Ja sa v sebe naozaj nevyznám. Prečo sa nedokážem z ničoho tešiť ako kedysi? Keď mám aj dobrú náladu tak si ju nemôžem vychutnať lebo stále myslím na to že aj tak nepotrvá dlho. Neustále mi v hlave behajú myšlienky na samovraždu, plány, fantázie, hľadám na nete návody na výrobu jedu, zháňam tabletky, kupujem žiletky...je toho veľa. A pritom sa tak desím toho, že opustím rodinu, že už nikdy nepoviem mame, že ju mám rada. Ale na druhej strane cítim strašnú bezmocnosť, bezperspektívnosť a beznádej pri pomyslení na budúcnosť, som zúfalá. Nechcem existovať na tomto svete ale neviem či dokážem zomrieť.
S kamoškou chceme utiecť z domu a zabiť sa, máme to naplánované na určitý deň, ale bojím sa, že sa budem chcieť vrátiť domov a že to nezvládnem. Mám strašne veľa psychických problémov, tri diagnózy nepomáha mi ale nič. Už tri roky beriem lieky, chodím psychologičke ale všetko bez výsledku. Prosím ak niekto vie ako zmeniť vnímanie sveta alebo myslenie k lepšiemu, napíšte mi, lebo takto už nedokážem žiť, je to len také prežívanie bez zmyslu.
Vďaka.
Prosím čo mám robiť
proserpina.
lololo
TO VOBEC NIE JE RIEŠENIE !!!
rozmyslite si to
