Čo by ste robili na mojom mieste

Všetko sa to začalo v den, keď som musela íst do školy na zápis, ráno som vstala a boli u ná 3 chlapi, rozprávali sa s otcom. Jeden z nich sa mi veľmi zapáčil. Poprosila som ich, či by ma nemohli zobrat na stanicu. Boli to jeho bývalí kolegovia. Ale ten jeden sa mi strašne zapáčil. Zistila som, ako sa volá, na akej stránke je registrovaný, označila som ho za priateľa a napísala som mu vdaku, že ma zobrali na stanicu. Chcela som si s ním začat písat. Hned mi aj odpísal. Je strašne zlatý, píše dosť dlhé maily, zaujíma ho, čo rada robím vo volnom čase, akú hudbu mám rada. Ja by som sa s ním už rada stretla, proste píšeme si také veci, o ktorých sa človek baví na stretnutiach. O týžden má byt jarmok a napísal mi, že pôjdeme spolu. Neviem ako to mám brat, či to myslí vážne. Predsa, jarmok nie je vhodná príležitost na prvé stretnutie. Myslela som, že mi navrhne, či nepojdeme na kávu, ale on len ten jarmok spomína. Ja mu to nechcem navrhnúť, predsa prvé kroky som urobila ja. Z mojich známych ho nikto nepozná, takže neviem o nom veľmi zistit, a priateľku neviem či má. Co robit?