Dobrý deň, na začiatok stručne vás oboznámim s našimi podmienkami: sme dve dcéry 20 a 22 ročné (študujúce), žijeme s mamou (otec nám umrel pred 12rokmi), mama si našla priateľa žila s ním asi 8rokov, potom sa s ním rozišla a teraz žijeme s iným chlapom, už asi 4 roky. (žijeme všetci spolu).
Problém, ktorý nás trápi, je, že si s mamou vôbec nerozumieme po všetkých stránkach, lebo vo všetkom vidí len svojho chlapa a na nás kašle. Navarí len vtedy, keď má prísť jej chlap, inak vôbec. Aj to jej musíme platiť za jedlo -nám dáva sirotské a z toho si všetko hradíme, dokonca i toaletný papier, sáčky do koša, hubky na riad - za všetko pýta od nás peniaze. Predtým keď žila s tamtým chlapom to tak vôbec nebolo. Ako deti sme boli proti nemu, lebo sa nám mama vôbec nevenovala, ale stále bolo lepšie než teraz, chodili sme aj po výletoch, on jej pomáhal v domácnosti, dával jej peniaze na chod domácnosti, keď sa našetrilo, hneď sa niečo v byte opravilo. Vďaka nemu sme kúpili 3izb. byt, aby sme sa netlačili v 2izbovom. Proste aj keď mal isté nedostatky, stále bolo lepšie. Bol aj celkom inteligentný. Zato s týmto sa nedá ani rozprávať, aký je s prepačením dementný. Smrdí strašne, fajčí aj 2 balíky denne, pije každý večer. Proste starý prášivý chlap (aspoň tak ho so sestrou vidíme). K tomu všetkému charakterom falošný jako líška.
Nieviem za akým účelom núti mamu aby si ho vzala.
Odkedy má tohto chlapa, ide to so všetkým dole vodou, ani neviem, či jej vôbec dáva peniaze na byt, v byte nič nepomôže a keď ide niečo opraviť -ešte viac to dobabre. Alebo do čohokoľvek sa pustí, skončí to horšie než keď to bolo v pôvodnom stave. Príkladom: zo svojej chalupy doniesol starú skriňu ktorú rozbil a urobil z toho stôl, ktorý chvalabohu je ešte len v spálni, lebo keby ho videli známi, asi by sa smiali. Sklenené dvere olepil tapetou aby mu nesvietilo do spálni - avšak to bola tapeta svetlého dreva, zatiaľ čo, nábytok je tmavohnedý, vrátane rámu dverí - vôbec to nesúladí. Chodbu, čo sme mali celkom pekne zrekonštruovanú (od maminho bývalého) musel dobabrať tým, že si popribíjal doštičky aby mohol mať na kľúče a pod. - opäť drevo nesúladí! Jednoducho keď vidím, ako chátra náš byt, je mi zle, lebo sama som v tomto smere dosť iniciatívna a zainteresovaná, dizajn som chcela ísť študovať (kvoli matike nevyslo), ale výtvarné predpoklady som na to mala. Výtvarnú školu mám vyštudovanú. Akonáhle mame niečo navrhnem - čo by sa mohlo istým spôsobm vylepšiť, odmietne, ale keď jej chlap povie urobme to takto, povolí, aj keď to následne vyzerá strašne odpudzujúco. Je tu veľa vecí, ktoré súrne vyžadujú opravu, no absolútne na to kašle, WC nám tečie, ale nekúpi nové, okná prefukujú, ani panelák nie je zateplený, a ona nové okná nekúpi (ani na 2 najdôležitejsie miestnosti, kde je nenormálna zima 18st). Keby nemala peniaze, tak to chápem, ale za 4 roky v byte nič, doslova nič neurobiť, iba pozvláčať haraburdy staré z chalupy a premontovať ich do bytu ma doslova itiruje :(((( Ja som strašný pedant na tieto veci, a keď vidím akým smerom to ide je mi skutočne zle.
Najnovšie som sa s mamou pohádala, lebo mi vravela, že im praskla lampa v spálni, tak som navrhla, ze im nejakú kúpim, tak už ma odvrhla s tym, ze to jej "Tiborko" kupi. Tak ja na to hned s tým, ze on nema vobec vkus, ako moze vzdy nechavat jemu zariadovat veci, ked sama vie, ze ja osobne mam k tomu vztah a aj vkus na to, aby vsetky prvky v interiri boli v harmonii. tak ona na to, ze to je jej byt, ona si v nom bude robit co chce. Tak som sa stiahla ale vnutorne ma to dost stve.
(Vzhladom na to, ze ma dost vysoky plat a na nas neda ani korunu neverim, ze peniaze nema ani na to, aby kupila nove WC za 70eur. Ale ked jej priatel chcel v kupelni masaznu hlavicu, tak tu musela kupit-so svojich penazi, hoci to vobec nebolo potrebné a opet ma stvalo to, ze zbytocne vyhodila peniaze na nepotrebne veci.)
Nechapem, co je s nou ze neda vobec na nas, na deti? sama vie, ze co sa vkusu tyka, mame ten dar, aby sme vedeli zhodnotit zariadenie a pod.
Je vobec nejaka sanca ze sa zmeni? alebo uz nemam do nej vobec rypat, kaslat na vsetko s tym, ze o 2 roky aj tak pojdem prec....
