obcas sa mi zda ked videm von ,ze ako keby som bol z inej planety citim ze niesom celkom vo svojej kozi
ked som uz dlhsie von po case sa uz citim celkom fit ..
sa mi stalo za posledny rok asi 10 krat
ked som cestoval autobusom ,ze zo zaciatku nic nic a postupne napna prichadzala nepochopitelna panika..vsade ludia , ludia .. vsetci sa rozpravaju..ludia ludia..zavrete dvere posupne sa citim ztiesnene a velmi sa sustredim na seba ako dycham.. nevie msa poriadne nadychnut lapam po dychu..nedycham suvysle nadych vydych ale len lapam po dychu normaalne .. pomaly prestavam vnimat a jedinee co ma napadne je rychlo sa dostat von ... nerozumiem tomu... strasne mi potom pride smutno.. lebo som bol stale zdravy a normalny chlapec... ako keby som mal abstaky alebo neviem ... viem podla seba ,ze keby som si dal pred cestou poldeci tak by som kludne vykril to .. ale nechcem pit
zke pocity
Uzkozt?
proserpina.
aj ja som mala niečo podobné ale už to prešlo samé,,,pomohlo mi, keď som sa zamerala len na jednu vec, to je jedno, napríklad na sedadlo sa pozeraj a venuj tomu všetku tvoju pozornosť, aj keď to znie blbo, ale mne to pomohlo. A skús sa prinútiť zhlboka dýchať a sledovať dych, nadychuj sa ale do brucha, skús sa na to zamerať lebo niekedy je to dosť ťažké a trebárs si počítaj počet nádychov a výdychov. Mňa to učila pszchologička aj koľko má trvať nádych a výdych, ale to som už zabudla.
alebo ako písala jajka, aj tá hudba pomáha, daj si ju pokiaľ možno čo najhlasnejšie a počúvaj slová a vnímaj ich.
jajka001_
hej uzkost. skus si v buse citat, pocuvat mp3, nech nevnimas tych ludi okolo. plus moze to byt aj klaustrofobia - strach z uzavretych priestorov.
