Depresie, fóbie, nechuť žiť

Príspevok v téme: Depresie, fóbie, nechuť žiť
ASMP

Neviem ako si mám pomôcť! Prežil som rôzne životné situácie, ktoré mohli toto všetko spôsobiť i keď dnes mám pocit, že som s tými minulými životnými situáciami vyrovnaný. Neviem si sám na to odpovedať a rada odborníka je dosť drahá a chcelo by to isto viacej sedení.
Mojím problémom je to, že vôbec nevychádzam z bytu. Neviem či je to strach, ale mám zaužívaný stereotyp. Pokiaľ mám niečo zaužívane, tak všetko zvládam, ale akonáhle sa ma niečo zmeniť, ťažko to znášam psychicky. Neviem či mám strach z ľudí, ale nedokážem s nimi komunikovať. V práci to zvládam len ako formu pracovnej náplne. Chodím zaužívaným spôsobom domov aj do práce. Chodím MHD, ale mám s tým veľký problém. Dosť sa ľakám a keď som v MHD mám pocit ťažkého dýchania, to spôsobí potom u mňa nadmerné potenie. Musím zo sebou nosiť o 2 tričká naviac. Tak isto je to aj vo výťahu, keď idem sám je všetko v poriadku, akonáhle niekto nastúpi cítim sa veľmi zle. Na vonok môžná nepôsobím nejakým strnulým dojom, ale vo vnútry citím ako sa mi všetko búri. Dokonca sa u mňa začalo aj trasenie pod ľavým okom. Dosť dlho spím, niekedy aj vyše 12 hodín, nemám náročnú prácu. Mám problém komunikovať s mužmi, ale neviem prečo, neviem to opísať, že prečo, len proste ani vo svojej spoločnosti nemám rád mužov, ktorých nepoznám. Nechcem chodiť ani nikde do spoločnosti, nemám rozvinuté žiadne záujmy, alebo teda ich nejako nerozvíjam. Mám strach, ísť do obchodu. Neviem či to je strach, prote mi niečo nedovolí vyjnsť von. Keď som dlhšie medzi ľudmi, začne ma bolieť hlava, som veľmi unavený. Mám vzťah, bývame v spoločnej domácnosti, zveril som sa s tým partnerovi, ale nikto to nebere za vážnu vec, lebo sa to asi neprejavuje ako chrípka, že človek má teploty. Ja sám to neviem identifikovať, že je to vážne, alebo nie. Už raz v živote som sa pokúsil o samovraždu. Ale liečený som nebol. Mám pocit, že aj odborníka dokážete oklamať, stačí, keď mu poviete čo počuť chce a vy ste tým pádom zdravý človek. Ale tie pocity mám stále. Stále premýšľam nad smrťou. Len neviem prečo. Mám skvelého partnera, dobrú prácu, úžasnú rodinu. Som šťastný, keď som s nimi, ale aj to ako keby navonok. Vo vnútry je to prázdne. Nepijem alkohol, neholdujem tomu, nefajčím, žijem pomerne zdravou životosprávou, udržiavam sa, pomoc druhým neodmietam. Len proste ako keby nedokážem žiť. Nedokážem nie fyzicky fungovať, ale duševne, psychicky! Čítam rôzne knihy, ktoré ma nabudia, ale všetko je to časovo ohraničené a opäť to upadne. Chcel by som chodiť do fitka (nie preto, že mám zlú stavbu tela), ale pre to, aby som trochu ožil, ale nedokážem to. Keď som doma u rodičov na vidieku, tak cítim sa tam lepšie ako v tu v meste. Do plavárne som chodil do Rakúska, lebo som tam dokázal lepšie fungovať psychicky. Vedel som, že keď tam niekto na mňa prehovorí, ja mu nebudem rozumieť a tak konverzácia končí, alebo akýkoľvek styk. Viem, že to predtým také nebolo, ale neviem prečo to prišlo. Neviem, kde bol ten zlom. A či bol nejaký zlom, alebo je to len mojím prejavom dospievania. Mám 22 rokov. Ale nechcem, aby to takto bolo. Chcem predsa aj ja plnohodnotne žiť, ale hlavne psychicky, duševne, duchovne plnohodnotne, nejde mi o tú vonkajšiu formu bytia. V tom vnútry sa necítim akosi doma. Poradíte?

Jopko

Chcem vedieť či Paretin20mg a Ansilan10mg či majú nejake očividne vedlajsie účinky.Pred tým som uzivala Escitolopram 10mg a Neurol 1mg.

umelec života

Ľudia, chcem Vám iba poradiť, že najprv je potrebné pochopiť zmysel života a pochopiť duchovno :) Zmyslom života je duchovne rásť a je to jedno či ste ateisti :) Odporúčam čchi-kung. Je ho viacero druhov, začínal som iným, ale nakoniec som zistil môj dôvod prežitia a fungovania ďalej www.falungong.sk Tiež som mal stavy, že som sa túlal po celej Českej a Slovenskej republike a hlavne v noci a inokedy nevyšiel von vůbec. Nech sa Vám darí všetkým, nechodím tu do fóra, iba som sa o ňom dopočul v TV. Ak by mi chcel niekto nadávať, ďakujem mu vopred za cnosť :) Kniha "Čuan Falun" je jedinečná

