zmysel zivota

nemyslim si ze je jeden zmysel zivota.toto a toto,,,,ale ze sa to meni a je to proces,,v jednom obdobi sa javy to ,,ako ciel v inom ine. ale hlavne je byt stastny a vnutorne spokojny

Zmysel ludskeho zivota je asi ako zmysel virusu (velmi jednoducho porovnatelne)...

Z čisto materialistického pohľadu život nedáva absolútne žiadny zmysel, jedná sa len o neustály posun vpred a buď to takto bude pokračovať donekonečna, celý evolučný proces. Formy života alebo teda hmoty sa budú neustále zdokonalovať, ale nikdy nedosiahnu dokonalosť. Alebo (skôr menej pravdepodobné) to vedie k nejakej slepej uličke. Tak či onak život z takéhoto pohľadu nedáva zmysel ani v prípade jedinca (čo pokladám za dôležitejšie), ani v prípade spoločnosti.

Samozrejme ja takéto jednodimenzionálne videnie sveta odmietam. Prečo by človek bol schopný uvažovať o zmysle života a pokúšať sa o niečo viac než len prežitie (a povedzme prežitie v materiálnom zabezpečení, aj keď väčšina je skôr takých) keby existovala len hmota v bezvýznamnom pohybe? Človek sa snaží sám seba presviedčať o správnosti a veľkoleposti racionálneho zmýšľania, pričom si však uvedomuje, že jeho pravé Ja je iracionálne. Zmes jeho dojmov, pocitov, myšlienok vychádza práve z toho, predsa inak by sme všetci boli presne takí istí. Práve v tom je jedinečnosť. Ale samozrejme je tu ten stále prítomný fakt, že človek sa počas bytia (v tomto svete) nedokáže oslobodiť od svojej telesnosti.

Avšak položme si tiež otázku, že keby idea, z ktorej vychádza/pochádza okolo nás všadeprítomná hmota nám bola jasná a zreteľná, mala by tu naša existencia, toto otroctvo v časopriestore, nejaký zmysel? Tá nadradená idea musí byť tak dokonalá, že ju čosi tak nedokonalé ako človek nemá šancu pochopiť či predstaviť. No predsa sa tým zaoberáme hoc môžeme len tušiť existenciu toho nadradeného, veriť.

Ak si pripustíme teda existenciu tej idey, naskytá sa nám otázka čo s nami bude až naša telesná schránka prestane byť funkčná a ako ovplyvní sled udalostí počas nášho života v tejto schránke náš posmrtný osud. Najmä pri druhej otázke si začneme uvedomovať, že celé naše konanie vyplýva z okolitých okolností, podmienok a ako ich prijme naše vnútro. To však môže byť a aj je nekontrolovateľné (neovplyvníme, či sme smutný alebo šťastný, ale to ako sa cítime ovplyvňuje naše činy). Preto je myšlienka, že naše rozhodnutia a činy (či ešte nebodaj vnútorné pocity a presvedčenia) ovplyvnia náš nadpozemský život aspoň pre mňa neprijateľná (bolo by to protirečenie v otázke existencie nadradenej formy súcna). A tiež si vezmime, že človek v tomto svete, resp. stave bytia, je zosobnením vôle a vedomia, takže mimo toho by sa táto forma pravdepodobne musela zmeniť. Nuž každopádne sme v patovej situácii.

Asi tak to vidím ja. =)

streamer, to, čo si napísal, je len teória... tomu môžeš a nemusíš veriť práve tak, ako veríš alebo neveríš v Boha.
Kubes - áno, to je evolúcia... možno by bolo aj lepšie, keby ľudia neboli takí "dokonalí" a nemuseli by sa trápiť touto otázkou (zmyslu života)...

nuz hej, sme len jednoduche zivocichy :)

zmysel života (existencie) všetkých rastlín aj živočíchov je reprodukcia, to je celé ... u človeka je rozdiel ten, že nad tým dokážeme uvažovať, ale v podstate sa správame tak isto ... všetci ako roboti podstupujeme ten istý cyklus: narodenie, škola, práca, rodina, deti a smrť s malými odchýlkami .. nič viac k tomu písať nemusím

myslim ze ludia nad tym obvykle velmi neuvazuju. poznam aj viacero inteligentnych vzdelanych ludi ale nemam pocit ze by im islo v zasade o nieco ine ako materialne zabezpecit (v zasade hocijak a hocikde) seba, rodinu, pritiahnut k sebe co najlepsie dostupne geny a s tymi splodit potomstvo (ktoreho uloha a vyznam bude zrejme presne rovnaky) a vecer si pozriet panelak a ordinaciu:)

streamer
a co citas poradis ?
aku literaturu ??

naozaj zaujimave
streamer
takze udalosti ktore sa deju vo svete maju prirodzeny alebo neutralny charaktera a nijako sa nespajaju s hriesnostou alebo svatostou ludi ???

streamer to je super :)