Mám priateľov, no aj tak som vlastne často sám...

Príspevok v téme: Mám priateľov, no aj tak som vlastne často sám...
Michal_PU

Ahojte!
Je tu veľa diskusii o tom, že sú ľudia sami a čiastočne mám aj ja taký problém...
Mám síce nejaké to množstvo priateľov a známych, no aj tak som skoro stále sám.
Správajú sa ku mne pekne, často mi napíšu a cez net ma neignorujú. Problém je v tom, že dostať niekoho z nich von je pre mňa prakticky nemožné (vlastne len 2. kamarátky dostanem von, aj keď občas sa aj zázrak stane). Ostatní majú len rôzne dôvody a povinnosti prečo nemôžu a nejdú. Hlavne je, že sa večer dozviem, že vonku boli - ale s niekym iným. Niektorí aj napíšu, že sa im nechce ísť von, ale potom do večera píšu na FB ako sa doma nudia - no von sa im tiež nechce...
Pre niekoho možno blbosť, ale mňa trápi, že nemôžem byť s ľuďmi ktorých mám rád... Len cez net je to asi ako jesť obed cez sklo - mám ho, no nemôžem ho zjesť, pretože je mimo dosah...
Dosť ma trápi to, že neviem prečo to tak je... Pokiaľ viem (a neviem či je to naozaj), tak nemám s nikým problém a vždy mi hovoria, že som dobrý človek a majú ma radi. Keď sa vonku nejakou náhodou stretneme, tak sa normálne rozprávame, no po chvíli idú preč - či už s priateľmi alebo majú nejaké povinnosti. Keď máme spoločnú cestu tým istým smerom, tak ideme spolu - no potom každý svojou cestou.
Niekedy si namýšľam, že sa asi za mňa možno hanbia, alebo som asi jednoducho nudný a nezaujímavý človek - na toto žiaľ odpoveď nemám.
Neviem no... Mám aj nejakých priateľov, s ktorými som sa zoznámil na spoločných záľubách, no okrem toho, že sa tam občas stretneme som ich ani za niekoľko mesiacov a dokonca rokov so mnou von nevytiahol - nemajú čas, ale veľa povinností/dôvodov.
Mne by ani nevadilo, že niekto nejde nejakú dobu von, ale neísť ani raz za pol roka alebo dokonca viac ako rok von? Tiež mám občas nejaké povinnosti (nesedím doma bez činnosti a čakám kto pôjde von) a tiež sa mi občas nedá, ale tak nebudem niekomu rádovo mesiace hovoriť, že nemám naňho čas.

Aj teraz na Silvestra sedím doma s rodičmi... Chcel som byť s kamarátkou ktorú mám veľmi rád v tento deň, no dva dni mi hovorila, že sa musí doma učiť na skúšky a nikam nejde a ani nemám po ňu chodiť (som navrhol, že môžeme byť chvíľu u nej a potom ju nechám učiť sa). Dnes mi písala, že ide s niekym o 17-tej von a nevie kedy príde domov a ani kde skončia... Pekne od nej...
Znie to možno tak, že od zlostí rozbíjam veci okolo seba a nenávidím celý svet, no na nikoho sa za to nehnevám, len ma vnútorne trápi keď s nimi nemôžem byť... Okrem náhodných stretnutí, alebo spoločných činnostiach (tanečné kurzy) som vlastne sám...
Ale mňa teší, že sú ľudia okolo mňa šťastný, pretože keď ich vidím, tak som aj ja šťastný. Preto je väčšina z nich vlastne prekvapená keď zistí, že sa často trápim - pre nich som vždy usmiaty človek - no ten úsmev na mojej tvári robia oni keď som s nimi - pretože to pre mňa veľa znamená...

SnowyOwl

Lills
máš úplnú pravdu,priateľstvo nie je o kvantite,ale o kvalite.najlepšie priateľstvá sú tie,ktoré trvajú už roky a stále fungujú.
Michal
skús sa viac zamerať na tých,s ktorými sa už dlhé roky poznáš resp. s ktorými si najviac rozumieš,ak sú to ozajstní priatelia,nesklamú ťa a nájdu si na teba čas nech by aj čo bolo...nepíš im cez net,radšej im rovno zavolaj,to je istejšie a aj osobnejšie.uvidíš,že sa dohodnete.

Michal_PU

ee nemám ani cez 100 :) Práve väčšinou tých čo už ani neodpíšu vyradím z priateľov, takže niečo ako 2000 ľudí a z toho 3/4 ani nepoznám neplatí...

