Zomrel nam otec

Je to akurát 5 deň, čo nám volali z nemocnice. Bola to ako rana pod pás. Minulý týždeň bolo všetko ešte v poriadku. V piatok večer som šla do nočnej, on akurát končil v práci, videla som ho na autobusovej zastávke , kývala som mu, keď som prešla okolo na aute, ale on ma nevidel. Na ďalší deň, keď ráno vstal, dostal mozgovo cievnu príhodu. Len vstal, prešiel 5 metrov a odpadol. Zobrala ho sanitka a zhruba okolo obeda, po všetkých vyšetreniach, mi volala mama, že je v nemocnici. Hneď som za ním šla. V pondelok nám oznámili, že vzhľadom na jeho vysoký tlak a diabetes je to veľmi zlé. V stredu ráno už len stlačil ruku. A poobede už ani to nie. Večer volali že zomrel.

Je to ešte jedna vec, ktorú si nedokážem vysvetliť. Som racionálna osoba, ateistka. Od novembra minulého roku mi na aute svietila kontrolka motora. Po jej nulovaní v servise sa do dňa objavila zase. Oprava mala stáť čosi cez 500 a tak som to nechala tak. Otec sa ma za každým pýtal ako s autom a ja som len povedala, že oprava je drahá, svieti kontrolka, ale auto ide bez problému. V servise vraveli, že tú kontrolku vedia resetovať jedine na diagnostike, že ona bude svietiť stále. V utorok večer, večer pred tým, ako zomrel mi kontrolka zhasla. Sama, bez servisu. Čakala som, že to je nejaká chyba a vzhľadom na problém toho auta sa po ceste domov objaví zase. Ale nič. Dnes je nedeľa a stále nič. Nedokážem si to vysvetliť, ale viem, že asi v utorok večer sa dostal ocko do hlbokej kómy a mne sa "opravilo" auto. A hoci som ateistka, tak mi to nedá.

ahoj,mne zomrela mamina pred 6 rokmi a este je to stale bolestive.nic ine ti neviem poradit len tolko ze cas vsetko zahoji,lieky su nanic,jasne omamia ta na chvilku,aspon aby si vedela spat,ale inak nic.skus sa znova dostat do kolobehu zivota.viem bude to tazke,ale musite byt silny.

Nič vám nepomôže, lieky trošku otupia myseľ a trošku zabudnete. V spánku si oddýchnete..možno..to sú veľmi ťažké chvíle v živote človeka, ked stratí milovanú bytosť. Zmierenie prichádza po dlhých rokoch, ked už ozaj si uvedomíte, že neodcestoval, už nikdy nepríde..Treba tie roky nejako prežiť a skúsiť žiť bez neho tak, aby ste pritom žiali neochoreli. Určite by si to on neprial. Život ide dalej..život je kolobeh..narodili sme sa, aby sme zomreli. Veľa síl prajem a veľa optimizmu do dalšieho života .

aj mne zomrel otec ked som mala 14.teraz mam 20 a bol to tiez pre mna aj pre mojich surodencov a mamu šok,ale tak jednoducho sme normalni ludia treba si to uvedomit,zivot ide dalej.otec sa uz nevrati ,stalo sa to tak,tak to v zivote chodi kto sa narodi musi aj zomriet,takze treba ist dalej a divat sa do buducnosti:) uz jednoducho otec sa mne ani tebe navrati,proste treba zabojovat prekonat toto obdobie a naozaj sa upriamit na buducnost,ak nie a budes stale na to mysliet atd...tak ti z toho vklude aj prepne nie je to zdrave ani normalne,proste normalne je ze je to cerstve a ze si za den poplaces chyba ti a spominas nanho ale to ze nespavate nie je normal.takze upriamit sa na buducnost,na blizkych a ist dalej,pre otca zivot uz skoncil ale pre nas ešte nie a kto sa narodi aj zomrie...je to normalna sucast zivota treba sa s tym naucit zit a bojovat

uprimnu sustrast....nic co napisem nezmierni vase utrpenie, ale viem co to je stratit niekoho blizkeho...mne osobne pomaha citanie literatury o tejto teme, kde nachadzam nove pohlady,teorie, nazory na smrt vobec...napr. klasika raymond moody- Zivot po zivote..

tu niet co dodat, tu su slova zbytocne, ...len cas pomaha, ...velmi velmi ma to mrzi, ...ano, zial, aj toto k nasmu zivotu patri, ...som s Vami, ...