Depresie, fóbie, nechuť žiť

Príspevok v téme: Depresie, fóbie, nechuť žiť
ASMP

Neviem ako si mám pomôcť! Prežil som rôzne životné situácie, ktoré mohli toto všetko spôsobiť i keď dnes mám pocit, že som s tými minulými životnými situáciami vyrovnaný. Neviem si sám na to odpovedať a rada odborníka je dosť drahá a chcelo by to isto viacej sedení.
Mojím problémom je to, že vôbec nevychádzam z bytu. Neviem či je to strach, ale mám zaužívaný stereotyp. Pokiaľ mám niečo zaužívane, tak všetko zvládam, ale akonáhle sa ma niečo zmeniť, ťažko to znášam psychicky. Neviem či mám strach z ľudí, ale nedokážem s nimi komunikovať. V práci to zvládam len ako formu pracovnej náplne. Chodím zaužívaným spôsobom domov aj do práce. Chodím MHD, ale mám s tým veľký problém. Dosť sa ľakám a keď som v MHD mám pocit ťažkého dýchania, to spôsobí potom u mňa nadmerné potenie. Musím zo sebou nosiť o 2 tričká naviac. Tak isto je to aj vo výťahu, keď idem sám je všetko v poriadku, akonáhle niekto nastúpi cítim sa veľmi zle. Na vonok môžná nepôsobím nejakým strnulým dojom, ale vo vnútry citím ako sa mi všetko búri. Dokonca sa u mňa začalo aj trasenie pod ľavým okom. Dosť dlho spím, niekedy aj vyše 12 hodín, nemám náročnú prácu. Mám problém komunikovať s mužmi, ale neviem prečo, neviem to opísať, že prečo, len proste ani vo svojej spoločnosti nemám rád mužov, ktorých nepoznám. Nechcem chodiť ani nikde do spoločnosti, nemám rozvinuté žiadne záujmy, alebo teda ich nejako nerozvíjam. Mám strach, ísť do obchodu. Neviem či to je strach, prote mi niečo nedovolí vyjnsť von. Keď som dlhšie medzi ľudmi, začne ma bolieť hlava, som veľmi unavený. Mám vzťah, bývame v spoločnej domácnosti, zveril som sa s tým partnerovi, ale nikto to nebere za vážnu vec, lebo sa to asi neprejavuje ako chrípka, že človek má teploty. Ja sám to neviem identifikovať, že je to vážne, alebo nie. Už raz v živote som sa pokúsil o samovraždu. Ale liečený som nebol. Mám pocit, že aj odborníka dokážete oklamať, stačí, keď mu poviete čo počuť chce a vy ste tým pádom zdravý človek. Ale tie pocity mám stále. Stále premýšľam nad smrťou. Len neviem prečo. Mám skvelého partnera, dobrú prácu, úžasnú rodinu. Som šťastný, keď som s nimi, ale aj to ako keby navonok. Vo vnútry je to prázdne. Nepijem alkohol, neholdujem tomu, nefajčím, žijem pomerne zdravou životosprávou, udržiavam sa, pomoc druhým neodmietam. Len proste ako keby nedokážem žiť. Nedokážem nie fyzicky fungovať, ale duševne, psychicky! Čítam rôzne knihy, ktoré ma nabudia, ale všetko je to časovo ohraničené a opäť to upadne. Chcel by som chodiť do fitka (nie preto, že mám zlú stavbu tela), ale pre to, aby som trochu ožil, ale nedokážem to. Keď som doma u rodičov na vidieku, tak cítim sa tam lepšie ako v tu v meste. Do plavárne som chodil do Rakúska, lebo som tam dokázal lepšie fungovať psychicky. Vedel som, že keď tam niekto na mňa prehovorí, ja mu nebudem rozumieť a tak konverzácia končí, alebo akýkoľvek styk. Viem, že to predtým také nebolo, ale neviem prečo to prišlo. Neviem, kde bol ten zlom. A či bol nejaký zlom, alebo je to len mojím prejavom dospievania. Mám 22 rokov. Ale nechcem, aby to takto bolo. Chcem predsa aj ja plnohodnotne žiť, ale hlavne psychicky, duševne, duchovne plnohodnotne, nejde mi o tú vonkajšiu formu bytia. V tom vnútry sa necítim akosi doma. Poradíte?

