Môj príbeh začal asi pred dvomi rokmi. Oženil som sa, úspešne som dokončil vysokú školu a prišiel o zamestnanie, nakoľko moje pracovné miesto sa rušilo. Bolo to obdobie plné stresov. Aj keď som chlap, vnímam veci príliš emotívne. Keď som bol na pracovnom pohovore, skolaboval som. A odvtedy sa to vlečie.
Asi trištvrte roka po kolapse som vôbec nevychádzal z bytu von. Ani za doprovodu manželky. Mal som neprekonateľný strach, že na mňa kolaps príde znova, odpadnem, zomriem... Takmer po roku ma manželka donútila ísť po vyšetreniach, všetko absolvovala so mnou. Neurologička zistila tetániu, internista hypertenziu, psychiatrička panickú poruchu a sociálnu fóbiu. Podrobil som sa už trom psychiatrickým hospitalizáciám, ale stále je to to isté. Keď sa mi ako-tak stav zlepšil, našiel som si novú prácu – v tesnej blízkosti môjho bydliska. No nie som schopný ani len tam sám dochádzať. Manželka ma odprevádzať stále nemôže, nakoľko je v práci. Postupne mi dochádza, že ja nie som schopný pracovať. Teraz som na pn-ke, ktorú mi obvodný lekár ide ukončiť, pretože si o mne myslí ako aj všetci okolo, že som simulant... Desím sa toho, že nebudem môcť zabezpečiť svoju rodinu, že zostanem bez koruny. Nie dosť, že neviem ísť ani do pivnice, že manželka robí všetko za mňa aj v domácnosti – som stále vyčerpaný, nie som schopný sebemenšej námahy. Ešte aj zostanem bez koruny. Neviem, dokedy to manželku bude baviť... Čítal som na internete o chronickej únave, bol som za imunológom – vzal mi krv a z výsledkov povedal, že som celkom zdravý (aj keď sme s manželkou videli, že každý druhý výsledok nie je v rozmedzí normy). Posledné dni spím, plačem a premýšľam. Raz som už pojedol kvantá liekov, ktoré mám predpísané. Nestalo sa mi nič. Som slaboch, aby som to ukončil. Ale stále nad tým uvažujem. Pýtal som sa psychiatričky na možnosť priznania invalidného dôchodku (aspoň aký-taký príjem) – povedala, že moje choroby sú nepostačujúce, že mi síce veľmi chce pomôcť, ale nemá ako. ID mám čiastočný – 96 eur mesačne... Neviem ani, prečo to sem píšem... Svokra mi už nepovie inak ako ten debil, ten blázon, ten psychopat... Manželka medzi dvomi mlynskými kameňmi, ja psychicky a finančne úplne na dne. A bez vyhliadok na budúcnosť... pomoc...
Nevladzem dalej zit... nemam dovod ani sily
To mas maly dôchodok,ja mam 55 percent a mam vyse 150 eur.
Zmen lekara a podaj si na invalidný dôchodok.Aj ja mam problémy s chrbticou a uzkostno depresivnu poruchu a som na invalidnom a ked ti bude lepšie mozes si aj popri dôchodku privyrobiť
Zaujímalo by ma, ako je to s tebou po tých rokoch :)
Myslím, že už svoje problémy vyriešil. Všimnite si, dátum, kedy to písal.
Ihned chod za psychologom vv tvojom bydlusku a povez svoje diagnozy vyrozpravas sa a najdu pre teba program ako pomalymi krockami by si mohol zo zaciatku byt na cerstvom vzduchu odpoyat myslienky.
Zo zaciatku by som odporucila aspon denne byt na balkone na vzduchu a tri krat tyzdenne chodievaj plavat a este masea by som ti odporucala tri krat tuzdenne.Spytaj sa psychiatricky ci to nevedia ze by poistovna ti preplatila masera tri krat do tyzdna a tri krat plavanie.sadni si na lavicku niekde pri lesiku nechaj si scietit slniecko na telo nech ta prehrejPomalymi krocikmy sa z toho mozes dostat ale trpezlivist a vydrz s pomocou dobrwho psychologa.Plavanie velmi pomaha aspon mne.Keby zena mohla s tebou chodit si zaplavat adpon cez vikend.Jedz aj sardinky aby di dostal Dvitamin a potom malo slnecneho ziarenua sposobuje ze sa citis na dne.Ake lieky beries tiez som liecena na psychiatrii vim co citis presla som niecim pidobmym velmu dlho som mala fyzicku bolest na hranici unosnosti.Vim co citis navstiv psychologa nasiju na teba program :)nikdy sa nevzdavaj
Peter, ktovie ci ty nemas hlavne boreliozu- jej neurologicku formu. daj si dpravit testy
Ahojte prepacte ale chcem sa svami podelit ties o mojom stave dnes som dostala uz 3 kolaps citim sa hrozne ties mam stoho strasny strach nemozem si najst pracu, som uz od svojich 14 rokoch v podnajme lebo rodicia su alkoholici matka ma ako Dieta tirala a potom som musela odist z domu lebo ma vihodila :C. Nemam strednu školu tak si nemožem zohnat pracu a teraz ma vihodia z podnajmu a neviem odkial zobrat peniaze uz som vazne ukonana uz nevladzem takto dalej žit.Mam len 20 rokou a nikdy som nevidela život stej dobrej stranky mam na petach asi prilepenu smolu :C
ahoj, zrejme píšem veĺmi neskoro, ale chcem len povedať, že ti tie rady, odpútaj sa a choď do prírody, ver si atp, nepomožu. Ked nemožeš tak nemožeš, najviac ťa trápi, že si \\\\\\\" nanič\\\\\\\". Aj svokra to hovorí,ale keby len svokra, ty si to hovoríš. Tam treba začať, ak sa prijmeš aj takýto, nevládny, vydesený a v podstate nezvládajúci stres, ak si pohovoríš so ženou, že máš strach, že sa z toho nikdy nedostaneš a čo ona na to, ak uvidíte, že sa to dá( aj takáto katastrofická situácia) nejako zvládnuť, začneš sa troška zlepšovať. A jedz lieky, v Čechách máme trebárs Cipralex, na tieto poruchy je výborný. Ináč, čakaj pomalinké zlepšenie až za dlho.
