Dobrý deň
mám 18 rokov a študujem prvý rok na Vš v Brne...mala som možnosť ísť aj do Bratislavy alebo Nitry ale zo škôl kde sa mi podarilo dostať ma zlákala tá v Brne, kvôli rečiam o vyššej úrovni a prestížnejšiemu menu. Som však z východného Slovenska a po príchode na internát a po začatí školského režimu som zistila, že som veľmi silno naviazaná na rodinu,blízkych priateľov ktorí su teraz odo mňa veľmi daleko a cestovať domov si môžem z finančných aj časových dôvodov (cesta mi trvá 9-10hodín )dovoliť tak raz za mesiac čo sa mi zdá vždy nekonečná doba...nikdy som z domu nebola na dlhšiu dobu ako na 4-5dní,prepadávam depresiám, mám občas sklony rozplakať sa aj v električke a nemám silu sústrediť sa na učenie....cítim sa strašne sama aj ked mám na izbe ešte 3spolubývajúce-tie sú však o 4-5rokov staršie, každá sa stará o vlastné a o spoločnej debate či zábave ani zmienka...nedávno som navštívila kamarátku na internáte v Košiciach a atmosféra na izbe bola úžasná, priateľská a stále veselá....až som jej to trochu závidela..
veľmi pekne prosím o nejakú rozumnú radu, ktorá by mi pomohla \\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\"vzchopiť sa\\\\\\\\\\\\\\\"...po rodičoch som veľmi citlivý a rodinne založený človek...vždy si poriadne poplačeme ked odchádzam z domu späť do školy...nedokážem egoisticky existovať sama, na intráku mám síce 2 kamarátky s ktorými sa poznáme od malička ale otravovať ich často nemôžem... majú tiež svoje povinnosti..nechcem začať s antidepresívami lebo by som už asi skončila nadobro...rozmýšľam občas aj nad tým že toto proste nieje pre mňa aj ked je to odbor ktorý som chcela študovať..ide o to že potrebujem cítiť blízkosť domova a to sa 700km od neho nedá..aj ked s rodičmi a sestrou pravidelne telefonujem cez skype...
v čase ked píšem túto prosbu mám 6hodín od odchodu do Brna po týždni voľna doma a neviem sa ubrániť slzám..
Ako byť silnou a vydržať bez rodiny?
kazda zmena potrebuje nejaky cas na " vstrebanie ". predsa len, si vytrhnuta z toho, na co si zvyknuta roky. nebran sa tomu, smutok aj to, ze ti to chyba, je to uplne prirodzene. ale zaroven sa ti tym otvaraju nove obzory, aj moznosti. staci si to uvedomit, chvilu preckat a ono sa to zacne tak nejak zlepsovat samo. dovtedy, studuj, prejdi sa do parku - hrajuce sa, smejuce deti ti trochu zdvihnu naladu. deti su predsa vsade rovnake - vesele a bezstarostne. v istom zmysle aj v tomto pohlade najdes kus domova.
Inak je to veľmi ťažké. Ja som si tiež myslela, keď som odchádzala od rodiny, priateľov, partnera do zahraničia, ako si budem užívať, konečne budem sama, budem si môcť robiť čo chcem, budem ako otrhnutá z reťaze ale opak bol pravdou :) Keď si niekde sama, je to nesmierne ťažké, pretože nemáš oporu milovaných, musíš sa spoľahnúť len sama na seba. Je to vynikajúca škola do života, ktorú v budúcnosti určite zúžitkuješ a oceníš. Treba len prekonať tieto počiatočné ťažké stavy. Zameriavať sa na seba, užívať si prácu na sebe. Zvládli to mnohí, zvládneš to aj ty.
"Každé vtáča raz vyletí z rodinného hniezda a musí letieť samé."
Suzanitta no tak :)
Prestan sa utapat v smutkoch a radsej si uzivaj zivot, namiesto rozmyslania o tom, ako ti vsetci doma chybaju chod von, do kina, kniznice, niekam sa zabavit... je pekne ze ste sudrzna rodina, ale musis sa naucit zit sama, to chces do konca zivota sediet pri rodicoch doma? Uvidis, takyto zivot ti da vela - osamostatnis sa, naucis sa spoliehat sama na seba, rozhodovat za seba... ved s rodicmi mozes telefonpovat, chodit na skype... ste od seba par 100 kilometrov, nie na druhom konci sveta. Daj sa trosku dokopz, je cas zacat dospievat !! :)
Suzannitta, nie vsetky predmety sa ti musia v skole zdat zmysluplne a zivotaschopne. Take by si mala aj keby si studovala V kosiciach, Bratislave ci kdekolvek inde.
