Manžela som spoznala v čase, keď bol už 5 rokov rozvedený.Mala som 25 a on 40.S bývalou ženou mal vtedy 16 ročnú dcéru, o ktorú sa naozaj vzorne staral.Ráno ju vozil do školy a po obede- vo svojej pracovnej dobe-zo školy.Žili sme už v jednej domácnosti a on mal prakticky všetky víkendy vyhradené len na výlety s ňou.Boli spolu v kontakte denne.Ja som bola celé víkendy sama so svojím synom a boli sme odkázaní urobiť si program sami.Partner sníval o našej svadbe a spoločnom dieťati, ale ja som si nevedela predstaviť, ako budeme zvládať to,že jeho dcéra sa odmietala o otca s niekým deliť.Akonáhle naznačil, že by sme si mohli urobiť spoločné chvíle všetci traja, pustila hysterický plač a otca "trestala" aj niekoľko dní tým, že nedvíhala mobil a odmietala stretnutia.Po roku a pol som zahodila všetky obavy,aj môj život predsa mal začať niekam smerovať a pristúpila som na dieťa.Otehotnela som a mužovi sa nejakým zázrakom podarilo presvedčiť ju na jednu spoločnú nedeľu.Chodila však za nami ako tieň a stále plakala ako malé dieťa(mala vtedy 17,5 r!).Pýtala som sa jej, či by s nami nešla na dovolenku?Ona s plačom na to, vraj by chcela ísť s ockom sama.Bola som zo všetkého zúfalá a o dieťa som prišla.Žili sme spolu ďalšie tri roky a ja som upadala do smutných nálad.Nič sa nedialo.Muž prestal javiť záujem o dieťa,po ktorom som teraz ja začala väčšmi túžiť.Bál sa dcérinej reakcie.Zdalo sa, že z tohoto vzťahu pomaly vycúvam,inak budem žiť s chlapom,ktorý je manipulovaný takmer dospelým deckom a hnevalo ma,že považoval túto situáciu za normálnu.Bolo to stále to isté-prepáč ja nemôžem povedať jej nie,pochop ma..a takéto reči, ktoré mňa už absolútne nebavili. Viem, že bol medzi mlynskými kameňmi a možno cítil ,že jej rozvodom ublížil,ale bohužiaľ,naozaj trpia rozvodom najmä deti.Stále som ho opustiť nechcela,môjho syna mal ako vlastného a aj ku mne bol zlatý.Po nekonečných rozhovoroch som mu povedala, že viac nezotrvám v takomto vzťahu a nech skúsi popremýšľať nad tým, čo očakáva od života on.Nechcela som dávať mu žiadne ultimáta.Malo to byť ale fér pre oboch.Jedného dňa mlčky prišiel ,dal mi kvet prsteň a .....sme spolu vyše 5 rokov, naše dieťatko má viac ako rok a ...áno bola aj svadba,veľmi maličká,nepozvali sme ani rodičov,mali sme tam len 4 priateľov.Dcére však o tom povedal až deň po nej a to ju hneď musel ísť zachraňovať so slovami,že ju to zobralo a strašne plače do telefónu.Myslím,že sám pochopil,že keby to vedela skôr,nikdy by sme sa nevzali ,robila by divadlo.Ona nás navštívi 3,či 4 krát do roka,na Vianoce a keď má sviatok,príde po darčeky ,ale to je všetko.súrodenca vidieť netúži a otecka volá, iba keď potrebuje dobiť kredit, doplniť vreckové,zohnať prácu....má 20- samozrejme chlapca,ale pri rozhovore s otcom stále plače.Tiež som z rozvedenej rodiny,otec mal s omnoho mladšou partnerkou 2 deti,ale mám k nim pekný vzťah,dokážem prehovoriť aj s jeho ženou a ...nikdy som sa ho nesnažila citovo vydierať.Ako mám k nej pristupovať?Nechcem byť macocha!Ale trápi ma ,že nemá vzťah k nášmu dieťaťu,že sa snaží vzbudzovať v otcovi pocity viny.Stále nám zvoní mobil,stále potrebuje niekam odviezť, raz sa bojí tmy, inokedy potrebuje doviezť frajera k sebe domov.Vysvetľujem mužovi, že ho vyťahuje