Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Úzkosť a depresia - vyliečenie a prekonanie samého seba

Príspevok v téme: Úzkosť a depresia - vyliečenie a prekonanie samého seba
blond86

Túto tému som založila preto, lebo som sama v minulosti trpela úzkosťami a depresiami a hľadala som radu aj v diskusiách na tomto fóre. Chcem len dodať silu všetkým ľuďom, ktorí trpia týmito chorobami a povedať im, že si musia veriť a dá sa z toho dostať. Navštevovala som aj psychiatričku a brala lieky, som už viac ako rok bez liekov a iných utišujúcich prostriedkov. Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a mne táto choroba dala dosť veľa. Uvedomila som si, že šťastie je v maličkostiach a človek si je jeho strojcom sám. Za ten rok som skončila úspešne školu a našla som si prácu, kde je komunikácia s ľuďmi základom a vrtochy úzkosti tam nemajú šancu. Všetkým vám držím palce a ak sa niekto z toho pekla tiež dostal, pridajte svoj príbeh a povzbuďme spolu tých, ktorí s týmito hnusobami ešte bojujú.

xxl

Takže problém môže byyť práca. Skús porozmýšľať prečo tam. Či a kedy a preco sa ti to prejavuje v práci. Necítiš sa tam pre niečo dobre? Nebaví ťa a robíš ju nasilu? PčO to mohlo spustiť? Nejaký konflikt v minulosti? Nezapadáš do kolektívu? Je pre teba náročná ale kvôli peniazom ju trpíš? Skús porozmýšľať, či by ťa nenaplnala nejaká iná práca. Nemusela by ťa zrovna naplnať, stačí aby si sa v nejlepšie cítil. Iné pracovisko iné prostredie.

jedlicka

mas narocnu pracu? mozno je to pre teba prilis, mozno by si sa lepsie citil v menej narocnej a menej zodpovednej. to len tak davam ako moznost

Ferien

No XXl mas pravdu ohladom spustacov. Nemam to zase uplne vsade a uplne vzdy. Ked ideme rodinka na vylet alebo nejaku dovolenku, tam to nemam. Alebo aspon nie uplne zle. Ale bezny pracovny den to mam prakticky od rana. Problem je ze sa toho bojim. Mam strach aby mi nebolo zle od nervov, aby som bol v pohode. A bojim sa toho lebo to neviem ovladat. Je to zacarovany kruh. Rano ako sa zobudim a som este v polospanku, sa citim uvolnene, ale potom ma napadne, ze sakra co ked mi pride zle a bum hned pocitim ako mi zovrie zaludok. A potom sa mozem aj postavit na hlavu ale uvolnit sa neviem.

xxi

ferien ešte ma napadlo. Je taká činnosť ktorú najradšej robíš? Myslím tak zo srdca, ktorá ťa naplna? Ak áno tak by som začal s ňou. No a ešte kedy sa to prejavuje doma, v práci, či vonku. Ak nie všade iba niekde, tak tam sa necítiš uvoľnene asi. A to bude tým spúšťačom.

XXI

feriemja ssom si niečim takým prešiel. Kde mávaš zovretie pod pupkom, alebo pod hrudníkom v slnečnom pletenci, či na hrudi? Predpokladám že pod pupkom. Trpel som tým ako kôňaktívne som športoval, to mi pomáhalo uvoľniť to. Prišlo to vždy vtedy ked som po niečom túžil, vedel som že z istých dôvodov to jednoducho nebudem mať, tak najskôr prišla bolesť na hrudi, potom to prešlo na zvieravé pocity pod pupkom. Športu som aktívne venoval veľa času a trénoval som na hrane a teraz ked už nie som najmladší tak sa to na jesen vrátilo ako lavína. Uvažujem či nebude problém s čakrami. čI nebudú bloknutémožno skúsim s tým niečo spraviť niekam ísť napr tu osobne-konzultacie.slnkovsrdci.sk
Sú to nepríjemné stavy kto nezažil neuverí. Psychyatrička ti nenúkala nejaké TB na úzkosti? Ale tie nič neriešia môžu ti poľaviť ale spravia ťa závyslákom. Možno ťa niečo v podvedomí kvári, máš niečo nevyriešené,možno ťa práca život nenaplňa, skús sa v duchu svojho vnútra spýtať čo by to tak mohlo byť možno sa dozvieš odpoveď vo forme vnútorného pocitu, ale nezapájaj rozum len emocie, pocity. Pýtaj sa sám seba na hocičo a načúúvaj svojim odozvám intuícii. Ak niečo pocítíš nejakú odpoveď intuintívne a rozum ti povie že je to somarina, tak skús poslúchnuť tu vnútornú intuitívnu odpoveď. Skrátka niečo v tebe musí byť v nepohodea telo sa týmto spôsobom prejavuje že sa necíti pre niečo uvoľnene. Držím ti palce a z celého srdca ti prajem nech sa ti poľaví.