Myslim, ze by si to nemala vzdavat lebo neskor by si to mohla lutovat a stale si klast otazkku, co by bolo keby som neodisla, kde by som asi teraz bola atd.
Ja som prakticky hned po maturite odisla do Polska, do Varsavy, vobec som to neplanovala, ale nejak sa to stalo. Vtedy som este nestudovala, nepoznala som jazyk a prvy pol rok som bola strasne sama. Nikoho som nepoznala, okrem ludi z prace, ale s nimi sa nedalo hned bavit, nemala som pol roka doma internet, cize ziadna komunikacia. V meste som mala iba tetu s jej rodinou, ale s nimi som sa nestretavala, mozno tak 2x do roka. Neskor som sa naucila jazyk, nasla si priatelov a teraz studujem. Nie je to lahke studium, tiez si myslim, ze niektore predmety su tam onicom, ale tak o tom to je.
Tiez mi bolo na zaciatku smutno, aj som si poplakala, ale zvykla som si.
Aj tak by si sa musela raz osamostatnit. Skus si najst nejake konicky popri praci. Prihlas sa do jazykovky, na tanecnu, do fitka, na nejaky kruzok jednoducho na cokolvek len aby si nebola sama. Inak, podomnou niekto povedal, ze mas zacat skusit chodit ucit sa do kniznice. Neverila by si s kolkymi ludmi som sa ja zoznamila v kniznici v skole:)
Let treba skusit:)
dakujem za povzbudenia, snad raz zaúčinkujú...
Lilinka11: nemecký jazyk a literatúra...žiaľ to nieje prekladateľský smer, na to by som musela dokonale ovládať češtinu nielen slovom ale aj písmom....a zase jeden negatívny prvok (nj, mám ich bohužiaľ veľa.:( ) to štúdium som si predstavovala,inak,mám pocit a niesom sama že zo všetkých predmetov sú zmysluplné a životaschopné asi tak 2...takže ďalšia demotívácia...asi mi napíšete že som hrozne kritická a pesimistická (skúsenosti mi to akosi posúvajú do podvedomia )ale rada by som bola ak by mi to štúdium dávalo užitočné poznatky a nie niečo čo má na míle ďaleko od štúdia nemčiny, aby som ju po prípadnom ukončení naozaj ovládala a mohla pracovať napr. ako lektorka atd
dakujem za povzbudenia, snad raz zaúčinkujú...
Lilinka11: nemecký jazyk a literatúra...žiaľ to nieje prekladateľský smer, na to by som musela dokonale ovládať češtinu nielen slovom ale aj písmom....a zase jeden negatívny prvok (nj, mám ich bohužiaľ veľa.:( ) to štúdium som si predstavovala,inak,mám pocit a niesom sama že zo všetkých predmetov sú zmysluplné a životaschopné asi tak 2...takže ďalšia demotívácia...asi mi napíšete že som hrozne kritická a pesimistická (skúsenosti mi to akosi posúvajú do podvedomia )ale rada by som bola ak by mi to štúdium dávalo užitočné poznatky a nie niečo čo má na míle ďaleko od štúdia nemčiny, aby som ju po prípadnom ukončení naozaj ovládala a mohla pracovať napr. ako lektorka atd
ja som este len na strednej..no o rok to aj mna caka....neviem ako to vydrzim, lebo mne je smutno uz teraz kazdy den rano ked odchadzam z domu do skoly..sialene, co??...tiez chcem ist ale daleko studovat ....a zaujima ma - mozno trochu od veci - co studujes???
Ahoj, ja som tiež v Brne a celkom chápem Tvoje pocity. Na začiatku som odchody z domu dosť ťažko prežívala a prvý semester nič moc a skúškové bolo hrozné, pretože tu nebol nikto známy a teraz sa mi ani nechce domov občas.
Čo Ti môžem poradiť, tak si nájdi, čo najviac aktivít na vyplnenie času (chodievaj plávať, cvičiť, skús sa zapísať do nejakej organizácie, prípadne si nájdi brigádu, vyjdite si občas s kamarátkami, spolužiakmi), aby si čo najmenej času trávila sama na intráku, aj učiť sa môžeš skúsiť v knižnici.
Držím palce ;-)
zvladnes to, ja som tak bola tiez, vzdy som bola domased a nakoniec som sa dostala na skolu az do ostravy. byvalo mi smutno, zavidela som tym, co studuju na slovensku, ale ver mi, mas vyhrate, skoly v cechach su lepsie a o par chvil to zistis. hlavne bojuj, ved si s vasimi mozes pisat, telefonovat a podobne. da ti to vela do zivota.
nepotrebujes antidepresiva, uvidis, zdvihne ti to sebavedomie a ocenis samu seba, ze si sikulka.
