Mám problém, ktorý sa zo dňa na deň stáva čoraz populárnejším. Vysmievajú sa mi.
V škole je dievča o ročník staršie odo mňa. Raz sme spolu boli aj v tábore, tam sa však ku mne správala normálne, problémy prišli o rok neskôr, keď na telocviku zistila, že neviem spraviť kotrmelec. Neviem, či to bol ten začiatočný bod, no od toho dňa od nej nemám pokoja.
Mala som krivé predné zuby a tak trochu mi vytŕčali z úst, preto ma začali prezývať veľmi "milími" menami. Nech som robila čokoľvek, bola tam a všetko komentovala štipľavými poznámkami. Bála som sa v prestávke chodiť na záchod, lebo som vedela, že tam bude. Tam bol a aj je jej skutočný raj, robí si čo len chce.
Minulí rok som spadla a zlomila si jeden z tých predných zubov a zostal tak asi dva týždne, kým mi ho zubár nenapravil. Vtedy ma zastihla na záchode a povedala mi všetko, čo jej práve prišlo na um. Napríklad či sa nechcem na karnevale prezliecť za zajaca, ale vraj by som ani nemohla, lebo zajac so zlomeným zubom neexistuje a podobné veci. Snažila som sa brániť, no vždy mala čo povedať. Vtedy mi bolo do plaču. To boli už dva roky, čo mi to robila. Keď odišla, proste som to nevydržala a rozplakal som sa.
Odvtedy to už iba išlo dolu vodou, lebo keď som jej dovtedy nevedela nič odvrávať, od vtedy to bolo ešte horšie. V septembri, v minulom roku ma v škole privítala, na moju veľkú radosť, novou prezývkou. Žofka. Možno by na tom mene nič nebolo, no vždy keď ma ním prezýva, cítim sa rovnako zle ako keď ma volala Zajo. Ona to nemyslí dobre. Vysmieva sa mi.
Ako vravím od septembra to bola iba "Žofka toto, Žofka tamto". Na všetko mala svoj názor, na šaty na účes, na zuby, proste na všetko. Veľké okno mám však v tom, prečo to vlastne robí. Nikdy som to nezistila a ani neverím, že to zistím.
V slede udalostí musím spomenúť máj tohto roku. Vtedy som jej totiž na školskom výlete povedala, že ma vôbec nezaujímajú jej komentáre. Bola som prekvapená, lebo jej ovisla sánka. Prvý raz v živote som proti-argumentovala. Taktiež to nechápala. Dokázala reagovať až keď sme sedeli v autobuse.
Rozhodne najdôležitejším momentom v tomto "príbehu" je 24. september, keď jedna moja kamarátka na dala Facebook nie práve najlepšiu fotku o mne. A ona(tá čo sa mi posmieva) ju hneď aj stihla obohatiť pekným komentárom. Odpísala som jej, či má so mnou nejaký problém, na čo odpovedala že vraj nie so mnou, ale s mojimi zubami. Vysvetlila som jej, že ani ona nie je dokonalá, či nevidí,že už mám strojček a zuby nie su také hrozné a nazvala som ju pri tom "Ilonka". Začala sa vyhrážať, napísala mi aká som ja chudera a nech si dám jej brata von z priateľov. Neviem si predstaviť čo sa mohlo stať, ale podľa toho čo písala si asi na pomoc pozvala brata. Žeby predsa ne bola taká dokonalá?
Odvtedy som sa ňou nestretla, ale očakávam, že sa spolu s jej kamarátkami, ktoré celkovo ovláda,vrúti do mojej triedy a zase to celé začne odznova. Poraďte, čo by som mala robiť? Viem totiž, frajerkou a nebojácnou som bola len za počítačom, naživo to nezvládnem. Čo by som jej mala povedať? Mali by sa o tom dozvedieť aj rodičia či učitelia(čo nepovažujem za vhodné)? Kdesi vnútri cítim, že to už viac nevydržím, idú mi z toho rupnúť nervy. A najhoršie je, že sa ma nikto nezastane. Keď to neskončím teraz, dokedy to ešte bude pokračovať? Aj na strednej? Nechcela by som žiť až do vysokej utláčaná.
Prosím pomôžte mi. A za odpovede ďakujem.
