Zaradenie do spolocnosti

Príspevok v téme: Zaradenie do spolocnosti
silvinka66

Dobry vecer,potrebujem pomoc? Uz dlhsie sa neviem zaradit do spolocnosti. Mam 22 rokov,a cim dalej,tym je to horsie.Nikdy som nemala vela sebavedomia,ale mala som vela kamaratov a bola som myslim oblubena. Asi v 15 som si zacala drzat ludi od tela.(mala som akne, a aj ked dnes uz viem,ze to nebola velmi vazna forma, hnusila som sa sama sebe, nechcela som sa aj ludom)Skola mi isla,ale skor som nou zamestnavala svoju mysel,aby som sa nemusela trapit.Teraz sa uz neviem uvolnit ani v kruhu rodiny, nie to este v triede na prednaske, kde je 70 ludi. Prestala som chodit von medzi ludi, stratila skoro vsetkych priatelov.Casto ma trapi pocit, ze si neviem k nikomu urobit vztah, ze som chladna,uzavreta, bezcitna.Ale pri akejkolvek snahe zmenit to z mojej strany, sa nieco stane a potom sa este viac uzavriem.A konci to velkym smutkom na dusi a falosnym usmevom na tvari .

silvinka66

nojom: no do 15 som bola uplne v pohode, ale to som bola este decko, nemusela som riesit niejake osobne veci, vztahy a podobne. Potom to zacalo, chlapci, diskoteky, atd... ja som stale mala s tymito vecmi trosku problem, nevedela som si uzivat len tak, na diskoteky som sice chodila, chlapci ma brali,ale ja som bola v tychto veciach trosku snilek, vzdy som cakala na niejakeho princa, nechcela som hoci koho,ku komu nic necitim.A postupne som nemala o com rozpravat s rovesnickami, kedze ja som skusenosti v tomto smere nemala a v 15/18 nerozoberaju baby nic ine :) A tak som sa postupne izolovala a potom som uz nevedela komunikovat skoro vobec.A ostalo mi to do dnes, ze moj nazor nestoji za nic, ze ja k tomu nemam co povedat... ale bohuzial, uz nejde len o otazky vztahov.

silvinka66

Kilisa: ku mne si uz radsej ani nesadnu cudzi ludia.Ludia maju o mne dva nazory: jedna skupinka si mysli, ze som namyslena, odmerana...a ta druha si mysli, ze som az prilis dobra, co nie som, len maju ten pocit a tak sa boja nieco so mnou rozoberat alebo chlapi sa napr. boja,ze ma zrania.Tak teda radsej neriskuju :)))

silvinka66

:)) No uz len prist na to, ako sa mat rada. Je tazke mat rad sam seba, ked ozaj radi vas maju asi len rodicia,a surodenci,ktorym to je dane od prirody...

Kilisa

Viem o čom hovoríš. tiež nemam problem rozpravať sa s niekym na uradoch, alebo ak niečo potrebujem vybaviť, ano a v spoločnosti kamaratiek som ako vygumovana, jednoduchomnemam o čom rozpravať. Nič si ztoho nerob mame taku povahu ahotovo. Ja aj napreik tomu že vela toho nenahovorim, lebo nemam velmi o čo im, tak klegyne v praci si cez prestavku pridu ku mne sadnuť, rozpravaju väčšinou oni, ale važim si toho že sa odomňa neodstahovali na vedlajši stôl :-) je nas tak asi 5 čo sa spolu dokažeme normalne porozpravať, teda oni väčšinou lebo ja so často ticho, inak všetky ostatne žiju len s ohovarania druhých.

