Dobrý deň!
Mám problém ktorý ma už dlho zožiera...je to vec ktorú za mna nemôže nikto vyriešiť.Súvisí to s mojím vzťahom.
Nepišem sem aby to niekto za mna vyriešil, len sa potrebujem vyrozprávať...a Vy ste jediný komu sa môžem bez toho aby som zajtra lutovala, že som to napísala.
Mám 4 ročný vzťah,no kus dlhší..ale bohužial ide to dole vodou.
Dôvodom je jedna z najpodstatnejších vecí vo vzťahu...láska.Je to môj prvý vázny vztah..môj priateľ pre mna znamená veľmi veľa, veľa zlého aj dobrého sme spolu preskákali, mám ho velmi rada...ale nemilujem,už nie-toto bolo najtažšie priznať si.
Už dlhý čas mám krízu, rozmyšlam čo by bolo najlepšie, viem to,len sa toho bojím.Je veľmi ťazké odhodiť človeka ktorý ťa naučil čo je to láska, milovať niekoho.Mám strašné výčitky svedomia..ale neviem zmeniť moje cíteni.
Momentálne sme odlúčený od seba vyše mesiaca..obaja sme vlani pracovali v zahr.ja som teraz ostala doma, on sa vrátil do sveta.Myslela som si že nám to kus prospeje,budeme si vzácnejší a možno si aj uvedomím ako veľmi ho lúbim.
No prešiel mesiac a nič také sa nestalo..skôr čoraz viac cítim že sa vzdalujeme od seba, nechyba mi/ja sa to hanbím aj vysloviť/je mi momentálne dobre bez neho.Najradšej by som to trápenie ukončila, no bojím sa o neho, je citlivej povahy, teraz berie aj AD tak sa bojím hocičo spraviť.
Viete, nie je doma..má to oveľa horšie,ťažšie.Dúfala som,že to bude cítiť inak, no on mi hovorí, že ma teraz lúbi ešte viac ako predtým.
Dalšia vec je že som sa po dlhom čase cez net znov skontaktovala s chlapcom ktorý mi dakedy dávno pred priateľom nebol lahostajní.Občas si pišeme, no vie, že mám priateľa, pýtal sa na môj vzťah..a že vraj ak by som nemala priateľa tak by ma rád niekam pozval..úplne mi zamotal hlavu..stále na neho myslím,vlastne na oboch..ale voči môjmu priateľovi mám výčitky svedomia a je mi to lúto,všetko.Viem, že takéto veci sa dosť často stávajú,ale..nie je to lahké.
Ten druhý..no neviem či by ma chcel..už sa mi veľmi neozýva..neviem, možno aj kvôli môjmu vzťahu.Vnucovať sa zas nechcem ani nebudem.
Neviem či som napisala všetko čo som chcela...ale aspon sa mi kus ulaví,dúfam..
Ak predsa niekto má podobné skúsenosti, alebo sa nachádza v podobnej situácii napíšte prosím...
Verte mi nie som svina, nikdy som svôjho priateľa nepodviedla ani nechcem...píšem toto kvôli tomu,že tu občas čítam príspevky chalanov kt. odsudzujú baby mne podobné.
Ak máte vzťah v ktorom ste šťastný držte sa ho pevne, lebo ja viem tiež, je to krásny pocit byť šťastným,milovať a byť milovaním.
AK MáTE PODOBNé SKúSENOSTI...PROSIM PORADTE!!
najtazsie na tom je nahlas si povedat, ze je koniec a uvedomit si to, prvy mesiac bol asi najtazsi, to mas este v hlave vsetky tie spomienky, prezite chvile, sem-tam natrafis na jeho veci, fotky a podobne "somarinky", to chce riadnu davku sebazaprenia, 100krat som mala chut mu zavolat a ospravedlnit sa a dat vsetko znovu dokopy........nechcem ti radit, ale ja osobne som rada, ze som to vydrzala, teraz mam fakt dobry vztah..........ber to tak, ze sa to mozno musi stat, lebo niekde na teba caka ta tvoja prava polovicka, tvoje druhe ja a je skoda byt cely zivot s niekym, koho uz nemilujes.........cas by to vsetko zhorsil..........ale: (a ty to vies) rozhodnutie je len na tebe, ja som ti popisala, ako to prebiehalo u mna, mozno ti to pomohlo, mozno nie a niekedy je lepsie, ked sa clovek porozprava s niekym, o kom nic nevies, ani ho nepoznas, ziskas novy pohlad na vec
ja som taký nerozhodný človek...rozprávali sme sa o tom cez skype, bol smutný..ja tiež..len nikto nevyslovil rozchod, no je to viacmenej jednoznačné.
Teraz mi je smutno, pomaly si asi začínam uvedomovať že ho už nemám..je to blbý pocit.
bože, keby mi tak ťuklo niečo v hlave a uvedomila by som si ja krava..koho som odhodila.
viem, že sa správam smiešne a detinsky, ale ja ho chcem znova lúbiť.
nechcem od vás aby ste mi napisali ako na to, viem že sa to nedá, len proste opisujem svoje myslienky, lebo som sama a nemám sa komu s týmto zdôveriť..
preco si kazdy mysli, ze ked niekto da niekomu kopacky, tak musi byt ten najhorsi clovek na svete? ja som napr. nikdy nedastala kopacky, vzdy som to bola ja, kto vztah chcel ukoncit, pretoze som citila, ze mi nieco chyba.....ziadny vztah nie je dokonaly, ale svojho draheho by som nevymenila za nic na svete, vyborne sa k sebe hodime a ked sledujeme pary v okolio, ako sa hadaju, urazaju a ponizuju pred druhymi......nechapem, sukromne veci sa maju risesit doma, madzi 2 ludmi, nemusi cela partia vediet o tom, ze si neupratal ponozky :) (napriklad)
joooj, to máš super!fandím Vám obom, ale kus aj závidím, ved vieš..je to pre mna teraz tažké.