schválne od rodiny a dokazuje si , že patrí aj jej,ale veď patrí.No on vždy letí, aj keby to vyvolalo u nás hádku.On vie, že som samostatná a dokážem sa postarať o deti , domácnosť a o všetko sama a ona ho vraj niekedy potrebuje viac.Muž mi niekedy povie, že ona k nám nepríde,lebo cíti, že ju nemám rada.A to ma trápi.Ja som jej ale nekonečne veľa krát volala,aby prišla,že prídem po ňu,ona ma vždy odbila.Nemôžem jej donekonečna volať a snažiť sa o niečo, na čom sa ona smeje.Veď má 20 rokov,o chvíľu môže mať vlastné deti,to bude aj mužovi stále plakať na pleci?Ja som sa naozaj snažila,ale už ma to prestalo baviť.Mám dve deti,rodinu ,domácnosť a nemám energiu zapodievať sa týmto každú voľnú chvíľu.Mám hrať mŕtveho chrobáka?Mám jej volať a stále jej núkať našu spoločnosť?Neviem sa pretvarovať a po piatich rokoch márneho snaženia som zistila, že ona mi nikdy nedala šancu, aby sme sa spoznali,len mi dávala najavo, že vždy bude prvoradá.Bohužiaľ pre ňu už nie je jediná.Ako ďalej?Nechcem byť tá zlá, ale ani stále "požičiavať" manžela urevancovi,keď ho doma potrebuje druhý urevanček.On je stále v práci, vidíme ho až po siedmej večer a aj to uteká...za slzami.
Bývalá a Nová rodina
Mas stastie, ze je tvarny teda manzel. Spravne. Stale vymyslaj program pre VASU rodinu. Stale a stale. Uvidis, ze sa to podari.
Veľmi vám ďakujem.Urobila som to tak,že sa jednoducho tvárim,že tu nie je.Hovorím iba o potrebách našej rodiny a či s ňou manžel volal,alebo ju v priebehu dňa niekam viezol,sa naspytujem.Nebudem sa tým stále zapodievať,lebo ma to veľmi unavuje a potom nad iným ani narozmýšľam.A skúsila som zahrať i to,že i ja ho potrebujem a nie som(alebo nehodlám byť) až taká sebestačná a emancipovaná akou som bola doteraz.Čiže svoje autíčko nechám pekne hajať v garáži a volám manželíčka,že treba ísť s deťmi k lekárovi a nebudem sa predsa navlakovať v jednej ruke deco,v druhej kárku,nech sa zapojí aj do mojich velodenných starostí.A celkom to funguje.Normálne si vzal pol dňa voľno a ani nefrfľal,že nemôže a šiel s nami.Dokonca som si včera po 5 rokoch !!!vyrazila s kamoškami von a nadrzáka som mu o 2 v noci brnkla nech po mňa príde-auto som si jasnačka nebrala,nech si môžem srknúť nejaký ten koktejlík.Cítim sa úžasne a mám pocit,že som aspoň na chvíľku zvíťazila.Aj keď mi je jasné,že dobojované nebude nikdy
Vivien, veľmi múdro!!!!!!
Súhlasím, že chyba je v otcovi a v mame. Rozmaznali si dcérenku a ďalej jej ubližujú tým, že z nej vychovávajú totálne nesamostatnú a neschopnú bytosť do tohoto sveta. Mne jej je vlasne ľúto, lebo raz ak nebude otecko tak mladá skočí pod vlak, lebo nebude vedieť prejsť o 2 ulice ďalej. Povedz svojmu manželovi, že takto sa láska v žiadnom prípade neprejavuje. Lásku by jej prejavil riadnou bitkou, aby sa mladá spamätala a začala žiť svoj život.Nesúhlasím ani s finančným dotovaním, je dospelá, pracuje, nech sa teda naučí hospodáriť s tým čo si dokáže sama vyrobiť a potom si bude aj peniaze vážiť. Tatko tu večne nebude, to nech si uvedomí aj tvoj manžel.Tebe Jasminka radím vôbec sa ňou nezaoberať, nestojí ti za to. Skús len svojmu mužovi otvoriť oči a poradiť, že najviac by jej pomohol presne opačným prístupom ako praktizuje. Držím ti palce nech už máš kľud a šťastnú rodinu.