dsqerrrwq

ivkis- Toto je len docasne riesenie,ktore sa moze rozuzlit do vacsich problemov. Lieky dojdu, stavy sa mozu vratit, nasadi znova lieky, lieky nicia organizmus,lebo su to drogy a to doslova,pozri si len zlozenie,vedlajsie ucinky apod. odpadnes od hrozy,tie lieky ta menia na zeleninu, nicia hormonalnu vyrovnanost,zatazuju pecen, lieky dojdu, depka spet este horsia, nasadi lieky, zdravotne problemy su iba horsie a horsie, potom musi riesit zdravotne problemy, prijde horsia depka a na tu depku sa navlecie ta dalsia a potom uz to pojde dole kopcom...ponaucenie, ked ma niekto problem, moze si ho vyriesit iba SAM, psycholog len pomoze najst problem, ale ty si ho musis vyriesit sama, vsetko je to len v jej hlave, samozrejme podas pomocnu ruku, ukazes tie dvere, ale ona musi nimi prejst sama, inac sa NIC nenauci a urobis iba HORSIE, taky je zivot.

ivkis

ASMP
Mám kamarátku Janku 27r, ktorá prežila ťažké obdobie. Dôskedkom toho som na nej začala badať zmeny jej správania (smútok, ,,spomalenie,, úzkosť, nechuť ísť niekam večer von) Myslela som si, že je to naozaj len chvíľkové a že to prejde. Mýlila som sa. Po dvoch rokoch od ťažkého obdobia som sa na ňu viac nemohla pozerať. Trápila ma tá jej nechuť niečo robiť, niekam ísť a hlavne nezáujem s niekym sa zoznámiť. Keď sa mi ju podarilo niekam vytiahnuť, napr. na diskotéku, po pol hodine bola preč. Už pri vstupe som videla, že má panický pohľad na ľúdí. Naozaj som netušila čo sa v skutočnosti deje. Navrhla som jej, aby navštívila psychiatra. Samozrejme, že to odmietla, lebo ona predsa nie je blázon. Tak som sa za psychiatrom vybrala na miesto nej. Sedela som v plnej čakárni a nechápala som, na čo tam tí ľudia čakajú. Nikdy by som nepovedala, že niekto z týchto ľudí môže mať psychický problém. Asi po hodine som sa dostala k veľmi milej lekárke, ktorá mi ,,behom,, 10 minút vysvetlila čo mojej Kámoške Janke vlastne je a že pomocou liekov by mohla fungovať presne tak ako pred tým. Po hroznom prehováraní som Janku presvedčila, aby túto lekárku navštívila. Nasadila jej niekoľko druhov AD liekov. Na tretí pokus jej lieky sadli a môžem vám povedať, že stará Janka je späť!!! Chodíme von, konečne flirtuje s mužmi a dokonca mám pocit, že ja nestíham. Vidím ju šťastnú. Je to len úprava chemickej rovnováhy v tele. AD liekmi, Synapsy vytvoria spojenie, a budú fungovať ako pred tým. Neodkladaj návštevu u psychiatra, poisťovňa ti túto liečbu prepláca. Máš šancu žiť celkom normálnym životom. Ty vlastne ani nemáš právo nechať to tak ako to je teraz, pretože život ti daroval niekto iný a to určite preto, aby si bol spokojný na tomto svete. Tvojho priateľa chápem, že nechápe. Ja som tomu tiež nerozumela. Držím to palce. Ak odmietaš moju radu kvôli sebe, tak to sprav pre niekoho, na kom ti naozaj záleží. Držím ti palce

