Neviem ako ďalej

Príspevok v téme: Neviem ako ďalej
MalaPrinceznicka

Pisem sem prvy krat. Touto cestou vas chcem poprosit o pomoc. Som zufala. Tyka sa to mna a mojho priatela. Teda uz byvaleho. Mali sme krasny vztah, boli sme spolu skoro rok. Poznala som jeho rodinu pravidelne sme u nich boli, byva este s nimi. Aj on poznal moju rodinu, avsak ku mne sme casto nechodili, pretoze mam aj sestru a tak sme nemali v izbe dostatok sukromia. Ja mam 16 rokov on ma 20. Vo vsetkom sme si rozumeli. Samozrejme obcasne hadky tam boli. On chodi na vysoku skolu dost daleko od nasho mesta, v nedelu naobed odchadzat na internat/vtedy este privat, ja som studentkou este na strednej skole. Cez prazdniny sme boli spolu kazdy den, chodili sme spolu na vylety, ma rodinu v zahranici, predstavil ma aj svojej celej rodine aj mimo Slovenska, rozumela som si so vsetkymi, ziadne konflitky. Kazdy den sme boli niekde inde, a tym padom s nim mame velmi vela spolocnych zazitkov. Dovolenky, cez zimu sme planovali lyzovacky a tak. Avsak pred viac ako tyzdnom sme sa vecer pochytili za malu drobnost (viem ze to nieje dovod rozchodu), na druhy den sa mi vobec neozval, cely den som sa o neho bala a tak k veceru som mu zacala volat, naco mobil mi nedvihal, a na sms neodpisoval. Mala som o neho strach ci sa mu nieco nestalo, pretoze by nebol ani jeden den, co by sa mi neozval. Stale sme boli v kontakte dennodenne sme si volali. Viem ze si poviete ze sme neboli spolu niekolko rokov aby som hovorila ze si bez neho neviem predstavit zivot, ale citim to tak. Bol sucastou mna... mojej duse aj tela... Teraz to pokracuje tak ze sa mi neozyva, a dovod rozchodu mi povedal ze sme spolu malo. Ze ma skolu bude mat 21, potrebuje si popri skole najst pracu aby nebol zavisly len na rodicoch a ich peniazoch. Ja ho chapem, viem ze ma toho vela, ale myslim zeby sa to dalo zvladnut. Psychicky som sa zrutila, a dostavam sa na uplne dno pri pomysleni nato ze budem bez neho. Som na neho az prilis naviazana, bol mojim vsetkym. Uz som pisala ze pred viac ako tyzdnom sa to zacalo. Cele dni som preplakala, jest mi nechutilo. Ked som po dvoch dnoch nieco zjedla ihned som to vyzvracala a tak to pokracuje az doteraz. Som iba na cistej vode popripade na cajoch. Jedinu podporu mam pri sebe maminu a par priatelov ktorym verim. Avsak aj tak si so sebou neviem rady. Som na dne a bojim sa o seba aj o svoje zdravie. Priatel mi velmi chyba, jeho rodina taktiez. Stale som dufala ze ma len zle obdobie, ze sa to da do poriadku ale nadej stracam velmi rychlo. Prosim poradte mi niekto, kto nieco take zazil, alebo viete co mam robit. Psychologicku nechcem navstevovat. Ďakujem vopred za odpovede.

MalaPrinceznicka

kikusa.. neviem si predstavit vztah s niekym inym... asi zacinam mat uplny odpor ku chlapom vseobecne.. a o svoje zdravie sa bojim.. ale neviem ani to ovplyvnit.. snazila som sa jest ale hned som vsetko vyzvracala.. ked cely den pijem iba caj alebo vodu aspon to ostane vo mne.. avsak ked uz nieco zjem tak to vyjde vonka aj s cajom.. z toho som usudila ze lepsie ak budem len pit a aspon nejake tekutiny v sebe budem mat

MalaPrinceznicka

kikusa.. neviem si predstavit vztah s niekym inym... asi zacinam mat uplny odpor ku chlapom vseobecne.. a o svoje zdravie sa bojim.. ale neviem ani to ovplyvnit.. snazila som sa jest ale hned som vsetko vyzvracala.. ked cely den pijem iba caj alebo vodu aspon to ostane vo mne.. avsak ked uz nieco zjem tak to vyjde vonka aj s cajom.. z toho som usudila ze lepsie ak budem len pit a aspon nejake tekutiny v sebe budem mat

MalaPrinceznicka

heureka, a po akom dlhom case ta nechal? co bol dovod na rozchod? my sme "kamarati" avsak.. no neviem.. je to strasne tazke... neviem ze ci mu mam ja pisat ked mi on neodpisuje alebo to mam nechat tak a dufat ze mu zacnem chybat... ja ho stale lubim a je mi bez neho smutno.. v skole to ide so mnou dolu vodou neviem sa na nic sustredit.. stale si hovorim ze sa pre to nemozem nicit ale nic ine nejde.. nevladzem.. kazdy den doma placem lebo to nezvladam.. aj ked plac nic neriesi.. a ano viem ze najlepsi liek je cas.. avsak.. ten cas sa teraz nenormalne vlecie.. velmi to boli.. mam ho brat ako cloveka ktory ma zradil ked som mu verila alebo co :-( ach

kikusa33

Ked sa bojis o svoje zdravie, tak to je dobry signal. Mysli na svoje zdravie, zacni pomalicky jest a normalne existovat. Rozchod nie je snad pre nikoho jednoduchy, niekto to vsak zvladne rychlo, niekomu to trva dlhsie. Ale chce to len cas, neboj sa. Kazdym dnom to bude lepsie, o par tyzdnov ovela lepsie a o par rokov, ked budes mat ineho, uz bude toto obdobie uplne zabudnute ;)

heureka11

Ahojky, najlepsi lekar je cas...Ale skus byvalemu navrhnut, aby ste ostali kamaratmi. My sme sa s byvalym tiez rozisli, ale nastastie sme ostali kamarati, kazdy den volame, piseme a pod. A tak nemam az tak pocit, ze som o neho prisla, nadalej mu mozem vsetko povedat, stale vieme o sebe kde druhy je, co robi a tak. A keby ste ostali kamosi lahsie by si sa zmierila s rozchodom. Byvaly nechal mna,a bolelo ma to, ale takto sme kamarati, ja som uz za tu dobu ho zacala tiez uz mat rada iba ako kamosa. A byvaly bude vzdy lepsi kamos ako ktorykovek iny chalan...ved pozna rodinu, clovek s nim vela zazil,a pod.