ľudia už fakt neviem čo mám robiť zajtra idem psychiatrovi ako každý mesiac a už neviem čo mám robiť mám horší stav všetkého trpím depresiami, mám suicidálne sklony, myšlienky mám celý čas pokusy tak 6krát do roka a za každým za zo psychiatrie vrátim ešte viac chorá ako som tam išla skúšala som iné ako furt sa len rezať a chcieť umrieť ale nedarí sa mi to skúšala som už naozaj všetko hrozne by som chcela psa ae mamka mi ho nechce kúpiť ale ja viem že by mi to pomhlo a keby ne psa aspoň myš lebo ja sa cítim hrozne sama a počítam dni kedy sa zbijem stále si to plánujem a nakoniec skončím na psychiatrii s poruchami osobnosti a suicidálnymi tendenciami ja už fakt neviem ako ďalej...už nechcem žiť takto každému len problémy vyrábam ja už nevládzem s ničím ja chcem umrie´t ale evyjde mi to asik a nenávidím moj život!!!!!:,,,,(
Neviem čo mám robiť
Všetci tu len fnukáte, akí ste ublížení, aký máte zlý život, každý vás nenávidí, vy nevládzete...do prdele..to sa už nedá o tých rečiach o samovražde ani čítať!!stále len aby vás niekto ofukoval a chlácholil? ..a aj to by bolo málo..proste zabiť sa, to je to pravé a správne..dostávate málo pozornosti a lásky a koľko vy dávate pozornosti a lásky svojím blížnym???...tu sa pozastavte..koľko starostí robíte svojím blízkym svojím blbým správaním a blbými rečami o konci svojho života...to normálny človek ani nepochopí...ľutujem, ale neodpústila som si tento ton..neviem to pochopiť..človek je najvyšší stupen vývoja na zemi, prosím vás,..tak sa aj podľa toho správajte..ani zviera si samo nezoberie život, lebo nemá čo potrebuje..
Máš nejaký na svoj vek pohnutý život. Tvoja matka je z teba nešťastná a robíš jej starosti. Naviac ty sama nemáš v sebe dosť síl na to, aby si sa pasovala so životom. Predsa to nemôže byť problém (u teba je až na samovraždu), že nevieš písať na stroji 10 prstami?..to už je nenormálne myslenie..Tak nedostaneš trojky, ale dostaneš štvorku, alebo peätorku, no a čo?..a aj keby si opakovala ročník, tak čo?..btreba sa zabiť?..vieš koľko problémov človeka čaká v živote, ktorý žije?..toto sú tak malicherné veci v živote..prehodnoť si priority...a neber žiadne oblbováky, stav ti nezlepšia..treba sa postaviť na nohy a začať na sebe makať..nie fnukať, že sa zabijem, lebo nevládzem sa učiť, nevládzem existovať...to fakt ste tak slabí duchom, že tak prízemné veci viete riešiť len zobratím si života?..a hej..vy budete mať ´pokoj a ste egoisti, lebo trpieť budú stále tí, ktorí tu zostanú - vaši blízki!! este ste to nepochopili?!...ubližujete tým, ktorí vás milujú a vy čo?..kde je vaša lásku k nim??!!no coment!!!!!!!!!!!
Lady,
aký máš vzťah s rodičmi? Dôveruješ im? Cítiš, že Ťa majú radi, že im na Tebe záleží? Dôveruješ im?
Čo myslíš, ako by reagovali, keby sa dozvedeli, že Tebe ako ich dcére niekto veľmi ublížil? Boli by k tomu ľahostajní alebo by ich to trápilo?
LadyOpium, nerob to...ver mi viem čo prežívaš, mal som to istý čas dosť podobné aj keď v menšom rozsahu. Na to aby som ti tu všetko napísal by bolo treba mnoho priestoru a času, preto ti poviem len to najpodstatnejšie: nemáš ani šajnu ako veľmi sa tvoj život môže zmeniť, čo všetko môžeš dokázať a koľkým ľuďom môžeš ovplyvniť život tak veľmi že bez teba by v budúcnosti nemal pravý zmysel. Všetko máš pred sebou a vždy sa dá začať od znova...len treba chcieť a hlavne...ostať na žive. Ver mi, ak sa zabiješ nezničíš život len sebe. Vážne viem o čom hovorím...videl som to veľmi podobne ako ty v rovnakom veku ako ty a zmenilo sa to...rovnako ako sa to zmení aj u teba ak tomu dáš šancu.
Ak by si sa chcela o tom "hlbšie" porozprávať tak napíš.