Ferien

ahojte, precital som si celu diskusiu. Potreboval by som pomoct, aspon tym, ze by mi napisal niekto, kto sa toho dokazal zbavit. To by mi fakt pomohlo. Nieco ma gniavi uz vyse 10 rokov. Neviem presne popisat co to je, ale brani mi to tesit sa zo zivota. Bol som u psychiatricky a ta povedala, bud mate depresiu alebo uzkost. Psychiatria pozna len tieto dva pojmy. No nemam pocit ze mam depresie, lebo mam milion zaujmov a denne riesim x veci a bavi ma to. Uzkosti skor. Ale hlavne pocitujem stale napatie. Od ranneho prebudenia citim nieco, co mi nedovoluje sa slobodne nadychnut. A z toho potom prameni nervozita, nechut, premahanie sa a stale hladanie priciny. Posledne mesiace ale pozorujem, ze to prestavam zvladat, ze nejako stracam nadej a trpezlivost, ze ma chyta hnev zo seba, ze sa toho neviem zbavit. Skusal som caje, aloe srandy, vitaminy, sport - 6 rokov som sa venoval karate, pravidelne treningy, doma treningy, NIC nepomohlo. Napatie ma stale nici. Aj po sporte mam na par hodin klud, kedy sa citim relativne uvolneny, ale potom ma to zovrie zase. Mam super manzelku, male dieta, tesime sa z nej. Ziadne problemy nemame. Mohol by som si zivot uzivat ako v raji. Ale nejde mi to. Nasiel sa niekto kto mal nieco podobne a dokazal sa toho zbavit? Ze opat slobodne dycha a nema ziadne bloky a uzkosti?

dik za kazdy prispevok

Poviem

Ahoj Dodec, bude dobré, keď budeš vytrvávať. Tie úzkosti a z toho závrate, alebo odpadnutie nemávaš každodenne, nie?
Ja mávam úzkosti, ale zistila som, že ako prídu, tak aj odídu. Vsíce ma vyčerpajú, a sú nepríjemné, ale ja som s tým zmierená a niekedy pretrpím. Niekedy sa bojím, že odpadnem, ale vźdy je to iba závrať. Preto sa vždy v stave závrate tým upokojujem. Ale ak stojíš na zastávke a lavička je voľná, a krúti sa ti hlava, samozrejme si radšej človek sadne. Treba múdro zvážiť.
Dobré je nemať predstavy o všeličom, čo sa ti môže stať, lebo to nemusí prísť. Väčina predstáv sa ani nestane (to platí aj pre každodenné obavy v živote).

Ak si zabehnutý v práci, tak je to dobré.

Dodec

Dobrý deň prajem Všetkým. Mám 25 rokov a za posledného pol roka je to so mnou viac ako zle. Pred pol rokom mi museli volať záchranku lebo som odpadol. Dostal som panický strach bilo mi srdce nevedel som dýchať a celé telo mi strplo až pokiaľ mi nepichli magnézium a následne som šiel domov. Po lekárskom vyšetrení som mal akurát blbšie pečeňové testy nakoľko som skúšal zapiť túto chorobu čo bol ešte horší krok. Nevenoval som tomu pozornosť a teraz som roztrasený aj pri stretnutí s iným človekom alebo stačí aj zlý pohľad a som rozhodený nehovoriac o tom že ma rozhodí aj blbá správa alebo oznam o porade v práci. Tieto stresy už zažívam dlho a neustále sa vracajú. Je mi zle trpnú mi nohy ruky neviem poriadne dýchať skúšam fakt rôzne metódy ale nič mi nepomáha ani branie Persenu forte.. Nie som si istý či je to nátlakom z práce alebo okolia. Prosím ak mi viete pomôcť budem rád za každú radu

Maryjka

Roky depresie, nespavosti, strata zmyslu zivota. Aj ked som to znasala tazko, teraz viem ze bolo to najlepsie co mohol Boh dopustit v mojom zivote. Dnes uz je so mna iny clovek. Som velmi vdacna Bohu, ze ma zastavil a otvoril mi oci.Sucitim s kazdym ,kto preziva tuto bolest duse.Ak mozem nejako pomoc, pomozem. Moj mail: diamona@centrum.sk

Kuky

Ahoj volam sa tereza a mam 18 rokov teraz nedavno som mala anginu po prvy krat v zivote skoncila som kvoli tomu v nemocnici pretoze som nevedela ze ju mam a nebrala som lieky.Bolela ma cela chrptica,hlava mi dunela ako migrena,bola som furt v strachu..vracala som s toho a nemohla pokojne spat ...strasne zle sa mi s toho dychalo mala som aj zapalene mandle a infekciu v krku dali mi na to penicilin a este jedni celene prasky proti bolesti na blbosti som nemyslela len na to ze douzivam lieky a budem zdrava kvoli nemoci som neoslavila svoje 18 ste narodeminy ani halloween ... teraz ked som uz dobrala lieky mi bolo o nieco lepsie len ze chrptica a zle dychanie neprestalo..bojim sa o svoj zivot a nedokazem prestat mysliet na smrt mam to velmi tazke mala to moja sestra ktora sa vdaka praskam s toho dostala dokonca aj moj otec to mal a teraz to uz nema ..sestra,znami aj rodicia mi povedali ze nemam mysliet na blbosti,nemam ziadne dieta,neplatim nic ze nemam mat dovot ale ja na to aj tak myslim kazdy den 24 hod,,,zivot som zacala vnimat cierno-bielo nic ma nebavi..som v depresiach,strachu pocitujem uzkost..dnesidem k psychyatrovi a na ortopediu s chrpticou...hovorim si kazdy den ze na co clovek zije ked aj tak raz zomre,na co si uzivame zivot ked po smrti na to zabudneme preco sa furt ludia toho boja jedna cast hlavy mi hovoria ze je to blbost taketo reci a myslenie druha ze to blbost nieje...mam 50 kg a 169 cm mamka mi povedala ze ked budem na to uzivat lieky,priberiem,vylecim sa a budem chodit do prace ze vsetko uz bude v poriadku ana vsetko zabudnem a bude mi dobre no nrverim tomu napisem ako som dopadla neskor

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Úzkosť a depresia - vyliečenie a prekonanie samého seba - Fórum - ZDRAVIE.sk