Prečítal som si niekoľko podobných tém. Mám tuším že 20 rokov a nikdy som nemal vzťah s inou osobou. Nejaká moja časť túži po blízkej osobe, ale dievčatá nevyhľadávam. Ani s ostatnými ľuďmi nevychádzam dobre, nemám rád ľudí. Všade ich vidím a často mi to lezie na nervy. Samozrejme, vďaka mojej "skvelej" povahe (nejaká psychická anomália) zostanem do smrti sám. Začínam sa len obávať, že sa sám zbláznim (ešte viac ako som), lebo ma naozaj niekedy prepadne pocit zúfalstva a samoty. Chcel by som vedieť, ako sa s tým vyrovnať, aby som mal aspoň niečo z môjho osamelého života.
som sám
Prečo by som sa mal usilovať byť normálny, okrem toho, aby som bol šťastný, ale to je zanedbateľná malichernosť. Tak som psychicky chorý a čo? Kto definuje, čo je a čo nie je v poriadku. Mám sa zmeniť k lepšiemu, len aby som za každú cenu splýval s davom? Ja som Ja a viac nemám, dokonca o ostatnom ani nemusím veriť, že je, ale o sebe mám celkom dobrý dôvod myslieť si, že som. Čo ak si celý svet len predstavujem, a keď sa z toho sna prebudím a otvorím oči, zistím, že naokolo nie je nič len ja a tupá tichá prázdnota.
pes ze predstiera emocie ?
Omyl, pes je emotivita sama.
Zvlastne videnie sveta, chlapci. Inak, celkom chapem: nemat rad ludi a nechciet byt uplne sam, to si neodporuje. Autor nepise: vsetkych ludi - on pripusta vynimocnu skvelu bytost, ktoru treba najst a ziskat..
Chladomor, pozri si, ci sa nenajdes v schizoidnom psychopatovi. Ak ano, mozno sa s tym da nieco urobit. Skusila by som psychologa. A na jeho mieste by som chcela za teba vela penazi. Ak myslis vazne, co pises (pripada mi to viac ako zvlasny humor), bude mat s tebou tazku pracu.
"dusevne potreby treba prisposobit realite, inak sa zblaznis."
Asi sa už stalo
a čo už je len zlé na takej rakovine, tak človek vyhubí pár tisíc druhov a čo? To, že je ľudstvo k prírode bezohľadné je jedna z mála pre mňa sympatických vecí, ja skôr ľudí nemám rád pre iné.
ale prdlajz, pes nist nepredstiera, to si pleties s mackami:) a dusevne potreby treba prisposobit realite, inak sa zblaznis.
chladomor
ty si ako ja potom, aspon z casti
ja tiez nenavidim ludi, globalne, a myslim si ze mam na to extremne dobry dovod (asi zbytocne tu rozoberat?)
avsak, jedine co by som dokazal milovat relativne nadovsetko je priatelka, resp manzelka, alebo moja relativne najblizsia rodina, ale takmer urcite nikdy nie nejake ludstvo, z (ne)pochopitelnych dovodov
som zvedavy ako dlho sa da takto prezit, teda.. ono sa da donekonecna, avsak ako dlho to zaberie narazit na rovnako zmyslajucu osobu opacneho pohlavia, to neviem :D
psa mám, ten mi ale prácu nevybaví, ani neuspokojí moje duševné potreby. Ja psa chápem len ako zvláštne zviera, ktoré človek dosť pretvoril na svoj obraz, až tak že dokáže predstierať, že sa teší a podobne, ale o tom som už písal nižšie.
chladomor, ako samotar to mas blbe s tymi blizkymi osobami lebo kazdy kto vie ze sa izolujes pochopi ze mas malo kontaktov a teda klesa tvoja spolocenska atraktivita, vies malo veci zohnat, vybavit cez niekoho, cez znamost kupit, dohodit kseft, pracu, radu, hocico. klucove slovo pokial ide o motiv pre ktory ludia vstupuju do akychkolvek vztahov je ich osobny benefit z nich, nie nejake sympatie, nebodaj nejaky cit. takze ked nemas rad ludi, samotu doporucujem vyriesit kupou zvierata, napriklad psa, ten ma potencial byt oddanejsi ako clovek.
no a čo, že si odporujem, len za to, že sa to iným zdá nelogické nemôžem? Ale nemyslím si, že si až tak odporujem, nemám síce rád ľudí, ale zároveň túžim po blízkej osobe, ktorá by mi rozumela. Samozrejme, ktoré dievča by si chcelo začať s takým zvráteným hovedom, to by aj ona musela byť taká.