Pred pár mesiacmi mňa a priateľa pozvali jeho a potom aj moji kamaráti(pár)na pár dní k nim. Žijú v Rakúsku a nevídame sa často. Dlhé týždne sme to plánovali, dohodli všetky detaily....ale pár dní pred odchodom sme sa po viacerých komplikáciach s priateľom rozišli. Nič dramatické, obaja sme vedeli, že to príde. Boli sme spolu asi 4 mesiace, čiže nie dlho, ale aj tak mi to bolo ľúto a navyše iniciatíva vyšla z jeho strany. Nakoľko ten výlet bol dohodnutý, tak sme si povedali, že našim priateľom ešte nič nepovieme, pôjdeme tam a vychutnáme si to a bude to taká naša rozlúčka.
Bolo to celkom fajn. Síce mi vadilo,že priateľ sa do tej roly, že sme stále pár trocha viac vžil - stále robil také žartovné sexuálne narážky, v noci sa ma stále dotýkal( spali sme na spoločnej posteli).....toto robil aj počas nášho vzťahu, vtedy mi to prišlo prirodzené ( hoci sme sa počas nášho vzťahu nedopracovali k intímnemu zblíženiu - to je ale iný príbeh :-) ), ale teraz, keď sme už neboli spolu to bolo zvláštne. Počas celého pobytu sa to stupňovalo, ale snažila som sa ho vždy rovnako žartovne odbiť.
Až v tú poslednú noc, som stratila rozum a vyprovokovala som ho, že nech ukáže či je chlap a či nemá len prázdne reči. No a zastavte chlapa, keď sa "rozjel".....
Nevravím, že som to nechcela, ale takto, po rozchode a z čistej provokácie to nebolo správne a z mojej strany totálne úbohé.
Odkedy sme sa vrátili neboli sme v kontakte, ale mňa to celý čas veľmi trápi a rozmýšľam, že sa mu ospravedlním za to vyprovokovanie.
Čo urobiť?