ivkis

ASMP
Mám kamarátku Janku 27r, ktorá prežila ťažké obdobie. Dôskedkom toho som na nej začala badať zmeny jej správania (smútok, ,,spomalenie,, úzkosť, nechuť ísť niekam večer von) Myslela som si, že je to naozaj len chvíľkové a že to prejde. Mýlila som sa. Po dvoch rokoch od ťažkého obdobia som sa na ňu viac nemohla pozerať. Trápila ma tá jej nechuť niečo robiť, niekam ísť a hlavne nezáujem s niekym sa zoznámiť. Keď sa mi ju podarilo niekam vytiahnuť, napr. na diskotéku, po pol hodine bola preč. Už pri vstupe som videla, že má panický pohľad na ľúdí. Naozaj som netušila čo sa v skutočnosti deje. Navrhla som jej, aby navštívila psychiatra. Samozrejme, že to odmietla, lebo ona predsa nie je blázon. Tak som sa za psychiatrom vybrala na miesto nej. Sedela som v plnej čakárni a nechápala som, na čo tam tí ľudia čakajú. Nikdy by som nepovedala, že niekto z týchto ľudí môže mať psychický problém. Asi po hodine som sa dostala k veľmi milej lekárke, ktorá mi ,,behom,, 10 minút vysvetlila čo mojej Kámoške Janke vlastne je a že pomocou liekov by mohla fungovať presne tak ako pred tým. Po hroznom prehováraní som Janku presvedčila, aby túto lekárku navštívila. Nasadila jej niekoľko druhov AD liekov. Na tretí pokus jej lieky sadli a môžem vám povedať, že stará Janka je späť!!! Chodíme von, konečne flirtuje s mužmi a dokonca mám pocit, že ja nestíham. Vidím ju šťastnú. Je to len úprava chemickej rovnováhy v tele. AD liekmi, Synapsy vytvoria spojenie, a budú fungovať ako pred tým. Neodkladaj návštevu u psychiatra, poisťovňa ti túto liečbu prepláca. Máš šancu žiť celkom normálnym životom. Ty vlastne ani nemáš právo nechať to tak ako to je teraz, pretože život ti daroval niekto iný a to určite preto, aby si bol spokojný na tomto svete. Tvojho priateľa chápem, že nechápe. Ja som tomu tiež nerozumela. Držím to palce. Ak odmietaš moju radu kvôli sebe, tak to sprav pre niekoho, na kom ti naozaj záleží. Držím ti palce

qqqqqweerty

Si gay? Ak hej tak ten problem by mohol byt prave v tom, ten problem je, ze si typ osoby tzv. submisivna, cize nevies sa prejavit, nehas sa ovladat druhymi, si ten kto nasleduje to moze byt spojene s tym ze si gay ak si, nie je zle byt submisivny, ale co som cital tak to zaslo do extremu, nevies sa zastavit sameho seba, nevies sa vyjadrit, ako si povedal prezil si vela neprijemneho, cize mal by si hladat vo svojej mysli, kto ti nicil tvoje ego, kto ta zaskatulkoval a zacal ovladat, nejaka sikana, rodina, nejaka nevyrovnana trauma zo zivota. Musis zalovit v mysli co to sposobilo,kto to sposobil,mam taky pocit, ze tvoj "partner", a nasledne odpustit si, ze si sa nehal ovladat, lebo is len clovek, urobil si chybu, zacat pracovat na svojom ego, zvysovat sebavedomie a hlavne prekonat sa, byt pozitivne naladeny, ked pridu samovrazedne myslienky proste ich posli prec, predstav si ako vietor ich odfukne prec, zmen sa, nehaj tvoje stare ja zomriet a nech prijde to nove silne ja, lebo zmena je zivot.

lemonka

Ucocindaa,myslim ze toto je trochu iny pripad ale urcite by si mala aj ty vyhladat pomoc odbornika,cim skor tym lepsie...mozno sa ti zda ze uz na tom horsie byt nemozes,ale ked to nezastavis vcas tak sa to moze vystupnovat este ovela viac.

