Potrebujem sa trochu vypisat a hodil by sa mi nestranny nazor. V zime som ukoncila dlhorovny vztah, pre partnerovu neveru. Dost ma to vzalo, avsak casom som samozrejme pocitila tuzbu mat vedla seba niekoho, kto ma bude mat rad - a ja jeho. Som pomerne atraktivna a o zajuem muzov nemam nudzu. Bala som sa vsak sklamania, tak som si pratnera chcela najst na zoznamke, kde sa ludia predsa len trosku spoznaju, kym sa stretnu. Zoznamila soms a s mojim sucasnym partnerom, dlho sme si pisali, kym sme s astretli, mali sme podobne zaujmy, vkus, zmysle pre humor. Aj stretnutia boli mile...zacali sm espolu chodit, aj ked mame rozdielne zaujmy (on hory, ja kultura). Spociatku islo vsetko skvele, bol pozorny, chcel ma vidiet takmer kazdy den...a teraz...malokedy sme spolu a to byvame nedaleko od seba. On radsej sedi pri PC ako by mal ist so mnou von...ani k nejakemu vyjadreniu citov z jeho strany nedochadza...o spolocne stravenych nociacha leboa ktivitach mozem len snivat...v restauracii mi je zvycajne trapne, pretoze ani neprejavi snahu zaplatit celu veceru (som financne nezavisla, avsak muzi v mojom okoli sa takto nespravaju). Mali sme aj vazny rozhovor a ja som navrhla rozchod, on bol proti...chvilu to bolo fajn, avsak naozaj len chvilu... Neviem co si o tom ymsliet...som pomerne verny typ, nerada sa rozchadzam...toto je valstne len moj druhy vztah. Ale nie som stastna, neviem co si mam o tom mysliet. Mam ho rada...ale naozaj neviem ako dalej :/
vztah-nevztah...
predpokladam, ze ked sa skoncil tvoj prvy vztah mala si podobne pocity ako mas teraz...tiez si prestavala verit na lasku, bola si sklamana, bala si sa, ze uz takeho nenajdes a pod....a predsa to prislo a bez ohladu nato ako sa veci vyvinuli v tej chvili si bola stastna a nasla si to co si chcela...daj tomu cas a co ma prist pride...mozno sa mylim, ale mne sa zda, ze strach zo samoty (kedze si nato nebola zvyknuta)a tuzba mat niekoho pri sebe (nepisem, ze hocikoho!)boli mozno az prilis silne a "dotlacili" ta do niecoho co malo este cas...ako dlho po prvom rozchode si sa ocitla na zoznamke?...ja ta nepoznam, ale nemyslis si ty s odstupom casu, ze si mohla este pockat?...hmm, aj ked na druhej strane naco cakat na nieco pekne, ked to mozem mat hned...docerta, to je zivot, jeden ciel a milion ciest k nemu
adam-vy ste si precitali len to, co ste chceli...neviem, mozno mate problem so zenami, ale skuste citat s pochopenim. Bol to len priklad toho ako sa sprava. Ja som vychovana tak, ze muz ma byt gentleman a zena ma byt dama-aj ked je samostatna. Nemam problem s platenim, naozaj som na tom financne viac nez dobre. Ide mi o to, ze ak ma partner zavola jest a nakoniec sa ani nepokusi o platbu uctu, tak mam cudny pocit. Ja nemam problem pozvat muza na veceru, robim to pomerne casto-pozvem svagra, kamaraty...kolegu...ale vzdy tak akosi..."na preskacku"...aj ked su samozrejme muzi, co mi to nedovolia. Skuste sa menej trapit kvoli feministkam-tu totiz o to neslo.
Neviem, ci citam medzi riadkami dobre, ani nechcem sudit niekoho, ale z poznamky o plateni, ze to beries za samozrejmost, ze partner bude platit vecere, nezda sa Ti to divne ?
Mozno to chapem zle, ale ak by priatelka mala snad pocit, ze platit jej je samozrejmost, citil by som sa, ako by som si vydrziaval prostitutku. Kebyze chces po nom nech to plati vzdy, nedivil by som sa, ze je, ci bol vo vztahu zdrzanlivy.
Je zaujimave ako dost zien chce v dnesnej dobe cerpat vyhody emancipacie, ale ked dojde na zrovnopravnenie s povinnostami, to im uz nevonia...
Z toho prispevku neni jasne, ako to je, ale pokial je to tak, ako som pisal, tak sa mu nedivim. Mozno cakal, ze sa zmenis. Neviem, ci sam by som si s partnerkou pripadal dobre, keby som za nu platil vsetko. Skor by som mal pocit, ze ma vyuziva a mal sa pred nou na pozore. Alebo s tym nieco robil...
pozri, da sa na to pozriet aj z lepsej stranky. teraz mas priestor realizovat sa v inych oblastiach, ktore by si chcela, nestoji ti v tom nic ani casovo, ani citovo. a casom, ked sa vyskytne dalsia prilezitost na vztah, mozes ist do toho s cistym stitom a vysporiadanymi vztahmi. uprimne, malokomu sa toto dari... vela ludi za sebou taha do vztahu kopu nevysporiadanych veci, ktore samotny vztah stazuju, alebo brzdia. takze, hlavu hore.. bude lepsie.:)
dakujem...som z toho asi len strasne smutna...dva rozchody behom roka...ale teda - aspon mam do noveho roka "upratane"...
chapem. nie vzdy vyjde vsetko tak, ako chceme, predstavujeme si. niekedy su na vine nepriaznive okolnosti ako napr. dialka, niekedy je to zas nezlucitelnost povah. tak to proste je. lepsie, ked to vyjde na povrch skor, nez by to malo prilis boliet, alebo mat siahlodobejsie nasledky - deti....
dam trochu "divne" prirovnanie, ale: ani kolac sa ti nepodari vzdy upiect rovnako. raz je lepsie vydareny, inokedy menej. a nikdy nevies, cim presne to je. podstata je rovnaka. hlavne sa necit byt vinna za nieco, na com maju pracovat obaja zucastneni :)
nathalia: ano, rozchod-uz to bolo neunosne...a luto mi je pre to, ze to nevyslo...ja som do toho isla totiz s tym, ze je to na dlhsie...
vztah, ktory ti nedava to co chces a potrebujes nie je dobry vztah. a v takom pripade sa mi nastoluje otazka, nie je myslena v zlom, ze za cim ti je vlastne luto? za nim - pricinou svojho trapenia, alebo len za faktom, ze si niekoho mala a teraz uz nie...
ak to druhe, tak sa netreba bat. je to len stav docasny.:)
takže rozchod,?
tak uz to "mame za sebou"...v podstate sa nejak extra nesnazil to zvratit...a ja si uvedmomujem, ze to nebol dobry vztah...len ked teraz som opat tam, kde som nechcela byt..."bohatsia" o skusenost, ktoru som nechcela mat...prestavam verit na lasku....zacinam byt skepticka, co sa muzov tyka...
