Tridsiatničky bez chlapa - sem! :-)

Príspevok v téme: Tridsiatničky bez chlapa - sem! :-)
purple girl

:-)))

Nejdem nadávať na chlapov, nejdem sa sťažovať , že som sama....len by som chcela také osobné "výpovede" vás, ktoré zapadáte do tejto kategórie :-).

Ide o to: že dnes je to bežný jav, keď žena okolo 30 ešte nemá deti, nie je vydatá...je to z rôznych príčin: napr. budovanie kariéry, v horšom prípade už po rozvode, či len jednoducho, lebo ( ospravedlňujem sa, že použijem tú trápnu frázu :-) ), ešte "nestretla toho pravého".
Ja sama patrím do tejto kategórie. Keď moje kamarátky na strednej začali riešiť frajerov, ja som bola zakomplexovaná až po uši zo svojho výzoru, bola som totálne nespoločenský typ - čiže nejaká študentská láska nehrozila. Postupom času som na sebe troška zapracovala a hlavne som sa na seba začala pozerať ináč a už som nebola až také "škaredé káčatko"...lenže vtedy ak o mňa aj niekto prejavil záujem, bolo to len z čisto sexuálnej pohnútky a o to som nemala záujem ja :-). Hovorila som si , že raz snáď aj ja niekoho stretnem, s kým si budem rozumieť, bude nám spolu dobre....
Roky bežali.....Potom sa niekto síce objavil, ale bol to "falošný poplach" :-). Bola som pre neho len jedna z mnohých , ale aspoň som si na ňom otestovala,ž nemám srdce z kameňa, ale dokážem sa aj zamilovať. Keď to prebolelo, skúsila som zoznamku - spoznala som zopár typkov, na ktorých som sa aspoň dobre pobavila ( nechcem byť hnusná, ale po svete fakt behajú všelijakí šialenci :-) )....a potom som spoznala úžasného človeka, prežila s ním krásnych 5 mesiacov.....a potom mi povedal, že už v tom nechce pokračovať, sám nevie, prečo, ale nie....
A tak som zase sama. O mesiac budem mať 29. Nechcem teraz riešiť nejakého nového chlapa - nehovorím, že mi nechýba blízky človek, objatie, spoločnosť, ale nechcem nič siliť - doteraz v živote mi to vychádzalo tak, že sa mi viac-menej splnilo všetko, čo som chcela - aj keď reálne časové termíny sa mi nezhodovali s mojimi predstavami :-), ale splnili sa.
....LENŽE...žijem v malom meste, kde každý pozná každého....otázky typu: kedy sa budeš konečne vydávať? sú na dennom poriadku...každodenné narážky kolegýň( všetko vydaté ženy)....ľútostivé pohľady kamarátok a tie ich falošné reči: ako ti je len samej dobre!....náreky starej matky, tetky, susedy: budeš mať problém otehotnieť, zle sa ti bude rodiť, dieťa nemusí byť zdravé....atď......všetko toto, keď som to počula z času na čas, mala som pripravenú nejakú trefnú a vtipnú odpoveď :-).....ale tá frekvencia sa stále zvyšuje a počúvať to každý druhý deň, ma už nebaví a úprimne povedané, začínajú mi z toho tiecť nervy....Keby že sa môžem vyhovoriť na kariéru - ale žiadnu nemám :-), len si tak žijem potichúčky - pracujem, študujem, športujem, cestujem...momentálne sa snažím nájsť lepšiu prácu, aby som si zabezpečila vlastné bývanie a pomaly si začínam pripravovať život, pre prípad, že sa naozaj nenájde nikto, kto "by ma chcel" :-))))

Ako som povedala na začiatku, dnes je situácia, v akej sa ja nachádzam bežná, ale ja mám tú smolu, že žijem v spoločnosti, kde je zaužívaná šablóna: škola, zamestnanie, svadba, deti...a ja sa cítim divná, lebo ju nespĺňam, narozdiel od všetkých okolo mňa :-).
Iste som otvorená novým možnostiam, rada by som raz mala vlastnú rodinu...ale môže sa stať, že sa to nestane - v tom prípade dúfam, že nájdem spôsob ako "vyplním" svoj život......

Preto by ma zaujímali "príbehy" tých, ktoré patria do tej istej "škatuľky" ako ja :-)......aká je vaša situácia?....ako ju vnímate? .....spokojné/nespokojné?...

Ďakujem.
Pekný večer prajem všetkým:-)

purple girl

Iveta Michael - a teraz máš niekoho?

Myslím, že ak je niekto spokojný so životom, aký si žije, je to v poriadku. Nemusí byť všetko podľa všeobecných "pravidiel". Ak to tebe vyhovuje takto, je to ok. Len ešte nájsť tú druhú polovičku, ktorej vyhovuje taký istý štýl, že?