nojom

to mas uz ako obranny mechanizmus. utecies ako vies ze sa to blizi k nejakemu osobnejsieme rozhovoru. Neviem ci si sa v niekom sklamala. alebo bola si do tej 15 ,,normalna, otvorena,, :) a potom niekedy sa muselo nieco stat, nejaka zmena alebo sa v tebe nieco hnulo a zaseklo a odvtedy sa nevies, mozno aj nechces otvorit niekomu a zblizit sa. Ver, ze je lepsie a aj zaujimavejsie ak si tajuplna, a ze kazdemu hned na prvykrat o sebe vsetko vykecas. A raz pride clovek, ktoremu postupne budes chciet vsetko o sebe povedat. Neboj

ta3

vsetky Tvoje problemy zacali v 15 rokoch tymi nestastnymi akne, hnusila si sa sama sebe a preto si sa zacala stranit ludi, uz mas 22, ale pravdepodobne vztah voci sebe samej si stale nezmenila, ked mas problem sa zaradit do spolocnosti, problem je v iba Tvojej hlave, zafixovany v Tvojom mysleni, je zle ak sa nemame radi, no ak sa hnusime sami sebe, to je naozaj velmi zle, nikto Ti nepomoze Tvoj problem vyriesit, musis iba Ty sama zmenit myslenie, musis sa mat v prvom rade rada taka aka si, nemusis byt perfektna po kazdej stranke, nikto nie je dokonaly a urcite mas vela vybornych vlastnosti, ktore Ta robia jedinecnou, ked vo svojom vnutri prijmes samu seba taku aka si, budes mat rada seba samu, potom stupne aj Tvoje sebavedomie a zacnes sa lepsie citit v spolocnosti ostatnych, preto pracuj na sebe, riesenie svojho problemu mas vo vlastnych rukach, ono pozitivne myslenie mozno navonok znie ako otrepana fraza, ale je naozaj velmi dolezite, ako myslime, taki sme a tak sa nam aj dari, ci nedari, drzim palce

silvinka66

Kilisa: ano je pravda, ze nech sa stara kazdy za seba, ale ja sa velmi takto dobre necitim sama doma. Niekedy ano, mam rada aj samotu, ale vadi mi skor to, ze ked som niekde,tak som uplne mimo vsetkeho, ze utekam.Bary a diskoteky mi nechybaju, luto mi je skor ta uzavretost v skole, pred kamaratmi, pred rodinou. S uplne cudzimi ludmi napr. na poste, na urade, v obchode budem rozpravat v pohode, o oficialitach bez problemov, ale ako nahle pride nieco osobne, alebo napr. v skole s ludmi s ktorymi by som mala mat nieco spolocne, vediet s nimi rozpravat o niecom inom ako o predstaveni sa, a cisle oblecenia,je to katastrofa. Mnohokrat som usla aj z prednasky len preto, ze som citila uzkost.

Kilisa

To nevadí, že si taka, ja som na tom tak isto. Veľa krat som sa sklamala v ľudoch a povedala som si že pokiaľ niečo nebudem potrebovať od niekoho napr radu... tak budem sama, nikoho nepotrebujem. Aj mi všetci koho poznam vyčitaju stale že nikam nechodím, ale to nie je pravda, nemôžu ma predsa sledovať od rana do večera. Ak mam naladu a peniaze idem do nakupneho centra, alebo som psom do lesa... Ale oni ak ma nevidia sedieť v nejakom zafajčenom bare tak si myslia že nikam nechodim a som stale doma. A akože deväť hodimn v praci že som zavreta tak nato asi zabudli všetci. Po praci idem samozrejme domou ako každy normalny človek, ktorý chce straviť poslednu časť dňa v kľude a nie zase v tom spominanom bare. No a cez viked nikedy som doma aj cele dva dni no a čo, myslim že je to každeho vec čo robí a nech sa každý stara sam o seba.

silvinka66

no to posledne je presne, naucit sa mat rad.Citam knihy, chodim cvicit, chodim na vysoku, takze sa aj ucim...ale stale ma to nenaplna.Kupila som si psa,ktory je zozkosny,ale velmi mi to nepomohlo.Ked som sama so psom vonku, pripadam si, ako uplny blazon, ktory sa prechadza len preto, lebo niekde cital ze to pomaha.A rodinku mam velku,ukecanu,veselu, ale ja ako najmladsi,bezproblemovy clen sa tvarim, ze vsetko je ozaj tak bezproblemove, aj ked nechapem, ako nikdy nikto neriesil to, preco sedim sama v sobotu vecer zatvorena v izbe. A znova hadzem svoju vinu na niekoho ineho:) kolotoc