Ahoj. Ani neviem ako zacat. Nie som ziadny looser, troska ani nic podobne. Ale proste mam vo svojom zivote jednoduchy problem, a to ten, ze si nedokazem nikoho najst, resp. doteraz som nestretol nikoho s kym by som zazil aspon kratku/docasnu lasku. Mozno je takychto muzov viac, ale ide o to, ze na kazdeho takato situacia posobi uplne inac. Zenam takyto stav vacsinou nevadi, vedia sa s tym zmierit a nijak im absencia tejto ludskej potreby nesposobuje problemy(ale medzi normalnymi zenami neexistuju prave taketo, ktore by lasku aspon ciastocne vo vyssom mladom veku(26)nedobrovolne nezazili). Ja to znasam velmi tazko vo svojej dusi, pretoze som v tejto situacii nedobrovolne a mam specificky typ povahy (citlivejsi,umelecke sklony,detailista,rychlo sa v niekom sklamem ak mam na to dovod, neznasam sa s niekym hadat/byt s niekym nahnevany, potom sa tak divne citim ako keby v zlom sne,atd..). Velmi dlhodobu absenciu milovat niekoho a byt milovany nedokazem nijak potlacat a zbavit sa toho aby ma to netrapilo. Zijem ale inak normalnym zivotom medzi ludmi, som vesely, zabavam sa, mam konicky, atd. Vo svojom vnutri citim ale strasny nepokoj a pocit prazdnoty a nenaplnenosti, tazko to opisat slovami. Je obdobie, ked ma to skoro vobec netrapi, ignorujem to a nepremyslam nad tym, ale problem je v tom ze zrazu pride obdobie ked to vsetko na mna dolahne a dostanem sa kvoli tomu do velkeho stavu uzkosti. Cim dlhsie som sam, tym viac sa to na mna nabaluje. Inak ale som uplne v pohode. Bojim sa ale prave tychto stavov uzkosti. Naposledy to bolo tak silne ze som sa z toho isiel zblaznit a nevedel som fakt co dalej. Strasny pocit momentalneho zufalstva z uvedomenia si ze mi tak velmi chyba laska...Realne som rozmyslal ze v zaujme zachovat si vlastne zdravie pojdem k psychologovi. Nakoniec som sa ale tejto moznosti vzdal, pretoze vsetko co som nasiel bolo iba plno sukromnych psychologov ktori za 45 min sedenia pytaju nehorazne peniaze - pripada mi to nemoralne. Je to obycajny byznys, kde ide v prvom rade o peniaze a nie o pomoc cloveku ktory je fakt v nudzi. Aj tak by mi ziaden psycholog s tymto nepomohol, pretoze cely problem spociva v nenaplneni ludskej potreby, ktora sa neda nicim inym vynahradit a skor ci neskor to proste na cloveka dolahne. Chcem sa teda skor opytat ci existuje clovek v takejto situacii ako som ja. Ci existuje niekto kto preziva tiez taketo pocity...kazdy nazor/skusenost od niekoho koho sa to tyka moze pomoct/povzbudit...Nepiste sem prosim ludia, ktorych sa toto netyka, alebo nazory typu ze "musis chodit von medzi ludi, pride to samo, venuj sa konickom, atd...dakujem :-)
Ako sa vyrovnat so zivotom bez partnera
BJ:
To s tym semienkom sa zda byt celkom logicke. Lenze nedokazem vyhodnotit co su prave tie spravne podmienky...s tym druhym co si pisal problem nie je.