Zdravim,
Ja som momentalne skoncil rovnako. Po neskutocnych stresoch s diplomovkou a statnicami. To proste telo nevydrzalo. Odpalilo ma. Proste pretaktovanie beznej pracovnej frekvencie po 2 mesiace. Pol roka som bol mimo prevadzky bezneho zivota. Od zaciatku decembra sa to po milimetroch zlepsuje. V lete som to uz nevydrzal a siel za psychiatrom ja sám. Nakolko som inak zdravi a vsetky telesne vysledky su ok. Naordinoval mi AD ...nic nezaberalo...Tak teraz snazim bez nich. Neboj ono sa to zlepsi ale Musis aspon trosku aj ty pridavat plyn. Robit aspon jednoduche cinnosti a postupne pridávat. Nevravím ze musis hned zacat behat alebo sportovat lebo je to nezmysel. Musis zacat postupne od nenáročných uloh po menej nárocne atd...Tiez si pre svoj stav nelam hlavu a nemaj zbytocne vycitky to ti iba odziera dalsiu energiu. Vsetky stresy okolo seba sa snaz odtlacit od seba ...nie ich absorbovat a potom ich riesit dodatocne v hlave. HLAVNE SA NEBOJ TVOJA SITUACIA NEBUDE TRVAT NAVEKY!
Toto, co tu opisuje Peter, tak toto je choroba dnesnej doby. Zijem v zahranici a tu to opisuju ako "Panic Atack". Peter neskolaboval. Peter dostal cisty panic atack. To sa stava, ze prekrocis limit svojej hranice stresu a tvoje telo jednoducho prestane reagovat na pokyny mozgu, ktory je pod obrovskym tlakom. Moja kamaratka, ktora je rozvedena a ma dve deti preziva panic atack pravidelne. Proste sa zacne krutit na stolicke, napina jej cele telo a ona na chvilu nedokaze kontrolovat svoje pohyby a citi sa na chvilu ako v najhorsej depresii a pekle. Je to hrozne. potom sa hanbi, lebo ked sa tak kruti, vyzera cudne, aj ked kazdy je z toho prelaknuty a v tej chvili si nikto nevsima, ako ona vyzera... Je to normalne. Vela ludi toto dneska preziva. Je to dosledok iba stresu. Peter nieje ani psychopat, ani blazon,ani iny, ale iba preziva ten panic atack ako aj tisice dalsich ludi v dnesnej dobe. Tu nepomozu ani psychiatri a urcite ani nie lieky, tie skor uskodia. tu pomoze len najst aku taku istotu v zivote a zvladat stres. "ztvrdnut" ako sa hovori. Zosilniet, zatat zuby a ist si za svojim, aj ked to bude zo zaciatku tazke. Peter, lebo tvoj zivot zavisi len a len od teba. Od nikoho ineho. Ak by si bol teraz stary a lezal na smrtelnej posteli a pozrel by si sa do zadu na svoju minulost, co by si na nej zmenil? Ak mozes, zmen to uz teraz. Zivot je kratky, urobme si ho tak ako ho chceme. Oplati sa stresovat preto, co teraz prezivas? Po kazdej burke raz vyjde slnko. A v buducnosti mozes lutovat, ze si teraz nechal znicit sameho seba. Svet je k*va, treba bojovat. Zatni zuby a rob to, co by si chcel. Zacni tym, ze pojdes sam do pivnice. Mimochodom panic atack nepride len tak z nicoho nic, to citis uz dlho pred tym, ze nieco prichadza, tvoje telo ti da signaly. A ty to potom mozes stopnut. treba sa len naucit to ovladat...