Iveta Michael

Ahoj...ja mám 39 a do svojej tridsiatky som o vzťahu nechcela ani počuť...bola som zvyknutá na štýl života ako nejaký teenager:)sloboda je samo osebe veľmi dobrá ale zase žiť celý život bez lásky a spriaznenej duše to je veľká záťaž aj na psychiku...najmä pre citlivejších ľudí.U mňa bol problém aj v tom že som nikdy ani jediný raz nepocítila túžbu po rodine,po ďeťoch.Materstvo je pekná vec akurát nie pre mňa.Každú zmenu materstvo zmení a mne sa tá zmena nepáči,nechcela by som sa takto zmeniť.Nikdy. Vždy som túžila po partnerovi čo by ma trochu hýčkal a aj on by sa nechal:)Taká nežná láska je to čo vo vzťahu potrebujem,žiť pre partnera a dať mu prednosť pred všetkým ostatným.Ja som taká...bohužiaľ alebo našťastie...?

samuelaa

pred rokom sa vydala jedna moja kamara+ka. mala 37 rokov. velmi ma to povzbudilo. teraz maju krasne zdrave dieta,matersku si uziva..vyzera skvele,:) co ma prist,to pride...

jajka001_

no a neni to hnusne klamstvo, ked si s niekym koho nelubis? za prve, klames partnera, za druhe, klames seba a za tretie, okradas seba aj partnera a este aj dalsich dvoch ludi o moznost byt stastni s niekym koho fakt lubis.

GiovanniX

je to zaujimava tema
a ja ako 21 rocny chlap mam depky obcas,ze som sam:D(naroky mam vysoke priznavam)
ale podla mna nic sa neda nanutit,ked proste pride dakto normalny do zivota tak pride a ked nie tak nie.Radsej byt sam/a,ako zit s dakym koho vlastne ani nelubime a necitime sa s nim dobre.Jednoznacne netreba ist za väcsinou,vela dievcat/zien je len preto s partnerom,aby neboli same,lebo stale to pocujem,ze bojim sa ze ostanem sama,tak mam dakoho(koho vlastne ani nelubia)...

zazula25

uhlie: trosku sebareflexie aj na Tvoju stranu by Ti urcite neuskodilo...vsak Ty v kazdej teme zeny iba urazas, tak sa necuduj, ze Ta nechcu...inac vsimol si si napis tejto temy? Kedy sa z Teba stala slobodna 30-tnicka?
purple: jasne, ze je dobra...a ucinna :)) vyskusana na mojej pomerne velkej rodinnej vzorke ;)

uhlie

Aj ked mam uz davno pro 30-tke a som rozvedeny, musim povedat, ze na Slovensku je velmi tazke najst aspon trochu inteligentnu a trochu peknu zenu. Vsetko su to podla mna len take zmalovane strasidla, ktore rozmyslaju len o nepodstatnych sprostostiach a este s tym aj niekoho otravuju. Mozno, ze je muzov s podobnym nazorom viac a preto je tazke najst nejakeho prijatelneho muza.

purple girl

Kikusa - niečo na tom pravdy bude, bohužiaľ...

Katka - mám podobné myšlienky ako ty, tiež proste nechcem niekoho, len aby som mala niekoho a tiež sa cítim divne v situáciách, kde to jednoducho "bije" do očí, že som sama...bola som pár týždňov dozadu na kamarátkinej svadbe, všetci z mojich kamarátov a známych sú zadaní, tak som tam nemala partnera - bolo to dosť desné...

Ruth - ty si ešte mladučká, sklamanie prebolí, len mu nesmieš podľahnúť a isto sa opäť nájde niekto, kto si získa tvoju dôveru a dúfam, že ju už nesklame :-)

Soffa - ďakujem za milé slová :-)

Zazula - tá výhovorka je dobrá! :-)

Samuelaa - môj "výskum" potvrdil to, čo hovoríš - nájsť "normálneho" chlapa okolo 30 je menší zázrak.....buď je totálny magor, čo sa týka nárokov na partnerku, alebo mamičkin maznáčik, alebo sociálny prípad......:-)...a tiež sa stotožňujem s tým názorom, že radšej budem sama, ako žiť v takom partnerstve, aké vídam vo svojom okolí...

jajka001_

neviem preco by sa mali zeny silou mocou vydavat. ono je to tak , ze nikomu sa nezavdacis. ked si slobodna, je zle, lebo asi si divna ked nikoho nemas, ked len randis, tak si zena s pochybnou povestou, a ked si vydata, tak vacsinou sa trapis s nejakym debilom, tyranom alebo si zlatokopka. asi naj je byť počestnou vdovou :)a zabezpečenou.
zite si zivot ako uznate za vhodne a nevsimajte si reci