Rozchod alebo čo? Nevládzem...

Príspevok v téme: Rozchod alebo čo? Nevládzem...
katussska24

Lepšie byť v zlom vzťahu, ako v žiadnom?

Momentálne som veľmi nahnevaná, potrebujem sa aj vypísať z emócií a poradiť... Sme s priateľom spolu 6,5 roka a zdá sa mi, že je to čoraz horšie... Ja neviem vlastne, o čo mi presne ide... Proste nechodíme nikam, nikam sa náš vzťah neposúva, stále nemá peniaze (a keď má, minie ich na blbosti). Dnes som mu povedala, že či by ma nechcel pozvať aspoň na pizzu, že sme sto rokov nikde neboli, a on že či si myslím, že sa mu bude
chcieť, keď stále robí. Ani na jednú sprostú pizzu nemá čas a chuť
ísť somnou!!! Ale to nejde iba o to...samozrejme urobil z toho vedu, že robím scény a "rýpem" a keby vedel, že budem taká, ani sa mi neozve... Doma u neho sme sa vadili ďalej...Ja: že či chcem toľko veľa, aby sme niekam išli raz za čas
? On: mám si ísť s kamoškami, keď tak veľmi mi to chýba...Na vysvetlenie, on do žiadneho baru nechodí, lebo je abstinent, netancuje, a tak... A najlepší záver bol: "Ak sa Ti nepáči, tam sú dvere!" To mi povie on! Som ako taká chudera...ale teraz ma naštval tak, že som odišla domov...a on ešte že "papa"...Viem aj to, že problém je v tom, že ma má maximálne istú, že vie, že mu všetko odpustím - čo je moja chyba, lebo som si ho tak "naučila"..A to sa už asi nedá zmeniť :( Ja neviem, chcem len aby bol normálny ako kedysi, aby sme niekam chodili, aby sa o niečo snažil, a nebral všetko, aj mňa ako samozrejmosť..Raz som mu povedala, že ja tu vždy nemusím byť, nech ma neberie ako samozrejmosť, a on na to, že ja tu budem vždy...takže asi tak...A teraz sa ani neozval, keď som šla domov
, proste nič, nezáujem..Ale to je jeho stará známa taktika, vyčkať, kým ja za ním doleziem... Ja už neviem, mám 24 rokov a stále pocit, že nikam nepatrím, nikam nesmerujem, som na ňom závislá
a neviem byť bez neho,,,a neviem sa s ním rozísť..toľkokrát mi ublížil už slovami, a ja to stále znášam a všetko mu vždy odpustím..:( Som ako taká chudera, čo nemá na viac..

ajataka

Tak sa snazme povzbudit :))) a vazit si co mame, vsak? Ani mne sa nechce stale riesit v com vsetkom je ten moj chlap nemozny. Radsej myslim na to vsetkom v com sa snazi a co pre mna robi a nie na to, co by pre mna mohol robit a nerobi. Zabudol sice na moje meniny ale mnohokrat mi doniesol hocaku drobnost len tak, pre potesie... cokoladu, alebo knizocku Milujem ta! Tak sa snazim si to pripomenut. Chlapi neradi pocuvaju v com vsetkom sme s nimi nespokojne. Ovela viac treba chvalit a kritiku len tak sem tam, akoby nenapadne :) To viac zabera!

ajataka

Nazvat niekoho trubou moze len niekto taky, kto takym niecim nepresiel a nepozna to. My, ktore tym prechadzame si rozumieme... ja verim, ze cas ukaze. Dolezite je kazdy den prezit naplno-Ak to nema vyjst s tym chlapom, tak sa to rozpadne a mozno nie. Ved je na nom kopec dobrych veci, ktore milujeme. A myslim, ze kazdy vztah prechadza vyvojom. Niektory sa rozpadne a niektory dozreje a ide dalej.

