neviem ako dalej..

zuzu35
ano to mas pravdu to ma kazdy clovek a hej musim sa ucit uz konecne tomu celit aleb si to nevsimat tak ja obcas chodim von s kamoskami a kamosmi ale zase ked som len chvilku sama tak zacnem depkovat a stale mam s niecoho strach napr.teraz sa mi stala taka prihoda prvy krat v zivote som poznala chalana jeden den a podlahla som mu nesprava by sa tak ze by ma len odkopol ale aj tak sa bojim lebo toto sa mi este nestalo ze tak rychlo..a mam teraz z toho zmiesane pocity fakt neviem preco robim taketo chyby a uz ma to nebavi..viem ze chybami sa clovek uci a aj to ze rovna cesta nikdy nevedie k dobremu koncu ze len ta klukata vedie k dobremu koncu ale ked jy robim jednu chybu za druhou a nikdy my toasi nedojde..:(

Hmm ked mám ja depku tak si vypočujem Nightwish a potom to prejde proste sa vyblnem alebo pre radosť si brnknem na gitaru. Je dôležité nebyť sám chod si s kamošmi niekam sadnúť alebo sa zabaviť. Ja som prišla na to že ked je človek sám prídu na nho depky strach či úzkosť a potom ako keby ťa zavalil balvan týchto pocitov.Ale niekedy sa stane že zrazu nikdo na teba nemá čas a človek sa cíti pod psa a niekedy je pohoda život to sú proste veci ktoré sa dejú to proste patrí k životu. A neber to vážne nemysli na smrť sú v tvojom okolí ludia kamoši rodičia a nemyslíš žeby si nekládli otázku prečo to spravila? Ja som toho názoru že rodičov si nevyberáš ale prietelov ano. Tak hore hlavu baba jedna :-D Je tu víííkend ale depku nechaj zplanúť na popol.Napíš potom čo si robila a tak maj sa zatííím :-DDD

usmev:)
ano mas pravdu trva to uz dlho a lieky nechcem brat znici mi to organizmus si myslim...no mozno mas pravdu tym aby som isla do spolocnosti ja byvam na dedine ktora je takpovediac odrezana od ludi spolocnosti nemam potom moznost sa z niekym zoznamit a aj to ze sa velmi zoznamujem cez internet a nic ine aj necakam ako niekoho noveho spoznat a kamratit sa ale vecina to nechape a uz sa mi neozvu..ja sa sama od seba neviem zoznamit som velmi hanbliva a to vela ludi odradi..:(

usmev:)
ano mas pravdu trva to uz dlho a lieky nechcem brat znici mi to organizmus si myslim...no mozno mas pravdu tym aby som isla do spolocnosti ja byvam na dedine ktora je takpovediac odrezana od ludi spolocnosti nemam potom moznost sa z niekym zoznamit a aj to ze sa velmi zoznamujem cez internet a nic ine aj necakam ako niekoho noveho spoznat a kamratit sa ale vecina to nechape a uz sa mi neozvu..ja sa sama od seba neviem zoznamit som velmi hanbliva a to vela ludi odradi..:(

Brenda a vies aj z coho prameni tvoj problem? stalo sa ti nieco v zivote, trapi ta nieco? nezazila si nejaku negativnu skusenost, ktora ta ovplyvnila? ves co mohlo byt spustacom tychto tvojich stavov?
ak je to len "blbe obdobie", mas silu zmenit to :) musis ale zmenit svoje zmyslanie! nesmies sa lutovat, nesmies cakat, ze nastanu zmeny bez toho, aby si sa ty sama o nieco posnazila. v zivote je toooolko veci pre co sa oplati zit! neporovnavaj sa s tymi lepsimi, co tak sa pozriet na tych co sa maju horsie ako ty?
chod do spolocnosti, nebud sama, otvor sa novym ludom, spoznavaj novych ludi, najdi si nejaky konicek, ktoremu sa oddas, rob veci, co ta bavia, planuj si nejake nove aktivity, zacni s mensimi zmenami a neodrad sa pri nejakom neuspechu.. v zivote je to tak, raz sme hore, potom zasa dole.. ale dole sme prave preto, aby sme si vazili potom tie chvile, kedy sme stastni :)
ale ak toto momentalne obdobie trva dlhsie, da sa hovorit o depresii.. a ta sa musi liecit, neprejde sama od seba, v tomto pripade su potrebne lieky.. ak to bude trvat dlhsie, nehanbi sa a vyhladaj odbornu pomoc! nie je to hanba, kolki ludia maju depresiu, da sa to liecit, uvidis, vyrazne sa ti skvalitni zivot a pochopis, ze zivot je krasny, to len momentalne ti tvoje myslienky zabranuju pochopit tejto vete.. hlavne neupadaj na duchu, uvidis, ze bude lepsie!! :)

zuzu35
tak obcas hej mam...a stve ma to stale vazne ja neviem co mam uz robit...niekedy sa snazim ich prekonat tym ze sa na vsetko vykaslem a tvarim sa ze mi je dobre a som "stastna" ale nepomala to a pride to znova niekedy sa musim priznat ze myslim aj na smrt ake by to bolo kto by vsetko zialil nadomnou...mam rodinu a aj priatelou nie vela ale vazim si ich a viem ze je to sialene ale stale mam zle pocity z toho ze aj tych priatelou a aj rodinu stracam a mozno si to zavinujem sama ja neviem vobec.

Tak co ešte máš depresie? Ked chceš môžme popísať:-)

chod ku psychologovi

tak ja by som rada ale nemam skym vecsinaludi mi povie nelutuj sa a hotovo...no to hej..:D...ale aj tak ma to uznebavi a nie len to ale vsetko..:(

Čo tak si s niekým pokecať? Čo ťa trápi a prečo sa veci dejú tak ako ty nechceš. A ked si na ludí ironická skús aby to vyznel ako dobrý pokus o vydarený žartík.:-D