najdi si poriadneho chalana namiesto psa
ahojte tak som tu zase...a je mi hrozne
v piatok sa mi stalo niečo divné proste prišla som zo školy a cítila som sa v pohode dokonca som sa smiala...ale akonáhle som sadla za počítač a bývalý-mimochodom sme ešte stál veˇmi dobrí kamaráti a sa ma spýtal že ako to učenie zvládam a vtedy som sa rozrevala a napísala som mu toto všetko čo som napísala sem pri zakladaní témy a on mi napísal že som sprostá a ja som sa zlakla že to povie mojej mame lebo oni si spolu písali keď som bola na psychine pýtal sa že ako mi je a tak tak si nehal jej číslo a bojím sa že jej to všetko povie... potom som sa ráno zobudila s tým že m je na grcanie ale som mala prázdny žalpdok tak som nemala čo a potom mi zaal liezť sopel a bola som úplne ...hlava ma bolela a mala som celé telo horúce ale teplotu som nemala...skoro celé dva dni som prespala aka som bulimický záchvat ale ngrcala som lebo bola mamka doma a večer ma začalo boleť brucho...pondelok budemm usieˇísť k doktorke avh bože zas vynechám školu to je niečo nenormálne aj kóli tomu že nemám ani moc učebníc len ekonomiku, techniku administratívy, slovinu a neminu a absolútne neviem čo se mnu bude asik budem najhoršia žiačka v triede a ak prepadnem potom čo?budem ako moja kamoška ze školy a ak sa mi stane niečo vážnejšie s tým bruchom?mamka povedala že podla toho kde ma to bolí to možno bude aj dáky vred lebo ja som mala bulímiu a dva mesiac som nemala krámy a nejem posledný mesiac nechutí mi aj si uvedomujem že som schudla 2kíla ale neviem sa prinúti%t jesť a ani zj určite nebudem jesť vobec mi nechutí a bolí ma brucho asi a pošle na sono ale čo ak mi zistia nejakú chorobu čo budem musieť byť doživotne sledovaná?bojím sa...ja chcem aby som odišla zfdravá a potom aby som mohla umrieť bez šance na záchranu ešte 665dní ach bože a za tých 665dní sa m´že všeličo zmeniť čo ak nebudem mocť odíšť,to asik neprežijem strašne sa bojím už neviem čo mám robiť:((( teším sa na deň mojej samovraždy a ak nevynde ...:(((
Lady,
kedy sa Tvoje problémy - rezanie, sklony k samovražde, nenávisť voči sebe začali? Spustilo sa to všetko po nejakej udalosti, ktorú si prežila a tá Ťa negatívne poznačila? Však že, keď si ako píšeš kedysi bola jednotkárka, si vtedy tieto problémy ešte nemala?
Aj keď mi možno neuveríš, ale tá jednotkárka, o ktorej si myslíš, že je už preč, je stále v Tebe. Ja som tiež bola jednotkárka, viem, že v nás bola túžba všetkému porozumieť a ukázať, že to vieme, bola to akási vnútorná ambicióznosť byť stále lepšími čo sa vedomostí týka. Myslím, že to všetko v Tebe stále je, len je zatlačené momentálnymi problémami, ktoré riešiš a ktoré Ti bránia plne a slobodne sa venovať štúdiu. Keď sa kvôli tomu budeš ešte aj nenávidieť, nielenže Ti to nepomôže lepšie sa sústrediť na školu, ale naopak, tieto negatívne pocity voči samej sebe Ťa budú v Tvojej snahe brzdiť.
Nezažila si vo svojom detstve či dospievaní pocit neprijatia zo strany osoby, ktorá bola pre Teba veľmi dôležitá? Rodič, súrodenec, dobrá kamarátka, hocikto, kto Ti bol vzorom a koho si mala rada a zo strany tohto človeka si pocítila, že Ťa neprijíma takú aká si, že neprijíma Tvoj vzhľad, postavu, povahu, charakterové vlastnosti alebo niečo iné na Tebe? Nezažila si pocit sklamania, že nie si taká, akú by Ťa chcel mať, že nie si dosť dobrá a nezačala si následne samu seba za to trestať? Ak by to tak bolo, urobila si nevedomky veľkú chybu, pretože by si kvôli inému človeku obetovala to najdôležitejšie - vzťah k sebe samej.
Je dobré, že si tu a si pekná presne taká aká si. A si aj inteligentná a šikovná, a to, že máš také problémy aké máš značí, že si aj veľmi citlivá a zraniteľná. To nie sú vlastnosti, kvôli ktorým by si sa mala nenávidieť. Naopak, práve preto by si sa mala nad sebou zľutovať. Maj súcit so sebou, prijmi situáciu, v ktorej sa nachádzaš a odpusť si, že ju nedokážeš sama vyriešiť. Veď možno ani sama nevieš, čo sa to s Tebou deje. Nikto nie je dokonalý, nemaj na seba príliš veľké nároky. Navyše musíš byť so sebou veľmi trpezlivá, verím že so psychiatrom či psychologičkou nakoniec nájdete príčinu Tvojich problémov a spôsob, ako z toho von.
K strojopisu - píšete prácu na rýchlosť alebo bez časového obmedzenia na presnosť? Nemohla by si sa s učiteľkou dohodnúť na nejakom odklade, aby si mala dosť času dobehnúť, čo si zameškala? Ja som tiež chodila na ekonomickú, takže viem, že Ti asi iné nepomôže len cvičiť a cvičiť. Potrebuješ trénovať tie prsty, ktoré Ti nejdú, vráť sa k tým lekciám a postupne precvičuj príslušné písmená -precvič jedno písmeno, až tak choď na ďalšie, pomôžu Ti cvičenia z tých lekcií, prepisuj ich dookola. Buď trpezlivá, nechci hneď všetko naraz, keď sa prinútiš pravidelne každý deň tomu venovať nejaký čas - aspoň hodinu, výsledky sa musia dostaviť. A keď si sadneš za stroj či počítač, choď do toho s tým, že sa to chceš naučiť a že chceš zistiť, či Ti to pôjde a nie s tým, že musíš. Možno potom nebudeš mať ani tie kŕče. Stresom by si si to len zhoršovala.
Lady, hlavu hore. Nemáš to jednoduché, ale Ty to dokážeš. Možno je v Tebe viac sily, ako si myslíš. Nevzdávaj sa. A zdravie musí byť na prvom mieste - skús sa nejako upokojiť a v noci spať - hoci aj s pomocou liekov na spanie, potrebuješ si oddýchnuť. Budem Ti držať prsty, aby si našla pochopenie u učiteľky a aby si tú prácu mohla napísať neskôr.