Gima

Ked vieš pomenovať problém, tak ho vieš aj riešiť. Ja mávam podobne problémy, riešim to tak, že trávim viac času vonku, doma častejšie vetrám, vyhýbam sa ťažkým jedlám, spoločnosť nevyhladávam, mám psa a televízor + internet. Netreba sa síliť do veľkých životných zmien, ked sa na to aktuálne necítiš. Ten tras tela sa dá riešiť zvýšenou konzumáciou ovocia a zeleniny, nejaké výživové doplnky. V autobuse nie je nikomu dobre, hlavne v zime, ked sa tam kúri a následne sa schladí človek v chladnom vzduchu. Organizmus treba doma hydratovať, piť teplý čaj a zahrievať organizmus. Ja som to riešila tak, že som organizmus posilovala v saune.
Fóbie, ked viete ako vznikli, tak ich môžete prekonávať pomocou vzdelávania o konkrétnej príčine strachu. Napr. strach z pavukov.
"Nechuť žiť" to sa dá liečiť - pohybom a zdravou stravou.
Dostatočným spánkom.

btex

priatelia, podla vsetkeho co pisete tu podla mna mnohi z nas prezivaju rozne formy uzkosti, ohladom nej sa tocim cca posledny rok a v podstate nerobim nic ine, iba sa snazim prichadzat na myslienky, resp. aktivity ktore mi pomahaju a prijst na klb tomu, preco to vlastne zvyka... zatial som dospel k tomu, ze je to zalezitost ega, teda jedna sa o strach suvisiaci s nasou osobou, bojime sa co bude ak... teda jedna sa osobnu dolezitost, u mna je to strach z toho, ze nenaplnim ocakavania druhych ludi. zijeme zial vo svete, kde sa snazi kazdy nieco dosiahnut, mat moc, prachy, uspech a pod. Problem je, ze uspech prinasa radost iba tomu egu, nie dusi. Kazda dusa potrebuje nieco trosku ine, no tym ze sa orientujeme na dosiahnutie uspechu, zabudame akosi na jej potreby. velmi mi pomaha fyzicka aktivita, pri najhorsom uz len upratat byt, ale co je dolezitejsie, chodit do prirody, idealne sam a pocitit tam, ze v zivote staci byt a existovat v pritomnom okamihu, vsetko ostatne vytvorila nenasytna ludska mysel... z literatury odporucam precitat si Osha, Eckhart Tole, na Youtube je aj par zaujimavych videi od Jaroslava Duseka. Vela stastia a nezabudnite ze to co prezivate je docasne, na 100% je len otazka casu kedy to odide rovnako ako to prislo.

simonko57

ahoj ja som uz stoho zufala lebo neviem co mam robit zacalo sa to rok do zadu ked niekam mam ist stiahne sa mi hrdlo potim sa a som slaba nohy sa mi trasu a nejdem nikam a ak nahodov sa niekam vyberiem tak len s niekym lebo mam strach ze mi ostane zle .v tej chvili sa mi trasu ruky nohy mam studeny pot a je mi na zvracanie.v jednej chvili sa mi zda ze mam slepe chvilky.tak by som chcela aby mi niekto poradil lebo uz nevladzem

žena 2

ahojte,mám podobné pocity:
je tomu asi tak 3 roky čo mi strašne začali liezť ľudia na nervy. nemám rada keď sa niekto ohlási na návštevu a začne typu vy nemáte nič nové? sme radi že nejako prežívame a druhí majú na všetko a ešte začnú pod..... Som stále doma nemám chuť ale absolútne nikam ísť radšej pošlem manžela. som úplne alergická na ľudí a na ich sprosté otázky. Tiež rozmýšlam ako z toho von ale neviem si pomôcť. Bola som úplne iná sranda musela byť a všade som sa tešila ale teraz vôbec nič ma nebaví ale absolútne. Iba do obchodu keď mám ísť tak nervy veliké. Neviem prečo to tak je. Ale ani žiť ma už nebaví

ASMP

dsdqwrrt -
Som si istý, že partnerom to nieje. Práve naopak milujem jeho bezprostrednosť. Nikdy ma ani psychicky nevidieral, ani nič podobné. Čo sa týka mojej homosexuality, ako som písal s ňou nemám ani najmenší problém. Ak narážaš na homosexualita = duševná choroba. Neviem či je to stav mysle, ale homosexuál som, aj som vždy bol a aj to tak cítim a prežívam. Ale s súhlasim, že to čo sa vo mne odohráva je stav mysle.

jenni791

no ahojte všetci:-)) aj ja máám depresije a k tomu panickú poruch a bojujem s tím už hádam tri roky, mám tri krásne deti, rozvádzam sa , už žijem s mojím priatelom ktorého nadovšetko milujem mám všetko po čom som tužila až na to že rozvod sa ťahá už pomly rok a uplne som vynervačenápresťahovala som sa..su dni kedy je lepšie ale dnes mi bolo zvlašť zle išla som do mesta a triasli sa mi nohy bolo myi na odpadnutie myslela som že sa zbláznim,potom som šla do výtahu a som rozmyšlala aké by to bolo skočiť s poschodia a trasla som sa ako osika....nemožem sa tohjo zbaviť, ale bojujem s tím