Najvacsia chyba je v OCKOVI. Zaslepeny rozhyckanou dcerenkou. Mam to za sebou, nastastie z toho dievca vyrastlo a je z nej normalna zena. Viem o com hovoris
a pokial ide o ten problem doma stoj si za svojim,je to problem a dost vazny...tak im to vysvetli,ze sa citis trosku ukrivdena
vies moja,ale povedz manzelovi,aby sa vcitil do tvojej situacie...povedz mu,ze chces byt s nim..a jeho dcera ma priatela,tak nech si riadi zivot s nim,ako teraz nemam na mysli,aby sa uplne odlucili,ale....ved si tu aj ty..ty si rovnako dolezita v jeho zivote ako ona,tak nechapem preco ta tak obmedzuje
Prečo mám pocit,že tu je to každému jasné a doma akoby som hovorila hebrejskou rečou.Keď to doma vrie a rozrozprávam túto tému,každý na mňa pozerá akože o čom hovorím, veď žiadny problém nie je.O všetkých je predsa postarané,každý z nás má po čom túžil a to že otec "sem-tam" odbehne dcérku previezť z miesta na miesto je úplne normálne a bežná vec.Zabudla som vám ale,milé moje,povedať, že ona býva s maminou v meste a my asi 15 km na vidieku,čiže tati behá ako blázon.V meste pracuje,príde domov, chvíľu sedí a už mu zvoní telefón...a uteká.Akože hromadná doprava neexistuje.Nikdy to neskončí,len keby som to zastavila sama rázne a to vlastne nemôžem,lebo by sa mu to nepáčilo a možno by bol smutný, že ju nemám rada.Ja som ju veľmi chcela spoznať a mať rada,ale bohužiaľ,postavila ma do tejto pozície, že necítim NIČ, vo vzťahu k nej ,len prázdno-je mi ľúto, ale je to tak.A neviem akoby sa to mohlo zmeniť asi len zázrakom.
ahoj jassminka,tak po precitani tvojho prispevku som si utvorila nazor..ta mlada slecna je podla mna jedno rozmaznane decko...prisla na to,ze placom si stale ziska otca a on prileti vzdy,ked ona zaplace do telefonu..a tvoj manzel,samozrejme,nechce byt voci nej zly,tak stale ked ona piskne,on skace...sorry za uprimnost,ale mne to tak vychadza z tvojich pismeniek..a co sa tyka tvojho vztahu voci nej..ked ona nema zaujem,tak asi tvoja snaha je dost marna..lebo,ak niekto nieco nechce,tak to ani neurobi..a ona asi nechce mat s tebou a tvojim urcite zlatulinkym babom blizsi vztah..podla mna len sa tym trapis ty..nevolaj jej,mozno ona raz pochopi a ozve sa sama...tak vela stastia prajem
NO JA NEVIEM JA KEBY SOM MALA TAKYTO PRIPAD ASI BY SOM JU PRISTAVILA NAKOPALA DO TEJ UPLAKANEJ PRDELI A ESTE JEJ AJ JEDNU DALA PO PAPULI NECH SA UVEDOMI UREVANEC 20 ROCNY ONA TO ROBI NASCHVAL HLUPANA SPROSTA ALE VIEM ZE TAKETO ZAOBCHADZANIE NIC NEVYRIESI ALE JEDNO JE ISTE PARTNER TA MA RAD JE S TEBOU AKURAT ONA HO LEN VYUZIVA JE TO SOPLANA CO SA NEVIE ZMESTIT DO KOZE TO JE PROBLEM A TY BUDES DOBRA TAK ZE SI K NEJ MILA AK NEBUDES URCITE BY SA BY TO AJ TVOJMU PARTNEROVI NEPACILO . BOZE A VAZNE JE TO JEHO DECKO SAK V TOM OPISE TO VYZERA ZE TO NEMA S NIM NIC SPOLOCNE ONA JE AKO SOPLANA ALEBO SI JU NEVSIMAJ POZVI JU AJ K VAM A AK NECHCE ANI JU NEPREHOVARAJ . VYSRAT SA NA TELA AK JE TO SPROSTE NORMALNE KEBY SOM JU POZNALA TAK JEJ DAM TAKEHO FACAKA ZE SA PREBERIE AZ MA TO ROZCULILO AKA JE SPROSTA
