Mam strach, velky strach

No ked ty nevies z coho mas strach, my to tiez nezistime. Nevolaj toho lekara cvokar, je to normalny lekar ako kazdy iny. Z casu na cas ho potrebuje kazdy, alebo by aspon potreboval. Mozno si vyhorety, to sa prejavuje presne tak ako popisujes. Par dni oddychu by ti malo pomoct.

hmmm tak nič , nejak som si nevšimla že je to už stará téma a asi ani nie pravdivá, škoda že tu nie je možnost zmazania

Ked nechceš ísť k psychiatrovi, choď ku psychoterapeutovi, naučí ta techniky uvolnovania. Pokecate o živote, ktorého väčšinu máš ešte pred sebou (!)

keko37

ahoj, úplne viem ako sa cítiš, presne poznám tie pocity, mám tiež tažko chorú dcérku, tiež má genetickú chorobu neliečitelnú...nedá sa s tým zmierit, aj ked ty si hovoríš, že áno a z toho vyplýva ten strach..dá sa s tým len naučit žiť..ale ten strach tam bude stále...väčšinou ho nepociťujeme navonok,snažíme sa byt kôli deťom silní,ale on je tam v hĺbke a čaká kedy budeš čo i len trošku oslabený a vtedy sa ukáže naplno...je to normálne a ako prišiel tak aj odíde, no nie navždy, len ty sa mu musíš vediet postaviť.

Keko bol debil čo si vymýšľal stupidne témy. Kroko331 chod ku psychiatricke, asi máš uzkostnu poruchu. Dá ti lieky, bude ti lepšie.

mimulus - to si vazne myslis, ze keko sem chodi aj po 2 rokoch a caka, kto mu napise??? :DDDDD

Nemyslíš, že je to trošku nezodpovedné? Teda myslím kvôli ľuďom ktorých vozíš v lietadle?

Chcem sa vás prosím ludia opýtat neviete ako sa volá diagnoza ked máte strach a ani neviete z čoho? lebo ten strach už mám dobrý mesiac ale ked som niečim zaujatí tak zrazu zmizne a potom ked začnem nan myslieť tak ho znovu dostanem neviete čím to ale prečo to mám? neviem sa toho zbaviť :(

keko, ja tiez toho roku oslavim 30 rokov a nemam pocit, ze mam polovicu zivota za sebou, max. tretinu :-)

Suhlas s Pauli - prave ked sa snazime sami pred sebou tvarit, ze sme nad vecou, nieco negativne potlacime a potom sa to takto prejavuje. Skus porozmyslat, ako Ti radil lost, co si mohol (mozno len jednu neprijemnu myslienku alebo vetu) v poslednej dobe takto potlacit alebo, co Ta dlhodobo stve. Pri Tvojom povolani, v ktorom je potrebna velka sebadisciplina, a tym aj potlacanie emociii, je to velmi pravdepodobne. Mozno je to aj o tom syncekovi- ze si len sam seba presvedcil, ze si s tym zmiereny. Skus si najst nejaku pokojnu chvilku a dovolit si prezit svoje skutocne pocity. Mozno budes prekvapeny, na co prides a ak sa Ti to podari, strach pravdepodobne zmizne... (Takto nejako funguje terapia pri uzkostnych poruchach) P.S.- BEZPECNY LET!