Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Mám priateľov, no aj tak som vlastne často sám...

Príspevok v téme: Mám priateľov, no aj tak som vlastne často sám...
Michal_PU

Ahojte!
Je tu veľa diskusii o tom, že sú ľudia sami a čiastočne mám aj ja taký problém...
Mám síce nejaké to množstvo priateľov a známych, no aj tak som skoro stále sám.
Správajú sa ku mne pekne, často mi napíšu a cez net ma neignorujú. Problém je v tom, že dostať niekoho z nich von je pre mňa prakticky nemožné (vlastne len 2. kamarátky dostanem von, aj keď občas sa aj zázrak stane). Ostatní majú len rôzne dôvody a povinnosti prečo nemôžu a nejdú. Hlavne je, že sa večer dozviem, že vonku boli - ale s niekym iným. Niektorí aj napíšu, že sa im nechce ísť von, ale potom do večera píšu na FB ako sa doma nudia - no von sa im tiež nechce...
Pre niekoho možno blbosť, ale mňa trápi, že nemôžem byť s ľuďmi ktorých mám rád... Len cez net je to asi ako jesť obed cez sklo - mám ho, no nemôžem ho zjesť, pretože je mimo dosah...
Dosť ma trápi to, že neviem prečo to tak je... Pokiaľ viem (a neviem či je to naozaj), tak nemám s nikým problém a vždy mi hovoria, že som dobrý človek a majú ma radi. Keď sa vonku nejakou náhodou stretneme, tak sa normálne rozprávame, no po chvíli idú preč - či už s priateľmi alebo majú nejaké povinnosti. Keď máme spoločnú cestu tým istým smerom, tak ideme spolu - no potom každý svojou cestou.
Niekedy si namýšľam, že sa asi za mňa možno hanbia, alebo som asi jednoducho nudný a nezaujímavý človek - na toto žiaľ odpoveď nemám.
Neviem no... Mám aj nejakých priateľov, s ktorými som sa zoznámil na spoločných záľubách, no okrem toho, že sa tam občas stretneme som ich ani za niekoľko mesiacov a dokonca rokov so mnou von nevytiahol - nemajú čas, ale veľa povinností/dôvodov.
Mne by ani nevadilo, že niekto nejde nejakú dobu von, ale neísť ani raz za pol roka alebo dokonca viac ako rok von? Tiež mám občas nejaké povinnosti (nesedím doma bez činnosti a čakám kto pôjde von) a tiež sa mi občas nedá, ale tak nebudem niekomu rádovo mesiace hovoriť, že nemám naňho čas.

Aj teraz na Silvestra sedím doma s rodičmi... Chcel som byť s kamarátkou ktorú mám veľmi rád v tento deň, no dva dni mi hovorila, že sa musí doma učiť na skúšky a nikam nejde a ani nemám po ňu chodiť (som navrhol, že môžeme byť chvíľu u nej a potom ju nechám učiť sa). Dnes mi písala, že ide s niekym o 17-tej von a nevie kedy príde domov a ani kde skončia... Pekne od nej...
Znie to možno tak, že od zlostí rozbíjam veci okolo seba a nenávidím celý svet, no na nikoho sa za to nehnevám, len ma vnútorne trápi keď s nimi nemôžem byť... Okrem náhodných stretnutí, alebo spoločných činnostiach (tanečné kurzy) som vlastne sám...
Ale mňa teší, že sú ľudia okolo mňa šťastný, pretože keď ich vidím, tak som aj ja šťastný. Preto je väčšina z nich vlastne prekvapená keď zistí, že sa často trápim - pre nich som vždy usmiaty človek - no ten úsmev na mojej tvári robia oni keď som s nimi - pretože to pre mňa veľa znamená...

Mon_PB

Michal_PU, ja síce nie som priamo z PB ale z jednej dedinky v okolí PB, ..do PB to mám asi o 4 km bližšie ako ty z PU...takže nás delí naozaj len pár km :-) ..všetci čo sme tu tak naplánujeme spoločný výlet, nie? :-)

Katka_Ba

Tak isto mám aj ja ten problém...mám len jedinú kamarátku,ktorú ma napadne ako prvú zavolať niekam.Mám síce viac tých kamarátov ale to sú len takí dobrí na pokec a tak..nemôžem povedať,že sú to nejakí ozajstní priatelia ktorým by som sa mohla so všetkým zveriť.Aj tak na seba nemáme čas už len kvôli tomu,že sú v práci alebo nemajú čas kvôli športu,alebo bývajú ďaleko.Takže som v podstate tak isto bez kamarátov.Ešte donedávna som ich mala fakt dosť ale nakoniec sa z nich vykľuli falošní ľudia,ktorí fakt ma aj dosť za chrbtom poohovárali,čo by som o niektorých naozaj ani nepovedala.Bolo mi strašne.Ten pocit sklamania ani neviem opísať.Ale potom som si uvedomila,že je zbytočné mať veľa kamarátov okolo seba.Ani nevieš kedy a sklamú ťa.Tak som sa na všetkých vykašľala a zamerala som sa len na tých,ktorí mi za to stoja.A tých je naozaj málo.Neboj skôr či neskôr nájdeš aj ty fajn človeka.Choď na také miesta,kde je viac ľudí.Možno tam niekoho stretneš alebo sa s niekym aj zoznámiš.Veď podľa tvojích príspevkov usudzujem že si veľmi príjemný človek.Takého by som chcela aj ja nájsť niekedy.

karolinka13

zaujimavy problem... ja som tiez z puchova a az na 1 kamaratku a par kamosov odtialto tiez s nikym nechodim von.... mozno som len velmi vyberavy clovek ale s vela ludmi sa prestanem bavit uz po par tyzdnoch... a ked si sam neviem ti nejak poradit ja to riesim tak ze si sadnem s mamou a rozpravam sa s nou, alebo sa idem prejst :)

Michal_PU

Mon_PU ja som z Púchova, takže do PB je to len kúsok...
Normálne sa divím, že to beriem bez kontaktu tak dobre. Možno niekedy aj krutá pravda bolí menej ako sladká lož...