BTW, prave to ze nemam ziadnu skusenost s laskou, mam z toho uz aj vlastne obavy. Vobec netusim ake to je s niekym zit a ci vobec by ma to naplnilo a neublizilo mi to viac. Viem si to len predstavit. Je mi jasne, ze byt s niekym je zivot plny vzajomnych kompromisov a aj nezhod, hadok a sklamani...to je asi v kazdom vztahu a vyhnut sa tomu neda. No ale pokial tam je ta laska, tak to proste stale funguje a ma to zmysel, alebo nie ? Zle to vnimam asi preto ze ja v tom vidim(predstavujem si) len to dobro tej lasky, nie tu druhu stranku, ktora obsahuje veci vyssie popisane.
roberta:
Ahoj. Nezijem uz na Slovensku. Ale mail kludne mozes nechat, urcite Ti odpisem ;-).
zuzu usa:
Pises ze si nedokazala najst niekoho pri kom by si mala ten spravny pocit - to ale znamena ze si za svoj zivot s niekym uz nieco skusala a to je prave to podstatne. Je diametralny rozdiel medzi tym, ak clovek ani nikdy neskusil a medzi tym ked nieco skusil aj ked to nakoniec nevyslo. Skusil, zazil aj pekne chvilky aj ked to nevyslo, nabral skusenosti.Je (musi) to byt 1000x lepsie nez nikdy nezazit nic a mat v sebe to hnusne prazdno. Takych ludi je vpodstate vela, ktorym to nevyslo a skusaju dalej, su ich plne zoznamky. Lenze mna skor zaujma ci existuju taki, ktori sa ani nedostali do situacie 'nieco vyskusat' a nie je im prave 19 rokov.
Ano, nikdy nevies co ta stretne a kedy je tvoj cas. Lenze moj problem je ako naplnit tu potrebu do tej neurcitej doby, ked to ma prist. Pretoze ked si poviem ze to len pride, tak to je sice pekne, ale zivot plynie v pritomnosti a urcite ludske potreby si proste vetou ze este nenastal ten spravny cas nenaplnis...
ajataka:
Ahoj. Ano skusal som zoznamky. Ale na mna to nefunguje. A v prvom rade, stve ma ze to neprislo prirodzenou cestou. Mna ani nelaka si umelo hladat niekoho na zoznamke.Proste malo by to prist spontanne v normalnom beznom zivote. Sranda je to ze som sa nie raz takto spontanne s dievcatami zoznamil, ale proste okolnosti nikdy neboli take aby to casom niekam smerovalo. Takze problem nie je to ze by som nebol medzi ludmi, alebo sa mal problem zoznamit. To urcite nie.
janab:
No aby som to upresnil. Ja so samotou problem nemam. Viem byt sam a je aj zdrave byt v normalnej miere sam. A kazdy potrebuje byt aj sam. Ale tu ide o to ze chyba ten druhy zmysel zivota, a to je proste s niekym vytvorit hodnotny vztah.
Ad psycholog - vidis, presne to co pises su tie uplne zbytocnosti ktorymi by ma pan/pani v bielom plasti otravovali :-). S tymi oblastami co si vymenovala nie je abosolutne ziaden problem a vsetko je OK. Niekde ale musi byt predsa chyba, kedze nastal rozpor medzi tym, ze este skusenost lasky neprisla a pri tom sa s tym dost tazko vyrovnavam. Keby to bolo naozaj tak ze spravny cas neprisiel, tak potom by ma to netrapilo, to by mi prislo viac logicke...No ja si myslim ze laska je druhym zmyslom zivota. Ked najdes cinnost v zivote ktora ta naplnuje a ked najdes lasku, tak zijes plnohodnotny zivot.Ked jedna z tych dvoch veci chyba, zijes polovicne a ide to tazko...jedno bez druheho nejde.
Inak, zeny nesu tento stav ovela tazsie nez muzi, to by si sa divil, a casto zo zufalstva si zavesia na krk nejakeho idiota, len aby niekoho mali a oklamali sa iluziou, ze uz konecne niesu sami.
Neprijde to samo, to citis spravne, musis vytvorit pri sebe, vo svojej blizkosti, vhodne podmienky, aby sa tam ten clovek mohol objavit.
Az ked podu zavlazis a zasadis semienko, a ma dost priestoru, aby rastlo, vyrastie. Podla mna problem bude v tom, ze podu pri sebe nezavlazujes, a je tam malo miesta... semienko len caka, a caka... ale nerastie.
