Bojim sa, ze podvediem manzelku

Nemozem povedat,ze by sa nepostarala. Urobi vsetko co je treba, len je to bez akychkolvek emocii. Pridem poobede po praci domov a mala mi place,ze mamka ju nechce. Neprejavi ku nim ziadne emocie a ja sa velmi bojim,ze to zanecha na ich psychike nejake nasledky. Som doma kolko mozem, v podstate mam dobru pracu, ktoru mozem robit aj doma,ale neda sa to vzdy.

Nemozem povedat,ze by sa nepostarala. Urobi vsetko co je treba, len je to bez akychkolvek emocii. Pridem poobede po praci domov a mala mi place,ze mamka ju nechce. Neprejavi ku nim ziadne emocie a ja sa velmi bojim,ze to zanecha na ich psychike nejake nasledky. Som doma kolko mozem, v podstate mam dobru pracu, ktoru mozem robit aj doma,ale neda sa to vzdy.

Pato: zmente lekara, nieco tu nesedi... odporucam velmi. Dufam, ze sa mylim. Nebudem ta odhovarat od toho, aby si za nim skocil, ba prave naopak. A skus vnimat aj inak ako ocami, ci rozumom, co ti povie. Myslim, ze prides na to, co ti chcem povedat.

Poznam reakcie tvojej manzelky. Su skoro take iste, ako boli moje, pri hadkach, alebo veciach, ktore som zvladala velmi zle... kritika, vyjasnovanie si nedorozumeni. Priatelovej voli a trpezlivosti vdacim za to, ze to dnes zvladam relativne normalne. Neutekam, neschovavam sa za svoje imaginarne mury. A poviem ti, niekedy ma musel " tu " drzat nasilu. U mna to fungovalo.. a ak ti mam povedat pravdu, tak ma moj obrovsky obdiv za to, ze to vydrzal. Mnohi by to vzdali. Prejavovalo sa to skoro rovnako, ako u tvojej zeny. Bud som mala hned chut utiect, alebo prisiel nepritomny pohlad a zacala som sa kyvat hore-dole. Popisujem to len preto, aby si videl, ze plusminus naozaj viem, co sa u vas deje.

Tesi ma, ze si sa rozhodol tak, ako si sa rozhodol. Myslim, ze si chlap na spravnom mieste a bolo by mi ctou ta spoznat. Je vas primalo.

Na zaver skusim este jednu radu: tvoja zena potrebuje naozaj zvlastny pristup. Ak jej nieco vezmes ( psychiatra ), tak jej musis aj nieco dat. Ak ma rada zvieratka, tak jej kup stena, alebo maciatko. Doveruj mi. Potrebuje svojho imaginarneho priatela, dovernika, spriaznenu dusu. A tvoje deti sa tiez potesia, bude to ich maly kamaratko. Chapem, ze je to starost navyse, ale skus to zvazit. U mna aj mojej matky to zabralo. Ja som sa naucila znova citit a prezivat vsetky svoje emocie a matka sa neopustila, lebo ma niekoho o koho sa musi starat, kto ju potrebuje. A mamina psychiatricka mi na to povedala, ze som nic lepsie urobit nemohla. Ak ste z BA, viem dat odporucenie na dobru psychiatricku.

Dufam, ze ti to dava zmysel, co som napisala.:) Niekedy mam tendenciu velmi skakat a clovek, ktory ma nepozna sa v tom tazko vyzna.:)

Pato ako sa správa manželka k detom,ked k tebe je bud odmeraná,alebo iba prikývuje? Ja mám tiež dve deti Jeden skoro 5,druhý 3roky a oni si vyžadujú velkú pozornost.Kto sa o tvoje dcerky stará ,ked si v práci?Aká je ku nim?Také dve deti ,okrem toho,že daju zabrat vačšinou aj pri nich človek nemyslí na starosti -na to čo sa stalo,ale na ne-dat im jest,obliect,umyt,vonku a tak...v tom je dosledna? ...

rozumiem ti, nepodvediem svoju manzelku, tymto smerom sa nechcem vybrat. Lenze neviem kam sa pohnut,chapes? Nechcem sa rozviest,ale ani nechcem takto zit. Ja uz nevladzem. Viem,ze je to nic oproti tomu,co preziva moja zena, ale aj tak. Neviem co mam robit.
Je to chlap, aj ten prvy bol chlap. Je mi celkovo nesympaticky a vadia mi jeho rady. Chcel by som viac pomoct, pytal som sa ho,ze co mam robit ako sa spravat, ale on len aby som cakal,netlacil. Chcel by som byt do toho viac zainteresovany. Uz som u neho nebol asi od maja, asi tam skocim znova, ze co sa deje,ci je nejaky pokrok a pod. Manzelka mi nepovie ani slovo.

pato: nehnevaj sa, ze som na teba taka tvrda. mam na to svoje dovody a okrem toho vidim dva svety, problemy - tvoj aj jej... a snazim sa to spojit k obojstrannej spokojnosti. viem, nic ma do toho nie je. ja tak nefungujem.. vidim vela podobnosti s mojim zivotom, akurat z ineho pohladu, pohladu dietata, ktore tym trpelo.

kedy sa jej stav zacal tak velmi zhorsovat? nebolo to nahodou po zmene lekara? je to chlap, alebo zena? a preco mas voci nemu averziu, nespokojnost?

myslim, ze chapes, ze potom ako tvoja zena prezila znasilnovanie mala iba jedinu moznost. vytvorila si svoj svet, do ktoreho utekala, iba tak sa to dalo prezit. jej svet jej ostal a ona utecie zakazdym, ked je nieco pre nu neznesitelne, alebo je bezradna. tam je dobre, tam nic nehrozi. ver mi, poznam to. bola a je to jej jedina moznost, ako sa branit, hoci aj voci vlastnym zlym pocitom.

tvoj pripad s kolegynou uz rozoberat nejdem, tu uz je to na tebe. rob, ako uznas za vhodne, ale bud pripraveny znasat aj nasledky. a to si pis, ze to nasledky bude mat.

