vsetky vlastnosti ktore by som ocakavala od muza. ale ma tie podstatne. takisto ty mu davas to podstatne a u nej najde povedzme iny pohlad na vec. skus ju brat ako jeho starsiu sestru. zrejme aj ten vztah je na podobnej urovni.