taotao

Ja Vam nemam preco klamat a je jasne, ze kazdy ma problem, ten svoj...
Sice sme sa dali dokopy, uz je to odvtedy 4 roky, ale aj tak neviem. Poviem Vam jedine. Viem, ze ma moj muz lubi, ale vie byt zlý, ale slovne, ja si poviem, ze je taky a iny nebude, ale vela krat sa prichytim ako rozmyslam nad tym, ze ho kopnem do riti.
Mame aj psika, ktory ho velmi lubi a neviem si predstavit, co by sa stalo, keby sme sa rozisli. Posledny rok zacal dost pit, vraj lebo inak nezaspi. A o sexe nas vztah tiez nieje, lebo spolu skoro nespavame. No aj tak ho lubim, inak by som s nim uz nebola.
Mame zvlastny vztah, lubime sa,on uz chce aj dieta, ale ja som si v poslednej dobe nie ista ci to chcem.
Vela ludi, vela osudov, a pomoct si mozeme iba same.

ajataka

Aj u nas je to tak,
spolu so mnou nechodi nikam, ale ked idem niekam s kamoskou uz je cely nesvoj... ziarli... a naposledy som sa na to jeho ziarlenie nastvala ja a ked som sa vratila z vyletu s kamoskou, tak som sa od neho odtahovala a ked nechapal preco, tak som mu pekne vysvetlila, ze mi lezie na nervy svojim spravanim a od vtedy sa viac snazi a kontroluje sa. Neviem, ci sa zmeni, ale myslim, ze pochopil, ze aj ja mam svoje hranice... a tak sa to snazi zachranit.

katussska24

ach jaj :( mne síce často hovorí, že ma ľúbi, vlastne si to vravíme každý deň, ale by ma zaujímalo koľkokrát z toho bolo úprimne..a nejde len o tú pizzu samozrejme, ale o celkovú snahu o náš vzťah..nikde nechodíme skoro, v lete teda hej, k vode,do hory a tak, ale keď ja idem niekam sama - na firemnú oslavu napr. tak to mi vyvoláva v kuse a keď nezdvihnem tak vypisuje že či mu ani nemôžem zdvihnúť a s kým som..a pod..ale keď vie, že ma má istú, že sedím doma na riti, tak to má v paži.. nebývame spolu, ale u nás nemáme kde byť, takže ja chodím iba za ním..by som chcela vidieť, ako by on chodil.. by sral na to..:/ ja viem že som trúba, ale srdcu nerozkážem :(

ajataka

U nas je to tak, ze on by mi lasku vyznaval sice v jednom kuse, obzvlast rad pri bozkavani, ale napriek tomu jeden den mi posle smsku, ze ma velmi miluje a na druhy den zabudne, ze mam meniny... Takze mam viac pocit, ze je to o slovach nas vztah a nie o skutkoch... a to sme spolu sice menej ako vy, ale zase nie tak malo... 2,5 roka.

taotao

Ahoj Katuska,
Svojho partnera milujes nadovsetko na svete. Asi preto si aj stale s nim a kazdemu hovoris: " Ale ved on je proste taky"...
Ale otazka znie: LUBI AJ ON TEBA?
Bude to boliet, ale opytaj sa ho na to, ak ti povie ANO, daj mu jeden den. Potom ho pozvi na pizzu, ale ak nepojde, rozíďte sa. Urob to sama pre seba. Niekedy je nutne ho kopnut, aby sa uvedomil, ze niesi samozrejmost. A ak nebude bojovat o TEBA, tak pre neho slovo Lubim ta, neznamenalo cit, ale zvyk.
Ale bude to boliet. Drzim palec. Ja som to skusila a bolelo to, ale u nas, je LUBIM TA ozajstne. Sme spolu 13. rokov.

katussska24

ahoj som rada že ma konečne niekto pochopil..tá moja téma bola písaná v afekte keď som bola riadne nasratá na neho, ale aj tak mám pocit, že si ma neváži, a že to nikam nespeje niekedy.. a ťažko povedať odkedy..chvíľu je dobre, plánujeme veci do budúcna, a potom ma nasere tak, že si to neviem absolútne predstaviť...a u vás je to ako..?