Rozvod, krst

kafe

Leninka, tipujem, že ako rozvedená asi nepristupuješ k sviatostiam - spoveď, sv. prijímanie a nepraktizuješ svoju vieru v kostole. Žiješ podľa svojho svedomia, možno sa modlíš a s Bohom sa kontaktuješ po svojom. To je fajn. Pri krste sa však zaväzuješ k tomu, že svoje dieťa budeš vychovávať v kresťanskej viere. A nezdá sa ti to trochu povrchné? TY SAMA kresťanskou vierou UŽ nežiješ (nechceš, nemôžeš alebo nevládzeš), tak prečo chceš tlačiť svoje dieťa do kostala? Ako mu môžeš ísť príkladom, keď sama nerobíš to, čo raz budeš chcieť od dieťaťa?
Ver mi, že pokiaľ TY nepraktizuješ svoju vieru, skôr svojmu dieťaťu krstom ublížiš ako pomôžeš. Ono síce krstom dostane obrovský DAR, ktorý ale musí vedieť používať, aby ho mohlo časom zveľadiť. Od neho, bude Boh žiadať o kus viac, ako od nekrsteného človeka. Nepokrstené dieťa nie je žiadna tragédia. Ak aj zomrie v mladom veku, nič hrozné sa nedeje, nie je zatratené, ani nič podobné.
Skôr ako tlačiť farára do krstu tvojho dieťaťa porozmýšľaj nad svojím vlastným životom. Chce sa ti urobiť zmeny, aby si sa mohla TY kontaktovať s Bohom prostredníctvom sviatostí v náboženstve? Samozrejme že máš právo žiadať, aby tvoje dieťa bolo pokrstené. Ale okrem práv máš i svoje povinnosti, nezabúdaj na to.