Človek by si myslel že mám všetko čo treba. Rodinu,študujem na vysnívanej výške,priatela,zdravie. A 20 rokov k tomu . Lenže...Niekedy a v poslednej dobe dosť často pocitujem smútok,strach.. Čo bude dalej.
Už od narodenia som mala zdravotné problemy no naštatie som sa z nich dostala bez následkov. Moj otec pochádza z rodiny kde boli alkohol a bitky na dennom poriadku .Nikdy mi nevedel extra prejavit láskua v živote som od neho nepočula že je na mna pyšný... Skor ostatné decká boli lepšie ako ja. Nikdy sme neboli ako rodina na žiadnej! dovolenke,výlete..
Od školky, základnej,strednej, som mala pre svoju utiahnutu povahu problém najst si kamarátky. Vždy som bola tak niekde na chvoste. Nosila som strojček,okuliare,mala som nadváhu ,užila som si posmech pre červenanie.V druhom ročníku na strednej škole som však spoznala úžasného človeka ktorý mi vo vela veciach pomohol,poradil ...Taká moja spriaznená duša. Vztah som však s ním nechcela, v podstate dodnes neviem prečo.. Možno pre moj vlastný strach, pre akési vnútorné nedozrenie.Maturitu som úspšene zvládla a rovnako aj Vs kde ma prijali . Bol to úžasný pocit šťastia.
Akosi aj vo mne nastal zlom , zmenila som sa ...Schudla som , okuliare a strojček boli fuč. (Všetko sa to udialo behom pár mesiacov)V tom čase mi chýbal už len partner, niekto na koho by som sa mohla spolahnút,lúbit...A potom prišlo aj to.Je to človek o dva apol roka starší odo mna.. Sme spolu pár mesiacov. LENZE. Ja sa nedokážem ubranit pocitu že to raz skončí..Že sa rozídeme, že si prestaneme rozumieť že toto proste nebude navždy. A potom ma zrazu prepadne úzkosť že mu ubližujem a vzapatí pocit že: Tento človek je ten ktorý bude pri mne už navždy, proste už nik iný? Je to taká zvláštna panika....//Verte,,hanbím sa za svoje myslienky...// Nechcem to . Neviem,možno tu prežíva niekto niečo podobné. Proste akosi strácam ilúziu trvácnych vztahov, štastných koncov a láske do konca života. A ked mi moj priatel povie že CHCE byt so mnou už do KONCA svojho života, tak sa cítim ako v putách..že proste nemám nárok to skončit. Verte,lubim ho som rada že som s ním lenže mna to niekedy dusí. Dusí ma pocit že už nik iný by v mojom živote nemal byt a dusí ma pocit rozchodu a ublíženia. Lenže mám 20 rokov, tak ...Mám snád právo sa v živote rozhodnúť podla seba,NIE? Aj ked osm to akosi nikdy nevedela.. Netuším kde bola chyba.
Aj tá škola mi nejak prerastá cez hlavu . Častoo sa zatvorím do izby, vypnem telefon a plačem . ... Pretože rozmýšľam ako vlastne žit, čo je správne.. Ako ísť dalej .
Ďakujem tomu,kto si to prečítal do konca.
Chuť so všetkým skončiť.
mala by si si vediet vychutnavat dobre chvile v zivote.. je ich totiz velmi malo :D Ak si so vztahom spokojna, tak ho neries, nechaj to plynut. Naco premyslat dopredu. Ked ti situacia nebude vyhovovat, vtedy ju ries. Snaz sa sustredit na tie pozitivne veci, ktore robia obycajny zivot trochu krajsim. Snazit sa premyslat o tom, co by si mala urobit, alebo premyslat o tom, co si urobila a ci si urobila spravne, o tom, ze ci je naozaj laska az do konca zivota, ci to cele dava vobec zmysel a ze jeden partner na cely zivot je dost malo je zbytocne ubijajuce. Proste zi tak, aby si bola spokojna, ze zijes najlepsie ako vies. Nie je podstatne, ci veci ktore robis su spravne z nejakeho vseobecneho uhla pohladu, staci, aby si z toho mala dobry pocit ty. Neexistuje nejaka sablona na dokonaly zivot, tak to bohuzial nefunguje. Mozno by nazaciatok postacilo, keby si mu povedala nech ti nehovori ze chce byt s tebou navzdy, povedz mu ze je to sklucujuce, ja by som to tiez nevydrzala pocuvat, v 20tke je to trochu silne cafe. Nech sa rozhodnes akokolvek, hlavne aby si bola spokojna ty, ty sama vies co je najlepsie pre teba.
