Ženy sú závislé od mužov

cajik

ono je to tak :) su podnikateli,a su "podnikatelia". Ti prvi si to vymakali svojou tvrdou pracou, sikovnostou, pocas dlhych rokov, a poctivo. Ti sa vacsinou ani nepotrebuju nejak prilis ukazovat ze "aha co ja vsetko mam", casto si radsej kupia mensie obycajne auto.
A potom su ti druhi, ktori pridu do restauracie a na stol vylozia z vrecka kopky penazi, kupia si velke frajerske auto ktore posobi az smiesne, a tvaria sa ako polobohovia :). co polo, rovno ako bohovia..
A niekedy si ostatni mylia pojmy a dojmy, lebo za cely zivot v dedine videli len taketoho druheho "podnikatela", a potom povedia ze "ako im je podnikatelom vsetkym fasa, peniaze sa im sypu do huby, a my tu makame cele dni za almuznu a nic nemame"... a zavidia a zavidia... a nerozlisia potom toho, kto si to vydrel...to je smutne... slovaci sa maju toho este vela ucit

marika56

Ja tu všetko toto čítam a nevychádzam z údivu - to je dnes tak, že žena a muž majú svoje peniaze? My sme sa s manželom brali pred 32 rokmi a automaticky sme svoje výplaty dávali do jednej kasy. Peňazí nebolo veľa, ale lepšie sa hospodárilo, keď sme videli, koľko ešte máme.

Ja som bola na MD 5 a pol roka, 3 deti po sebe a nikdy som od manžela nepočula, že by mal nejaké výhrady k môjmu gazdovaniu, alebo aby mi vytýkal, že nezarábam. Veď to bolo logické, ja som bola doma s deťmi a on chodil do práce. Vždy sa tešil domov, mala som upratané, navarené, deti v poriadku. Celý život pracuje v turnuse, to znamená, že mal aj medzi smenami voľno, ktoré vždy "obetoval" rodine. Vtedy som ja mohla ísť napr. do mesta, s kamarátkami a pod., on bol rád, že sa aspoň trochu odreagujem. Tým, že vedel, ako to doma beží, čo všetko sa musí urobiť, vedel ma pochopiť a doprial mi
odpočinok. Dokázal aj uvariť nejaké jednoduché jedlo, vedel sa postarať o deti, aj keď boli choré, vodil ich do škôlky, keď ja som nastúpila do práce a on mal voľno.

Raz som sa ho opýtala, či mu nevadí, že toto všetko musí robiť, on sa len usmial, objal ma a povedal, že ma veľmi ľúbi a aj deti a vôbec sa nad tým nezamýšľa.

Ani teraz nepracujem, som už 9 rokov doma a starám sa o inv. syna,manžel je rád, že sa o všetko postarám - účty, dane, všetko evidujem, vlastne sa starám aj o jeho pohodlný život. On ani nevie, koľko platíme za nájom alebo inkaso.

Môj názor je taký, že ak muž ľúbi svoju ženu a aj ona jeho, nevadí mu, že ona nepracuje a nezarába.

lentilocka

milli11, je mi ta luto, ze mas taku tazku pracu . Poznam vela zamestnavatelov, ktory sa ku zamestnancom chovaju horsie, ako ku zvieratam. Je to smutne a velakrat ponizujuce pre tych ludi, ze musia pracovat v takych podmienkach. Najhorsie na tom je fakt, ze clovek si casto nemoze vyberat pracu a je nuteny brat co pride.
Tiez mas pravdu, ze v dnesnej dobe si tazko najdes dobreho manzela, ako pises, ktory zabezpeci rodinku.Ale nemysli si, ze nam bolo super od zaciatku. To vobec. Zacinali sme od uplnej nuly. Nemali sme takmer nic. Keby si vedela, v akom byte sme zacali zit, co byte, chate bez kurenia, iba ohrievace tam boli, zariadene sme mali co kto dal, stolik pod telku z krabice, ktoru sme zakryli obrusom...no horor, teraz sa na tom smejeme, ako sme sa spolu borili, ale postupne sa manzelovi zacalo darit a po mnohych rokoch sme tam, kde sme. Vzdy mu zo zartu poviem, ze nikdy mi nemoze povedat, ze som si ho brala pre peniaze, lebo ziadne nemal ...chichi. A vidis, teraz nam ako zavidia, akoby nam to spadlo z neba. Ale to, ze manzela vidim iba pozde vecer, niekedy v noci, ze ma tolko stresov az-az, to nikto nevidi. Vsak ved moze kazdy skusit podnikat a uvidi, ci je to med lizat. To uz nevidi nikto, kolko je za tym driny a nervov. Kazdy vidi len tie peniaze. Ale to je zbytocne niekomu vysvetlovat, kto do toho nevidi.

