Zdravim vsetkych
moj problem je v tom, ze uz nenachadzam ziaden zmysel zivota. Nic ma nebavi, nemam chut rano vstavat do prace, ked pridem domov z prace, jedine co robim je, ze si lahnem do postele a spim, aby mi co najskor presiel cas. Mal som vela konickov, zalub, no do nicoho sa uz nedokazem prinutit. Pred cca 4 rokmi mi zomrel jediny brat, pred rokom sa so mnou bez vysvetlenia rozisla priatelka po 2 a pol rocnom vztahu a odvtedy mam pocit ze som ostal sam a neviem co so sebou robit. Snazil som sa najst si priatelku, no vzdy to ostalo pri tom ze sa im so mnou dobre rozprava no nikdy nic viac. Boli uz asi 3 a teraz tato posledna dopadla presne tak isto. Pozname sa asi 4 mesiace. Zacal som mat pocit ze to uz konecne niekam smeruje, netlacil som na nu, no citil som ze nase sympatie su vzajomne a aj zopar krat mi to sama povedala ze som pre nu vynimocny a nikdy k nikomu nic take necitili. Daval som jej svoju pozornost volny cas, travili sme spolu vecery a len tak bezcielne bludili mestom a rozpravali
sa o vselicom. No pred dvoma tyzdnami sa to zase zacalo dostavat do stadia ako vzdy.. uz ziadna snaha o stretnutie, ked sa stretneme tak uz je to len o tom ze sa potrebujeme vyrozpravat alebo sa nudi a aj tie naznaky voci mne uz skoncili. Uz sme zase len kamarati. A takto to skonci stale. Uz neverim ze budem niekedy v zivote stastny. Mam super pracu, rodinu (rodicov, dalsia rodina je vzdialena a sme im ukradnuti), zijem si podla mna celkom dobre, mam zopar konickov ktore ma bavia.. vlastne bavili.. v poslednom obdobi uz stracam zaujem o vsetko. Pracu zanedbavam a "flakam", uz si ani nepamatam kedy naposledy som bol na bicykli ci kolieskovych korculiach. Citim, ze vsetko co v poslednom case robim, je len z donutenia a nasilu. Nic nerobim pre svoje potesenie. Pred tyzdnom som sa vratil z dovolenky a myslel som si ze mi to pomoze trochu zresetovat hlavu, no bolo to nanic. Presedim doma cele dni a ked ma niekto vytrhne z tohto stereotypu tak len preto ze si na mna spomenie
vtedy ked nieco odomna potrebuje. Uz skoro nik si na mna nespomenie len tak, aby sa so mno porozpraval, aby sme si vysli von.. iba ak nieco potrebuju a ja somar neviem povedat nie, tak sa citim ako poskok. Bojim sa, ze uz ostanem sam.. planoval som ze po skonceni VS si zalozim rodinu, budem mat krasne deti a super manzelku, no su to len vsetko sny a mam pocit ze uz nesplnitelne.Uz neviem co mam robit, ako najst motivaciu a zmysel zivota.
Ak si niekto najde cas na precitanie si tejto mojej spovede, pripadne aj nieco napise, budem velmi vdacny.
vsetkym prajem pekny den
Ako najst chut znovu zacat zit?
Jedného večera som sedel so šéfom na terase, pili sme pivko a priatelsky kecali..
Pýtal som sa ho ako človeka,ktorému po materiálnej stránke nič nechýba,čo by si v živote ešte chcel dopriať,či dosiahnuť.. On sa usmial,vyložil nohy na stoličku,schuti sa napil a povedal mi.. 'Fero,ja som spokojný..'
V tých slovách som ja našiel svoj životný cieľ..
Lebo viem,že ak tieto slová vyslovím,budem určite šťastný..
A O TOM TO ASI!!.
VEĎ KTO BY NECHCEL BYŤ NAOZAJ V ŽIVOTE ŠŤASTNÝ??..
Každý z nás sa musí popasovať s nástrahami,či prekážkami v živote.. Niekto to má ľahšie,niekto zas ťažšie..
Ale..
VŽDY ZÁLEŽÍ LEN ČLOVEKU,AKO VEĽMI CHCE..
Veď koľkokrát stačí tak málo.. JEDNODUCHO ÍSŤ ZA SVOJIM CIEĽOM NEOBZERAJÚC SA VZAD,ALE S ÚSMEVOM DÍVAŤ SA VPRED..
Nie som ani psychológ,ani nemám IQ 140..
Ale viem,že pevná vôľa všetko zdolá a že bez úsmevu to jednoducho nejde..
TO SÚ DVA ZÁKLADNÉ KĽÚČE K DOSIAHNUTIU ÚSPECHU!!
Na záver len dodám:
ŽIVOT JE DAR A ŽIJEME LEN RAZ
No, ja som ju našla tak, že som takmer zomrela, to však rozhodne neodporúčam skúšať, ale možno niečo podobné, skrátka zažiť niečo dostatočne šokové, čo človeka opäť nakopne... len neviem, kde také čosi zohnať, ísť do rozvojových krajín a zapojiť sa do vojny? :)
Možno len od nudy nevieš, čo by si si začal, tak skús niečo úplne iné, ako predtým, zmeň záujmy, nájdi si nových priateľov (a kvôli vzťahom sa netráp, to ab-so-lút-ne nestojí za to).
Nenapadajú ma slová, ako začať opäť znova, ako začať znova žiť, ako opäť šťastná byť...