Výsmech a "pekné" prezývky
Mala by si to riesit s rodicmi pretoze ja som to zazivala tiez.. Ja som bola sikanovana 3 roky od kedy k nam do tiredy prisla nova ziacka a tiez som nepovazovala za vhodne riesit to s rodicmi ale ked uz sa proti mne postavili aj najlepsie kamaratky tak som sa strsne rozplakala a usla zo skoly! Takze prosim ta nedopadni ako ja..a normalne sa porozpravaj s rodicmi a fakt ja som od vtedy co som bola sikanovana pocuvam Kaliho a tie jeho slova su hrozne pravdive a tie pesnicky nie su len o nom ale aj o vsetkych proste... Postav sa jej hovor jej take veci co by si nikdy pred tym vobec nevipustila z ust aj ja som to robila a potom boli zalovat ucitelke ale robila som sa ze ja o nicom neviem takze sa zo mna stala aj asi najlepsia klamarka z triedy! Ona to robi preto lebo mozno doma ju rodicia biju alebo proste ti zavidi take veci co ona nema!!!
ja osobne by som si doma natrenoval uder pestou....a ked jej das taku poriadnu ze sa jej kolecka pretocia v hlave tak to mozno zabere....ziadne sticovanie hryzanie NAPRAH a pleskni jej na spanok nech ju vypne.....a ked pride na vysetrovanie rob sa blbou ze ti onicom nevies a tie jej poskokyne co urcite ma to nebudu mat ako potvrdit...
tak tak veru!
Uz sa to asi vyriesilo ale nevadi aj tak napisem bit na tvojom miesto poslem ju do p*** ja to robim vzdy a nesmies si nechat skakat po hlave
Milá Peťka
neviem či si to už vyriešila ale ja som mala ten istý problém. Neviem ako si stará a ako staré je to dievča ale ja som piatačka a ona je ôsmačka a vyriešili sme to bez problémov a nakoniec sa ešte aj zistilo že jedno dievča z vedľajšej triedy ma nemalo v láske a tak im povedala že som na nich nadávala a tak mi urobili zo života peklo. Ale vyriešili sme to tak že som za nimi prišla a povedala som im:
Dievčatá neviem aký so mnou máte problém ale mňa nebaví sa s vami hádať a neviem prečo ste si ma vybrali za terč ale všetky vaše hlášky od teraz ignorujem a nenechám sa nimi rozhodiť.
Tak to skús dúfam že to pomôže pa pa Tweena.
prosim ta a kolko mas rokov???v zivote budu vacsie problemy a ked ta dokaze rozhodit krava co si zvysuje ego tym ze sa ti posmieva tak to je blbe...no ale moja rada k tej tvojej kamoske je ze sa jej opytaj priamo ci ma neaky osobny problem a preto si to vybija na tebe a ked ti na to bude chciet odpovedat tak ju prerus a jej povedz nech si najde niekoho ineho do koho by hucala lebo ty ju mas v pi.i
sorry ze sa takto vyjadrujem alemyslim ze to pomoze
to dievca ma urcite nejake osobne problemy a nervy si vybija na tebe ale musis sa vediet ubranit a postavit sa jej ,nemozes dat pred nou najavo ze sa jej bojis musis jej ukazat ze sa len tak lahko nevzdas .povedz jej do oci to co si onej myslis ,ze ani ona neni dokonala .
no tak vidis aj sama, ze nejaky pokrok si spravila :)
nepolavuj, ostrielas sa...ono sa to podda...treba si verit. drzim palec. alebo aj dva :)
Vďaka, že sa mi snažíte pomôcť. Mnoho ľudí by to nedokázalo...Jedno však viem, všetci máte pravdu...Učitelia nás prehliadajú ako by sme boli vzduch...aj minule jedna učiteľka počula, ako mi nadáva do Žofky a nič...že vraj čo chcem, je to pekné meno...takže o tomto toľko...párkrát sem sa s tým dievčaťom(Tímeou) "rozprávali"...podarilo sa mi niečo odraziť z jej nadávok, no stále na sebe cítim tú ťarchu, ktorej sa neviem nijak zbaviť...hoci chcem a aj podnikám kadejaké kroky, neviem sa až tak brániť, aby som z tejto takpovediac bitky vyviazla ako víťaz..ona je na mne proste závislá alebo čo a na mne si rieši svoje problémy...vedela by som ako ďalej, no stále mám strach...