cocindaa

ahoj. ja mám podobné problémy ako ty, aj ja sa bojím ľudí, nie až tak veľmi, ale nemám ich rada. lezú mi často na nervy. som veľmi často nervózna, v obchode, autobuse, ľahko sa rozčúlim. som si ľahostajná, niekedy sa večer ani neosprchujem. mám stresy zo školy, že sa mi tam veľmi nedarí, že sú aj oveľa lepší odo mňa, ktorí podvádzajú, ja sa učím celé dni a test napíšem i tak horšie. v škole sa len všetci predbiehajú, kto bude lepší. a to je VŠ prosím. svoje stresy riešim jedlom, za pár mesiacov som dosť pribrala. rodičia ma nepodporujú, lebo že aspoň som pribrala, lebo som bola chudá. super.
takmer každý deň rozmýšľam nas samovraždou, už nevládzem sa takto trápiť, už sa neviem usmiať, je mi veľa vecí jedno a modlím sa, aby sa proste niečo stalo a do rána som bola mŕtva. zabiť sa sama asi nedokážem, neviem. chcem skončiť s týmto problémom, ale neviem ako. ďakujem.

lemonka

Musis sa prekonat,skutocne ti nic nehrozi.Psycholog,ci psychiater rata s tym ze mas problemy ked za nim ides.Tiez sa citim blbo,neisto v takychto situaciach,ale treba si verit,nikto ta nevysmeje.Urcite to dokazes,nemaj strach.Ak sa prekonas a budes navstevovat stale toho isteho cloveka,tak si zvyknes a dokazes sa potom viac otvorit a neprijemne pocity budu miernejsie.Ten clovek ti bude chciet pomoct,nemusis sa hanbit,on ta pochopi.Je skvele ze mas pri sebe rodinu a priatela,urcite ta podrzia.Tie seminare mozu byt tiez riesenim,nicoho sa neboj,stretnes tam ludi s rovnakym problemom,myslim ze za skusku to stoji

ASMP

Viem, že isto potrebujem niekoho, kto ma nabudí. Keď o tom hovorím priatelovi, neverí mi, lebo povie, že sa chovám normálne a nemám také príznaky. A pritom, keď o tom hovoríme, sám zisťuje, že je to so mnou naozaj také ako hovorím. Verím tomu, že sa cez to dokážem dostať, koľkokrát o tom snívam, pred spaním sa vždy vnútorne posilujem. Ale nedostanem sa z toho asi sám. Ale mám aj proste strach, alebo ako to mám opísať, vyhľadať tu odbornú pomoc. Prísť tam a niečo proste o sebe povedať. Ja sa totiž pri všetkom čo robím cítim blbo. A to vytvára potom strach. Pritom sa ako človek veľmi kontrólujem. Z miery ma dokáže vyviesť človek, ktorý na mňa čo i len trochu prehovorí. Hneď sa začnem potiť, mám ťažké dýchanie. A to padne iba jedno slovo, veta. Mám prácu a som s ňou spokojný, ale chcel by som ju zmeniť. Ale veľa pohovorov som odvolal. Vyhováral som sa, že kvôli chrípke nemôžem prísť a podobne. A pritom, tak veľmi by som chcel iba žiť, plne fungovať. Našiel som stránku www.dusevnezdravie.sk, raz ma dokonca zastavili aj v meste. Viem, že mi dali nejaké informácie, ale dnes ich evidentne budem musieť aj využiť a kvietok nezábudky budem mať pri sebe asi pre šťastie =o). Ale k tej organizácii, dnes som čítal, že tam majú celkom zaujímave semináre.Je to niečo ako motivačné centrum. Rád by som sa ich zúčastnil, ale práve tieto moje pocity strachu mi to nedovolia.

lemonka

Ahoj!Ja prezivam presne to iste,ale nedokazem pomaly vobec vyjst z bytu,podari sa mi to len malokedy.Treba vyhladat odbornu pomoc,nemusi byt vzdy draha.Mne sice nepomohli,mam to komplikovanejsie,toto nie je moj jediny problem,ale poznam aj ludi ktori sa z toho dostali,zalezi na tebe ako sa k tomu postavis.V prvom rade je dolezite aby si bral seba takeho aky si,mal sa rad,nadobudol istotu,vonku ti nic nehrozi,nie si menej ako ostatni.Urcite tento problem nepodcenuj,obmedzuje ta a vycerpava