Mon_PB

pripájam sa k vám...vidím, že nie som sama, ..takisto mam kamosky, ktoré vypisujú na FB, že sa nudia, a pod. ale keď ich niekam zavolam, tak sa im nechce....čoraz častejšie mi to pripadá, že su stale pubertačky, vypisuju statusy, akokeby provokativne o kazdej jednej veci co robia,kde boli, kazdu blbost...zavidim bratom akych maju oni kamosov, par krat si s nimi aj vyndem von, a je medzi nimi uplne ina komunikacia ako medzi mnou a mojimi kamoskami, v podstate 1 kamoskou, ak ju vlastne mozem za kamosku povazovat...ak je tu nietko z okolia PB, alebo aj z dalsa,nech sa ozve a mozme si obcas niekam vyjst...budem mat 20...btw.."Priateľ je ten, s ktorým môžeš celý deň mlčky sedieť na strome a večer odchádzať s pocitom, že to bol ten najlepší rozhovor na svete."

GorillaZ

Priatelia prichadzaju a odchadzaju, je to kolobeh zivota. Takmer nikto si neudrzi v dnesnej dobe kamaratstva zo zakladnej ci strednej skoly. Na vysokej skole je to o nieco lepsie pretoze je velka sanca ze po jej skonceni budete pracovne blizko a teda stale v dosahu.

Najst si kamarata nie je tazke, ale skutocneho priatela je velmi velmi narocne. Ja sam vpodstate takeho cloveka neviem najst. Hadam aj to raz pride.

Michal_PU

Tak som dal na tu uvedené rady a prestal som ľuďom písať cez internet. Síce asi 3x za deň vybehnem na FB aby som prečítal statusy a fotky, no to je len taká rýchlovka a nikto mi za tú dobu nestihne napísať (ani ja tam nič nepíšem) :)
Trošku ma však znepokojuje to, že za tri dni sa nikto neozval :( Ani pípnutie mobilu nič...
Len brat tu mal dievča a s ňou si veľmi dobre rozumiem.
Viem ešte o jednej kamarátke ktorá ma má veľmi rada, no býva asi 60km ďaleko. Ale aj tak pre mňa veľmi znamená, pretože aj keď má veľa priateľov, vždy si na mňa nájde čas - až výnimočne veľa času.

Zatiaľ som trpezlivý a dúfam, že sa čoskoro niekto ozve...

Janulik33

Michal_PU,
ja mam mozno podobny problem ako ty.
Mam par kamaratiek, kt. povazujem zatial stale medzi moje naj, no zivot v poslednych rokoch ukazuje, ze uprimne to mozem povedat iba o jednej.
Moje kamaratky su zo ZS, SS, VS, z predoslej prace aj terajsej prace, co su aj moje kolegyne.
Dobre sme sa spolu kamaratili kym sme spolu chodili do rovnakej skoly, ci prace. Ked sa skola skoncila, kazda isla svojou cestou. Slubili sme si sice vzdy, ze zostaneme v kontakte, budeme sa stretavat ale skoro nikdy sa tak nestalo. Kontakty na seba stale mame, no ked sa niektorej z nich ozvem, ci sa stretneme, tak sa vyhovori na nieco a nic z toho nie je. Ked sa nahodne stretneme, tak pokecame v pohode, ale je to len na chvilu, kym zas kazda nejde svojou cestou. Ked chcem dohodnut stretko, tak kazda povie, ze teraz nemoze ale ze sa ozve a dohodnemem, ale nikdy sa tak nestane.
Tak sa potom pytam co spravi, ked sa zas niekde nahodne stretneme? Nebude jej to trapne? Nie, vymysli zas nejaku vyhovorku s tym, ze vsak sa urcite ozve.
Tak si teda myslim, ze chyba nie je vo mne ale, jednoducho ma uz nepotrebuju. Nestracam cas tym, aby som zistovala, ci idu von s niekym inym a trapila sa potom, ze maju nie co proti mne. Jednoducho si poviem, ze su to proste ludia, kt. nie su moje spriaznene duse. Ludia, kt. vedia len vyuzit cloveka vo svoj prospech. Ked sme spolu chodili do skoly, potrebovali s niecim pomoct, poradit, som im bola dobra. Teraz ma uz nepotrebuju, tak naco...
Mam ich na FB v priateloch a je mile ked vidim, ako tam daju info ako sa maju, ci fotky, aspon viem co maju nove. No nepovazujem ich za svojich skutocnych priatelov.
Snazim sa si to vynahradit svojou rodinou a tou jednou spriaznenou dusou, kt. mi zostala ale niekedy ani to nestaci.
Dlho ma to stvalo. Preco su dnes ludia taki? Z velkej casti za to moze existencia netu. Kedysi, ked nebol, ludia viac chodili von, viac sa stretavali.
Uz tak nedoverujem ludom a nenechavam sa vyuzivat niekym. Zijem vo svojomm svete a je mi tak dobre.
Ale dalsia spriaznena dusa by bodla :)

Textová Inzercia

Stop suchej a olupujúcej sa pokožke!

Vyskúšajte novú kozmetickú masť Psoricol s výťažkami z rastliny Yucca Shidigera.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Mám priateľov, no aj tak som vlastne často sám... - Fórum - ZDRAVIE.sk