Na druhej strane si neviem predstaviť, ako by som vedela existovať s niekym iným..je to pre mna zatial také nereálne,nemyslím tým, že by som hned chcela skočiť do dalšieho vztahu,ale pozdejšie..neviem si to predstaviť s iným,ale láska už nie je.
A on chudáčik, plánoval...rodinu,deti..atd.
vraví, že ma ajtak bude stále lubit, lebo nie je ako ja, a hocikedy ho môžem mať naspäť.ale to je blbosť..ja nie som svina, že ho odkopnem, užijem si s iným a potom si ho zkvačím znova z vešiaka.Je mi z toho veľmi smutno..jediné čo mi to zlahčuje, že tu nie je a nevidím ho osobne len na monitore.
a blbe bolo to, ze jeho rodkovia ma tiez zrali, boli uplne fantasticki a mne bolo strasne luto, ze to takto pohnojim.........ale teraz mam uz 5 rokov chalana a viem, ze som vtedy urobila dobre, lebo az tento vztah je ten pravy orechovy, neviem ako ani preco, ale citim to a som si ista, ze s mojim drahym chcem byt cely zivot (aj ked mi niekedy trosicku lezie na nervy :) a aj ja jemu sem tam zdvihnem adrenalin :) ale len trosicku - uplne neskodne)
bol to moj druhy vazny vztah, bola som s nim asi 2 roky, postupne som prisla na to, ze som bola na zaciatku tak blaznivo zamilovana, ze som bola uplne mimo.....az neskor mi doslo, ze je len zamilovanost a nie laska, najhorsie na tom bolo to, ze on bol stale v tej prvej faze (lietal v oblakoch) a ja som uz davno bola na zemi
a ešte dakujem marka za tie palčeky..som rada, že ma niekto chápe, a neodsudzuje ako to možno budú robiť známy.
marka..aký dlhý alebo vážni si mala vzťah?Toto je môj prvý vážny vzťah a o to je to asi ťažšie..ťažko sa opúšťa prvá láska..pre mna určite.
a presne s tými kamarátmi súhlasím, len u mna to bude skôr jeho rodina...majú ma všetci veľmi radi, ja ich tiež..mám pocit že ma berú ako vlastnú dcéru..je to ťažké raniť jeho..aj jeho rodičov.
ja sa im už teraz hanbím pozerať do očí.Ja budem tá naj. svina..ktorá úblížila ich synovi atd.
ja som bola vtedy 3 mesiace v amerike a zacala som ten rozchod riesit cez telefon, viem, ze to nebolo najspravnejsie, ale prave vtedy, ked som sa s nim nevidela som nabrala odvahu, velmi ti drzim palce, sama viem, ake je to tazke (ved potom si pre vsetkych ty ta najhorsia a svina, jeho kamarati ma teraz ani nepozdravia, ale uz mi to je jedno, som rada, ze to mam za sebou)
dakujem Vám všetkým za príspevky..každý má svoj vlastný názor a to je dobre.
katika88:to s tou láskou už dlho nefunguje, no stále som si hovorila, vráti sa to aj sa vrátilo, bolo to pekné..no po čase sa to znova vytratilo a už sa to nechce vracať..je to veľmi ťažké..sama neviem čo by bolo najlepším riešením.
v prvom roku nášho vzťahu ked som nosila ešte ružové okuliare, došla kríza na neho a podviedol...odpustila som, ale nezabudla nikdy..viem, možno si myslíte, spraví raz spraví aj druhý krát..ale on je iný..viem,že by to už nespravil,veľmi sa zmenil za tie 4 roky. postupom času som mu znova začala veriť,ale bolo to stále tam.ked sme sa spoznali mal tie svoje záluby ako tráva, alko...vadilo mi to ale bola som slepo zalúbená.
Dnes, vlatne už asi dva roky neholduje, len občas alkoholu..to je asi normálne,ved to občas každý z nás ochutná...ale nemal by...
Ludia sme rôzny a na každého to inak pôsobí...on je veľmi dobrý človek, vie svoje city prejavovať ale ked si vypije..ako keby sa z neho stal iný človek...kolkokrát vyvádza, rozpráva hlúposti atd.,a mne to vadí.
Neviem, možno si pomyslíte som vyberavá, ale fakt mi tieto veci velmi vadili,a postupom času tá láska z mojej strany chladla.
Ja tiež nie som bezchybní človek, mám svoje muchy...takže to nechápte tak, že chcem všetko zvaliť na neho.
Viackrát sme sa aj rozišli,dali dokopy...ale necitim že by to bolo ono...neviem či to človek ozaj vycíti ked stretne toho pravého,ale ja som to v tomto vztahu bohužial necítila...stále to oddalujem srdcom čakám že sa niečo stane,a bude to lepšie, ale mozog vie, že asi nie.Náš vzťah stojí v jednom mieste,krok dopredu a tri dozadu.
marka-ja by som tiež volila priamy rozhovor, je najťažší ale najférovejší,viem ale on je v zahraničí.