lentilocka

cajik- velmi, velmi rozumne co si napisala a pravdive. Mala som jednu milu kolegynku /zazrak, proste stelesnena dobrota/, ktora mi povedala presne to iste, akoby to pisala ona, ze preco chcem zapadnut, preco chcem byt so vsetkymi zadobre, byt v ociach inych ta super, aby ma mal kazdy rad....ze to sa jednoducho neda a svet tak nefunguje. A mala pravdu. Tak, ako ty.Len ja som uz taka povaha a vzdy chcem naozaj s kazdym vychadzat a vzdy pozeram na to, co na to povedia ludia,neviem povedat nie, proste stale sa kontrolujem, aby som nikomu nepovedala zle slovo, neublizila. A to sa mi vypomstieva...ublizuju mi s radostou ini.
Ale mas svatu pravdu, zapadnut nezapadnem asi nikdy a je pravda aj to, ze sa pohybujeme vacsinou medzi ludmi, ktory tiez podnikaju, ich zeny sa boria s problemamy ako ja a preto su aj ony povacsine doma. Pred dvoma dnami na oslave som sa bavila s jednou z nich a ma presne tie iste problemy ako ja, tiez sa nevie zamestnat, pretoze vsade jej povedia, co tam ona chce robit, naco chce pracovat.. A pritom je uplne z ineho mesta. Takze to mame tazke.
Alke dakujem za povzbudive slova, si fakt zlata.
kafik...moje slova, tiez som toho isteho nazoru a vidim to aj naokolo, ze zamestnavatel si , pokial sa to da radsej vyberie muza,ako zenu. U zeny je naozaj vacsi predpoklad, ze bude castejsie vymeskavat, bude mat chore deti, pojde na matersku atd.....je to sice diskriminacia, no je to tak, bohuzial. Aj s tym prijmom suhlasim. Tiez som nazoru, ze muz by mal byt zivitel rodiny a od neho sa ocakava, ze by mal rodinu zabezpecit. Ja viem, ze dnesna doba je ina, ale je to moj nazor, aj ked som uz zan bola casto kritizovana zo strany feministiek a zien, ktore sa nasli v praci a praca im bola vsetkym- povacsine karieristky. Sorry, ale toto slovo je ako jedovaty sip pre workoholicky.

milli11

Pre lentilocka, tvoj prispevok o 11:32 sa mi paci.
Ja tiez dost casto uvazujem nad tym, ze by som brala zivot, ako mas ty. Teda zena, co nechodi do prace a stara sa o domacnost.
Ja som robotnicka, ale tiez su to stresy. Dokonca este predtym, ako prides do prace. Musis si "odpichnut" prichod do prace. Ak co len minutu meskas a o minutu neskor odpichcnes, z platu ti odpocitaju hodinu. V praci same normy, normy. Miesto toho, aby zainvestovali do novych lepsich suciastok, radsej hovoria nam, aki sme neschopni, ked linky a stroje nejdu ako maju. Casto sa stava, ze ludia ani nemaju cas napit sa vody, napiju sa mozno raz za 8 hodin. A potom ich cele dni boli hlava, je im zle, casto maroduju, zrazu niekto skolabuje a uz veduci behaju, co sa deje. Raz som tiez ja tak nestihala normu a moja veduca mi povedala, ze mala som radsej cez prestavku na obed robit a nie ist sa najest na obed. Pozrela som na nu ako na zjavenie, aj zvysok kolegov a kolegyn a ked odisla, len si tukali na celo.
Aj preto si niekedy myslim, ci by to nebolo lepsie, byt doma. Oddych by som si naplanovala, kedy by som chcela, zacala aj koncila by som, kedy by sa to mne hodilo. Niekedy aj nadavam na emancipaciu, ze musim chodit do prace a nie som doma ako zeny volakedy. Dnes je vsak urcite omnoho tazsie najst muza, ktory by zabezpecil rodinu a este bol aj dobry a dalo sa na neho spolahnut.
Mozno vsak, keby som si ten zivot vyskusala, vobec by sa mi nepacil.

kafe

lost :) teba po polnoci (príspevok 00:50) napadajú nebezpečnéé veci. Ale pekne sa to číta :)

Ja s tým, že ženy majú menšie platy súhlasím. Žena bude vždy tou, čo vytvára atmosféru domova, utešuje deti.. a na to potrebuje jednoducho ČAS. Chlap je istota, bezpečie a jemu stčí len BYŤ. Preto chlap môže venovať viecej času práci. A ja zamestnávateľom veľmi dobre rozumiem, prečo radšej zamestnajú chlapa (a zaplatia ho lepšie) - lebo potrebujú odviesť prácu. Pri žene je vždy riziko, že otehotnie, že zostáva doma s chorými deťmi.. a teda nemôže odviesť taký kus práce (nepretržitej práce) ako chlap. Vďaka Bohu, ja som celkom rada, že s tým zamestnávatelia automaticky počítajú. A tiež za samozrejmé považujem, že chlap je živiteľom rodiny a MÁ mať (nemusí ale mohol by mať) väčší príjem.