Nevnímam samú seba....

Príspevok v téme: Nevnímam samú seba....
BEKY*

Neviem, je to také divné...neviem či to pochopíte, ale skúsim to...
Ja proste....nevnímam samú seba...nevnímam, že tu teraz píšem...som ako telo bez duše...začalo to na jednomm školskom výlete asi pred 8 rokmi...vtedy to bolo prvý krát...ale keď som prišla domov, bolo zase všetko OK...potom sa mi to stávalo častejšie - na výletoch, kúpalisku....no tento rok, pred letom sa mi to stalo už asi na veky....Viem, myslíte, že som na drogách...že som blázon...asi som...A rozumiem, ak to nepochopíte...nikto tomu nerozumie....ale, ja strašne zabúdam,som nemotorná, často bývam zahľadená, zamyslená, nemám trému - lebo nič nevnímam...moje telo pracuje, lebo MUSÍ....a mňa to už nebaví....vážne...

Preto sa vás chcem spýtať, existuje nejaká taká choroba?
Myslím si, že mi odumierajú mozgové bunky...ale to si samozrejme len myslím...

Meretseger

Jo, a mimochodom, niekedy (v poslednej dobe akoby čoraz častejšie) absolútne nerozlišujem sen a realitu, to je vcelku o život :) Proste mimo...
nijaky26: Nemáš skrátka len problém so sústredením? To by sa hádam dalo pocvičiť.

nijaky26

ja mam zasa taky pocit, akoby som nebol v uplnom stave bdelosti, lebo niektore veci mi utekaju- suvislosti, ked mi volakto volaco hovori, iba tazko tomu chapem, akoby som bol v polospanku. co s tym? obcas pozeram aj do blba a mam problem sa zamysliet, tj. vhlbit sa do svojich myslienok a jasno vidiet v nich suvislosti.

Meretseger

Súhlasila by som s tou derealizáciou, alebo skôr depersonalizáciou. Tiež to mávam, je to súčasť HPO. Nie je to tak úplne normálne, mala by si vyhľadať odborníka. Dokázala som si tak nepekne ublížiť, pretože som to skrátka nebola ja, bol to akýsi kus mäsa, do ktorého som ryla... a potom pozerám... Oh shit. V normálnom stave by som si nič také nespravila. Takže bohvie, čo ti môže hroziť.

bunkadfa

Ahoj. ja mam toto uz asi dva roky. uplne viem, o com hovoris. tazko sa to opisuje, najmä ked niekto nechape o com hovoris. ja chodim aj k psychologovi mam aj AD trochu mi to pomohlo, ale aj tak to mam. tiez neviem co s tym robit :(

rozumiem ti

Ahoj. v puberte su taketo stavy bezne, clovek sa hlada, zistuje, ze k zivotu patria aj "zle" veci, povinnosti a to sa nam casto az tak nepozdava.. nepotrebujes ani psychologa, ani lieky. jedine, co potrebujes su kamaratky a nejake hobby, kde chvilu mozes robit iba to, co mas rada.:)) a kym si ich najdes, tak aspon nesed doma medzi styrmi stenami a minimalne na hodinu vybehni von.. trebars aj krmit labute :)

bleee

v puberte a adolesnecii su take okamihy sucastou dospievania, ak mas dospievanie za sebou tak moze ist o nasledok dlhodobeho stresu, ci prezitej traumatickej udalosti a pod. Na tvojom mieste by som urcite vyhladala psychologa

mimina253

mala som nieco podobne par dni. myslim ale ze to bolo skor z pretazenia organizmu. fakt to uz ale nechcem zazit, takze ta uplne chapem.
mozno by som premyslala aj nad psychickym problemom...