Este co sa tyka kolegyne, tak nie, neide tam cisto len o fyzicku pritazlivost a chemiu. Mam ju rad, je to skvela zena.

Viem, ze manzelka ma lubi, pravdepodobne niekde hlboko vo vnutri a pravdepodobne je to teraz prekryte jej citovym rozpolozenim,ale som si tym isty. Rozpravat som sa snazil uz x-krat,ale ona ma vobec nepocuva, ako keby bola niekde inde. Len sedi a prikyvne na vsetko co poviem, predpokladam,ze ma ani nepocuva, alebo proste odide. Ja zacnem rozpravat a ona ide prec. Nasilne ju nechcem zadrzat, lebo to by bolo asi to najhorsie co sa zda srpavit. V zivote si uz vytrpela vela nasilia,tak len chodim za nou ako psik a rozpravam jej co chcem a ona len prikyvuje. Takto vyzera nase spoluzitie. Ked aj nieco prehovori tak su to odpovede typu: Ano, ako chces, mne je to jedno, dobre...Uz ma to nebavi,asi naozaj skusim tu radu s tym listom, len neviem ci si ho vobec precita.

rozumiem ti, momentalne sa dost tazko vyznavam vo svojej manzelke, ale predpokladam,ze ak by som ju podviedol,tak by to bola len dalsia hlboka rana do jej zoznamu prezitych utrap a neviem a nechcem si predstavit co by spravila. Su dve moznosti, bud by jej to bolo jedno, co si sice nemyslim, ale vravim v poslednej dobe sa neviem vyznat,alebo co je pravdepodobnejsie by spravila nejaku hlupost. Pred tromi rokmi po potrate si podrezala zily. Vazne neviem co by bolo. A co vyvolalo tento stav neviem. Tak postupne sa to zhorsovalo, ze ani neviem kedy presne nastal momentalny stav. Boli chvile ked nam bolo perfektne. Ked sme sa zoznamili tak prve dva roky to bolo uplne super. Potom prisla tazka chvila, ked jej umrel otec, vtedy sa to tahalo dost dlho. Umrel jej otec, otehotnela, onedlho nato potratila. Vtedy to bolo dost zle. Zlepsilo sa to asi po roku, znova sme sa zblizila, otehotnela,narodila sa nam dcerka, to bolo krasne obdobie. Teraz uz ma 4-ri roky. Kym bola mala,tak manzelka sa o nu vzorne starala,nedala na nu dopustit, potom sa to znova zhorsilo, mala nejake problemy s matkou, s matkinou dcerou (teda jej nevlastnou sestrou, lebo rodicia mojej manzelky sa rozviedli este ked bola dieta), znova upadla do depresie,zase sa to po istom case upravilo, narodila sa nam druha dcerka, ktora ma teraz skoro 2 roky. Lekara sme vyhladali uz v momente ked manzelke umrel otec,lebo to bola velka rana, liecila sa, brala sedativa a upravilo sa to. Odvtedy uz navstevuje ineho, s ktorym som menej spokojny, ale nechcem velmi do toho zasahovat, manzelka je proti. Tvrdi,ze si na neho uz zvykla a ze jej rozumie a ze nechce ineho. Velmi tazko si zvyka na novych ludi,tak nechcem do toho velmi rypat aj ked rady tohto lekara ako : Chce to cas. Budte trpezlivy a pod. mi uz idu na nervy.

pridavam sa k ostatnym, s kolegynou by si sa mal prestat stretavat, lebo nabuduce jej podlahnes a aj ked ma tvoja manzelka velke problem, toto si nezasluzi. potrebuje odbornu pomoc. len tak sa to da vyriesit. zda sa ze si spravny muz a ze svoju zenu milujes.drzim palce

Mirka 23 - až ti raz bude manžel spávať s inými, tiež si povieš, že je to v poriadku???, veď je to len chémia???
Na čo ho navádzaš, veď je to otec detí, ktoré v budúcnosti z takéhoto prostredia, v akom žijú, možu mať podobné problémy ako ich mama. Nijaká nevera nie je východisko, len vstup do ďalšieho blúdiska. Tiež si myslím, že kolegyňa pre Peta už nie je len "nadržanosť" z jeho strany ale začiatok vzťahu. Ak je ale taká dobrá kolegyňa a priateľka, mala by si ona ovedomiť tiež, že ak mu dovolí viac a jemu sa rozpadne manželstvo, tým mu nepomože, a to ani priatelia nerobia.

Peto, sám hovoríš, že manželku veľmi miluješ, tak vieš aj to, že ten kto miluje, radšej trpí sám, akoby mal ublížiť milovanej osobe. O tom je láska...