Ako si na tom s laskou k samemu sebe? Pretoze, pokial nemilujes seba sameho, ten druhy clovek citi, ze ti nemoze dat lasku, ze nebude prijimana. Laska chce aj prijimat, aj davat. Neodopieras druhemu tuto moznost?
Myslím si , že všetci sme svojím spôsobom osamelí...a myslím si, že psycholog by sa určite pýtal na tvoje detstvo a rodinu...či si prežil šťastné detstvo, či si mal dosť lásky, bol si milovaný, či si mohol slobodne vyjadriť svoj názor...atd...všetko z detstva si berieme do dospelosti..všetko..aj radosti aj krivdy...si citlivý človek a vo vnútri prázdny...je ale otázne, či práve stav zamilovanosti a láska k žene by ta duševne naplňovala...niečo ťa brzdí užívať si život...nebola výchova príliš tvrdá?...Odpíš všetkým dievčatám , ktoré ti napíšu, chod s nimi na kávu, do parku a ver mi, všetko v živote má svoj čas...aj čas na lásku...
Ahoj bebe keksik,
rozumiem ti, myslim, ze tym prechadza vela ludi. Ja osobne som tym presla a moja kamoska tiez. Kamoska sa o mesiac vydava a ja to mam sice v nedohladne, ale stretla som cloveka, ktoreho lubim a viem, ze patrime k sebe. Vyuzila som moznost internetovej zoznamky, skusal si nieco take? Jasne ani tam to nie je jednoduche, ale ak sa chce clovek pohnut z miesta, tak treba nieco robit. Ja som sa stretla s 5 muzmi z netu v priebehu 4 mesiacov, kym som stretla toho svojho a ani s nim to nie je iba jednoduche. Nie je slobodny... a rok som to nevedela, lebo mi to zatajil... ale to je iny problem. Tym len chcem povedat, ze vtedy som mala problem, ze som sama, teraz som sice milovana, ale su ine problemy. Vtedy som mala krasne vztahy s rodinou, teraz su na zosypanie kvoli nemu. Ale dava mi vela, lebo sa lubime, aj ked ma sklamal, dokazala som mu odpustit. Nic nie je len lahke v zivote. Stale je to o boji!
ps.neviem,kolko mas rokov,z vlastnej skusenosti ale viem,ze casto ani nemame potuchy,co nas caka za rohom.ja som dlho nedokazala najst partnera.pri ktorom by som mala pocit,ze k nemu patrim.zo dna na den za v mojom zivote objavil muz,ktory len cestoval"okolo".dnes je to moj manzel.vraj sa tiez citil vzdy osamely a nakolko je z usa asi ani netusil,ze jedna navsteva prahy ho bude stat 3 roky zivota tam a prinesie si domov slovensku manzelku:)hlavne pochop,ze kazdy je iny a kazdeho spravny cas pride inokedy.niekedy treba byt trpezlivy-stoji to zato.ze ta prava este neprisla neznamena,ze nepride nikdy.
Ahoj bebe keksik.
A môžem sa spýtať, odkiaľ si? Mohli by sme si trochu popísať, prípadne sa aj stretnúť :-)Ja som síce už niečo podobné láske zažila, ale tiež sa niekedy cítim osamelá. Pritom som tiež úplne normálna milá baba, dokonca aj celkom schopne vyzerám (teda aspoň podľa seba, ale aj podľa okolia), len akosi nemám šťastie nájsť toho správneho človeka. Doteraz som bola taká, že čo má prísť, príde, ale nakoniec zisťujem, že náhode treba asi trochu pomôcť. Ja mám 26 rokov.
beskyd a ty si myslis,ze laska je o peniazoch?potom si na tom horsie ako byt osamely.mam 27,moj priatel nie je bohaty,milujem ho a nikdy mi o peniaze neslo,o tom zivot nie je!ale to,comu ty veris mi je jedno.bebe keksik,a je nejaka slecna,ku ktorej by si mal ty nejake city?
ked budes vnimavejsi tak zistis ze aj ta laska ktora ti tak chyba je takisto o peniazoch ako ten psycholog:) priprav sa na to aby si sa z toho uplne nezosypal clovece...
