Mániodepresia

Dobry den,tak moj otec trpi touto hnusnou psychickou poruchou uz 19 rokov.Za tie roky sa stalo hocičo pri manii od uteku po agresivitu či požičkach od vymyslu sveta, pri depresiach preležane cele dni a nebavilo ho nič iba spať .Dostalo sa to do takej fazy že sme to nevedeli zvladať nikto v rodine sam nas ničil svojim správaním.Faza depresie je v tomto pripade lepšia.Za tie roky nam odporučili už iba ustavnu starostlivost lebo potreboval aby ho cely den niekto kontroloval,či že zbaveny svojpravnosti a teraz je už par rokov umiestneny v domove socialnych služieb.Je to tažke stale chodi po liečeniach a je na viac ako 70% postihnuty touto chorobou.Da sa to liečit ale treba od začiatku si pripuštat že som chory potrebujem sa liečit rozpravanie,lieky všetko Vam pomože ale netreba to nechat zajsť do takej fazy že už neviete ovladat svoju myseľ.

Lela111 - krásny príspevok :)

Držím palčeky všetkým, ktorí trpia niečím podobným.

Pravdou je, že Maniodepresia sa nedá vyliečiť úplne.. je možné jej prejavy potlačiť liekmi, obklopenim sa správnymi ľudmi. Ľudia čo tu píšu že tejto poruche nerozumejú a príde im akoby ju mal každý druhý človek lebo sa na niečo hra. Pardon asi ste zle pochopili prejavy pretože ten dotyčný sa na nič nehrá. On sa nehrá na to že dva mesiace je ako vystrelený z Jupitera, nič ho netrápi, všetko je skvele, na všetko ma odvahu a potom sa pol roka utápa, podceňuje sa, nič nedokáže, ma myšlienky na smrť.. človek ktorý trpí touto poruchou nemá ani energiu na pretvárku.. často ani nechce brat lieky, nechce chodiť k psychologovi a psychiatrovi už vôbec nie. Ja osobne mám z psychiatrov aj liekov panicky strach.. a roky som sa snažila samu seba presvedčiť že už som v poriadku,tato téma sa ma už netýka.. týka a moc.. na internete sú opísané štádia a ich prejavy.. pravdou je že človek vôbec nemusí prechádzať cyklicky každým jedným z nich.. niekedy sa hypomania do manie vôbec nerozvinie, nastúpi dlhotrvajúca (alebo aj kratkotrvajuca) depresia a potom u niektorých dlhšie alebo kratšie obdobie kedy sa zdá, že je v poriadku.. terapia je ale dôležitá.. pokial dotyčný lieky nechce brat, nenúťte ho.. aj tak ich brat nebude a nevystavite ho obrovskému pokušeniu sa predávkovať.. tiež doktori na iných oddeleniach nerozumejú tejto poruche. Takze nie je ani optimistická vyhliadla že by na vás niekto v nemocnici bral ohľad.. všetci vás berú ako cvoka. a verte mi, nie je nič krajšie ako pred operáciou počuť ako prednostka kliniky kričí na operujuceho, že ako si môže dovoliť diktovať postup od psychicky labilnej pacientky, či si uvedomuje že mi to vlastne robí dobre... človek trpiaci touto poruchou nechce súcit.. stačí mu kvapka podpory a veľmi veľa porozumenia.. pretože žiť s tým, nie je žiadna sláva.mnohym sa nám do toho naozaj nechce. ale žiť s ľudmi ktorí vás ešte odsúdia a symbolicky si "kopnú" je ešte horšie...