Slobodnaa, možno preto si slobodná... každý na svete má toho druhého, ktorý naňho niekde v diaľke čaká a príde keď to budeš najmenej čakať :)
Veľa ľudí čaká, kým si na nich niekto spomenie... len občas by sa aj mal obzrieť za seba, či nerobí náhodou to isté... Kedy Ste naposledy zavolali niekomu Vy, poď na pivo? opekať? dakde do hôr? Vždy keď je dáky problém treba začať od seba... zorganizovať zopár akcií a keď ľudia uvidia, že máš záujem, tak nabudúce zavolajú aj teba... hlavne si netreba hovoriť či máš vždy len ty volať... lebo ak si to budeš hovoriť tak to tak aj bude... prestaň si to hovoriť a vyparí sa to :) a hlavne prestaň na všetko čakať a keď to nejde za tebou choď ty za tým a pritiahni si to ku sebe :)
len ja, nikdy nevies koho stretnes, a tym, ze sa budes utapat v depkach si nepomozes....mozes zit tak alebo onak....ja som prisla pred par mesiacmi na to, ze nemam vobec nikoho, len rodinu a jednu priatelku, vsetci komu som kedy pomohla sa na mna zvysoka vykaslali, a to som potrebovala pokecat len o hlupostiach, aby som prisla na ine myslienky, vobec som nemala v plane robit si z niekoho butlavu vrbu, a ziadny moj "kamarat" nebol schopny ani len odpisat....a tu sa zjavil mne cuzdi clovek, ktory ma vypocul, pomohol mi ako nikto este nikdy, pomohol mi prekonat tazke obdobie, pricom, ja mu to nemam a nikdy nebudem mat ako vratit.......tym ti chcem povedat len tolko, ze nereba zanevriet uplne na svet okolo seba,vzdy pride zachrana v tej pravej chvili, a ty pokial chces vytaz zo svojho zivota co najviac, pomahaj, raz sa ti to vrati....ja som prestala verit na dobro v ludoch,no neprestala som pomahat a vsetko sa mi vratilo.......Venuj sa sebe, rodine, najdi si nejaku pomimo cinnost, ktora ta bude naplnat, kde budes chodit rad a aj vsetko ostatne pride casom....Kazdy clovek ma horsie a lepsie obdobia...
Mám pocit, že stretnutia s pozitívne naladenými luďmi sú prospešné keď sa človek necíti najlepšie. Minimálne na chvíľku zabudne na svoje starosti. V lepšom prípade získaš trochu pozitívneho prístupu aj pre seba. Poznám typy ľudí, ktorý doslova priťahujú všetky katstrofy a neúspech je ich najlepší kamarát. Priznám sa, že počúvať ich spovede nie je nič moc.
A čo sa týka známych, čo sa ozvú len keď niečo chcú, tak to čo napísala "slobodnaa" je v podstate pravda. Na druhej strane z niečoho sa nejaké kontakty a stretnutia musia vybudovať. Napríklad ideme s kamarátom na fušku, popri tom pokecáme, dohodneme sa že na daľší deň pôjdeme opekať a pod.
lost, plne súhlasím!
lost, to pekne rozbral.. uplne suhlasim.. tiez som mal nedavno zle obdobie, ktore v podstate este trva a je to presne o tom.
povedal by som ze brat to tak ze "ty si negativista" "tak nechcem vidiet tvoj mrzty ksich" je extremne egoisticke :P
preco?
pretoze NIKTO nedokaze pochopit jeho problem KOMPLEXNE. Ten problem je vzdy unikatny, poskladany z minulosti a udalosti/rozhodnuti vcerajska, rozhodnutia minulosti nam formuju buducnost..
je EXTREMNE jednoduche povedat "hlavu hore, a vzchop sa"
skusali ste toto klise povedat niekomu kto chcel prave skocit zo strechy? ;-)
tento egoizmus prerastie do deravej spolocnosti, ak by kazdy utesil aspon jedneho, svet by bol krajsi. zeby aj toto je klise? mozno, ale ako prijemne je ked vas niekto utesi v problemoch? tak preco neutesit niekoho ineho?
zabije ma 5-10 minut rozhovoru? ludia hazdu 80% casu do kosa, to im nevadi..
dalej, ze je rychly zivot, neviem neviem odkial toto prislo.
ved.
1. mame rychle auta, vlaky, lietadla.
- toto tu pred 50 rokmi neboo, ludia mali VIAC casu, AKO je to mozne?
2. sme viac zadlzeny ak pred 50 rokmi, a ked makame viac, AKO je to mozne?
odpoved je naozaj jednoducha.
1. zle zivotne priority, uzko spata s bodom 2. zly money management a clekovo zly svetovy system (vlady+peniaze=peklo)
mame viac problemov, viac chorob, viac depresii... preco asi ?
- ja osobne neviem, mozno je to domino efekt, no avsak viem ze zit a vyhladavat len s pozitivnymi ludmi nie je idealne riesenie, pretoze ak prave JA padnem do depresii, KTO ma vytiahne? ti ludia co hladaju len pozitivum? z hlbokej depresie sa nevytiahnem tak lahko len svojpomocne... existuje este dnes niekto kto je SKUTOCNE stastny, tym padom aj pozitivny? :)
ale suhlasim s teoriou ze ludia si vsimaju PRAVE pozitivnych ludi, ktori tu "energiu" vyzaruju.. ale to ze sa nikto neotoci za takym clovekom je smutne :P