tátvoja neistota v živote pramení z toho, že nikdy ti nikto neprejavil cit a lásku a nikto ťa za nič nepochválil..ked som dobre rozumela..
..lásky sa hľadajú v škole..a možno v práci..ale ak máš lásku na VŠ a je to to pravé orechové, tak nebud neistá a neboj sa budúcnosti..ak si rozumiete, tak ten vzťah vydrží, ale láska potrebuje ,aby bola živená..každý den..radím len dávať partnerovi cit a lásku a pohodu, aby to cítil denne a ty možno časom stratíš nedôveru v budúcnosť..a stále si treba povedať, že ak raz budeš mať deti, nikdy z nich nebudú citoví mrzáci ..
..niečo podobné som zažila aj ja a vždy radím, že treba začať od seba..veľa komunikovať a s každým, neuzatvárať sa do seba a usmievať sa a veľa a myslieť optimisticky..máš všetko, takže nepokaz si zbytočne život len tým, že máš v podvedomí nejaký blok z detstva..za minulosťou sa neobracaj, je preč a nič s nou neurobíš a venuj sa prítomnosti, to je dôležité a budúcnosť?..tá je neistá ,takže je zbytočné sa nou zaoberať..ak by sme vedeli čo nás v budúcnosti čaká, tak sa zbláznime...
Potrebujes si ujasnit v hlave, lebo vsetko je to iba v hlave, jasne vsetci mame tazke chvile, problemy...potrebujes sa ukludnit, porozpravaj sa hlavne s nim o tom,kam ten vztah smeruje ako dalej, lebo komunikacia je kluc k stastnemu vztahu,ver mi...potom potrebujes ujasnit co vlastne chces od zivota, kto si, tento problem koreni v nedostatku lasky od svojho otca, musis si odpustit,ze si len ludska bytost,nie vsetko pojde dokonalo, musis sa milovat tym kym si a najst svoje nove ja,dobre ze places,lebo keby si to zadrziavala v sebe bolo by iba horsie a mas stastie,ze mas niekoho komu sa mozes zverit, vyuzi to, lebo nie kazdy ma take stastie,musi dusit v sebe vsetko. Prajem ti vela stastia v zivote,hlavne sa ukludni a oddychni, zacni milovat samu seba.
ty jednoducho nevies byt stastna.VZDYCKY HLADAS NIECO,LEN ABY TO NEBOLO DOBRE.SI NEROZHODNA A VSETKO SI SPOCHYBNUJES A TO TA VYCERPAVA.JA SI MYSLIM ZE JE TO TRAUMA Z DETSTVA,ZE SI NEMALA PREJAV LASKY Z OTCOVEJ STRANY...TAK SA ZIT NEDA,MYSLIET NA TO CI TO ZAJTRA BUDE DOBRE,ALEBO CI SA NAHODOU NEROZIDEME....TO TI UBERA ZO SIL.SKUS NEROZOBERAT BUDUCNOST...CO BUDE O TYZDEN DVA,.....VYCHUTNAVAJ SI PRITOMNOST A CHVILE STASTIA.....
nie si v tom sama... mne tiež nič nechýba a tiež bývam smutná... sama so svojimi myšlienkami... ktoré príjemné nie sú... neporadím, nepomôžem, lebo sama neviem, ako pomôcť sebe. Ale aspoň vedz, že je nás takých viac.