Síce nie som odborníčka, ale pochybujem, že z psychických chorôb môžu niekoho vyliečiť lieky, ako sa tu už písalo, lieky sú na potlačenie stavov, je to ako keď si dáte tabletky proti bolesti, zub alebo koleno prestane bolieť, no kým sa nato niekto nepozrie nebude to v poriadku, treba nato ozaj dobrého psychológa, a hlavne ten človek musí chcieť, keď chceš mať lepšiu postavu cvičíš, takýto človek musí "cvičiť" s tým čo má v hlave, duševná choroba nezmizne, dá sa však ovládať, ukrojiť si z nej to najlepšie (ako pri tejto ľudia sú inteligentní, a to sa na niečo zíde) stanoviť si limity, odkiaľ pokiaľ a niečo čomu sa budete venovať, nič riskantné.. no ono je všetko o tom ak človek chce, ak sa už pozná a aj má o tom načítaného, depresie atď, horšie je to ak si to človek neuvedomuje...(takto ako som tu som aj na pokeci)

stabilizovaná môže, prečo nie

Fena, nie

podla toho co citam . co je maniodepresia . tak v mojom okoli to ma asi teda kazdy ,vratane mojho manzela ! .... hlavne v dnesnej dobe ,ked mlady ludia ,by najradsej bez roboty mali miliony a vozili sa v luxusnych farach .si vymyslaju kadeco ako zarobit(zbohatnut) a nerobit ,,cela maniodepresia mi pride nejaka divna , aj to ze si to ti ludia nepriznaju , nerozumiem tomu , ja trpim na depresie a viem ze ich mam a robim kadeco aby som sa z tej depresie dostala .. ale toto mi pride nejaka divna porucha .. podla bodov cim sa vyznacuje ,ju ma asi kazdy druhy clovek ..a v mojom okoli fakt vela ludi . co sa na nieco tvaria a hraju . a ten clovek ked o tom nevie ,tak je so sebou spokojny ? on si mysli ,ze mu nic nie je ,? viem ,ze som raz citala clanok ,ze Petr Muk trpel na tuto diagnozu a ze na nu zomrel , ako sa na to da zomriet ,alebo sa predavkoval liekmi ? neviem tejto diagnoze dobre nerozumiem , ja momentalne trpim depresiou ,a som si vedoma ze ju mam .

Tiež potrebujeme súrne poradiť. Môj vnuk pôsobí ako sebavedomý, inokedy pokorný človek. Je nadmerne inteligentný, rozumie si aj so staršími ľuďmi, ale má nezmyselné predstavy o živote. Nechce normálne pracovať, vymýšľa si stále nové cesty podnikania, ktoré mu obyčajne nevychádzajú. Keď sa mu nedarí, dokáže prespať aj celý deň. Podľa niektorých príspevkov som zistila, že aj on je buď apatický alebo veľmi rýchlo rozpráva a sníva o podnikaní, ktoré je asi nereálne a riskantné. Postrehla som, že pri 4 telefonátoch počas pár minút sa u neho strieda nálada-raz pokorný a doslova bezbranný ako dieťa, následne rýchle rozpráva a nemieni ma počúvať, hoci ja mu rozumiem asi najviac. Všetci ho odsudzujú, ale ja stále tuším, že má poruchu. Sebavedomie mu bráni v tom, aby sme ho dostali k psychiatrovi. Prosím, poraďte, ako vyriešiť túto situáciu, kým je čas.

môže žena s touto diagnózou pracovať ako zdravotná sestra?

Problém je, že ľudia majú strašné predsudky o psychických chorobách, už som sa stretol aj s tým, že jedna osoba mala depresiu a sociálnu fóbiu za psychózu, čo je úplne mimo reality, takže ľudia sú veľmi neinformovaný, bohužiaľ väčšina ľudí človeka odsúdi za pár minút, bez toho, aby vedeli, aké má v živote podmienky, čím si prešiel, prečo je taký, ako je, či na chorobe sa nepodieľala aj zlá výchova, nie len genetika a podobne. Osobne o mániodepresii až tak veľa neviem, ale viem, aké je to žiť a vyrastať v rodine, kde skoro všetci mali psychickú chorobu, ak tá osoba odmieta pomoc, tak je strašne obtiažne s tým človekom niečo robiť, keď nechce sám, niektoré choroby sú dobre liečiteľné a keď sa človek zalieči, tak by si si to na ulici ani nikde nevšimla, že mu niečo je. Bohužiaľ niektoré formy sú už horšie, poznám pár takých a oni len ležia, spia, idú niekam na pár minút vonka, nič nerobia, je to individuálne, ide aj o snahu človeka dosť.