Lills

Príspevok podo mnou je naozaj trefný :)

Je nemožné mať veľa skutočných priateľov, čas to nedovoľuje. Priateľstvo si vyžaduje roky a roky budovania, dlhé rozhovory, trávanie času...a to sa nedá stíhať so všetkými. Cena priateľstva nespočíva v kvantite, ale v kvalite ;) ;)

Jasné, teraz nehovorím o kamošoch, tých môžeš mať na každý prst 10.

xy:)

noo..to je tak, ked ma niekto na FB 200 priatelov a naozaj je priatel so 4 ludmi. a este nieco: tiez som mala kamaratku, ktora mala straaaaaasne vela priatelov, nikdy mi to nezabudla zdoraznit, ze vlastne na nase stretko ma vyhradenych 60 min a potom ma stretko s dalsimi, lebo je straaaasne vytazena. strasne sa snazila byt so znamymi aj neznamymi kamaratka a s kazdym mala povrchny vztah, lebo nebolo mozne poznat 150 priatelov do detailu, cize cele to kamaratstvo stracalo pointu. nerobis nieco take aj ty? ze sa snazis zahrnut do svojich planov priliz siroku skupinu ludi, z kt vlastne polovicu poznas len letmo?

Piskvorka

A co ak mate ten internetovej komunikacie prilis vela? Ja to s niektorymi kamaratmi tak mam, ze si piseme do druhej rano a na dalsi den si nemame co povedat, ani sa nejak velmi nechceme vidiet, lebo sme si vsetko uz povedali. A neviem ci je to nahoda, ale mojich naj kamaratov na takom facebooku alebo icq stretnem naozaj vynimocne. Skus teda trochu obmedzit tu komunikaciu cez internet s nimi a potom nech ta neprekvapi sprava typu \\\\\\\"hej davno sme nepisali/nekecali co takto niekam vybehnut?
A tiez to moze byt len prechodne obdobie. Hlavne si do hlavy nevtlkaj, ze ny sa za teba hambili alebo co, to by sa prejavovalo inak.

Ten Pokec urcite neskusaj... to hroooozne upada. Ja som si nasla vela dobrych kamaratov aj tu na tomto fore a este existuju aj rozne komunitne portaly, kde sa s ludmi zoznamujes na zaklade spolocnych zalub a roznych inych veci, a nie tak, ze si dokladne prestudujes profilovu fotku.

SnowyOwl

určite hej,nič netrvá večne...aj keď sa to mnohokrát tak javí a je to už takmer nevydržateľné,potom príde zmena.no,skús pre to aj ty niečo urobiť,aby tá zmena ozaj mohla prísť,hľadaj si nových kamarátov,chodievaj viac do spoločnosti,zabávaj sa a uvidíš,že sa s niekým novým zoznámiš(s niekým,s kým si budeš dobre rozumieť a nájde si na teba čas tak často,ako to bude možné)a ani si neuvedomíš ako rýchlo sa to udialo.ja som si takto spontánne našla už viac známostí...no a čo sa tých tvojich kamarátov týka,verím,že im na tebe záleží,snáď sa ti čoskoro ozvú a keď nie,tak si to potom s nimi skús prediskutovať a vysvetli im,že by si si s nimi občas rád vyšiel von,lebo ich nechceš stratiť(teda pokiaľ ti za to stoja)

SnowyOwl

ale veď určite bude nejaká príležitosť,aby si ich spoznal.toto je možno len také blbé obdobie,že nemáš s kým ísť von,to je normálne.ver mi,že viacerí sme na tom podobne...

SnowyOwl

aj ja to dobre poznám,mám síce 2 veľmi dobré kamarátky,na ktoré sa môžem hocikedy s hocičím obrátiť,lenže je mi ľúto,že sa s nimi nemôžem stertávať tak často,akoby som chcela.jedna býva na druhom konci svk-je to moja spolužiačka a druhá sa odťahovala za prácou,tak sa vídame len cez víkendy(je to kamarátka s ktorou sa poznám snáď už od plienok:D.no komunikujeme spolu váčšinou cez net,ale čo už....a chalanov-kamarátov už nemám:(...buď sa odsťahovali alebo sa to priateľstvo stratilo niekam do neznáma...aj ja môžem povedať,že som sama-o to horšie,že som ešte aj jedináčik:D
tiež mám aj také skúsenosti,že sa mi niektoré priateľstvá rozpadli.ľudia si proste vždy nájdu nejakú výhovorku,resp.naozaj nemajú veľa času na kamarátov a potom na nich aj zabudnu,čo je dosť smutné...
michal
tvoji kamaráti sa za teba určite nehambia ani si nemyslia,že si nudný:)...v živote to tak proste chodí,niekedy si na ľudí čas nájdeme,inokedy nie...no jedno ti snáď skúsim poradiť,hľadaj si takých priateľov,na ktorých sa môžeš kedykoľvek spoľahnúť a budujte to priateľstvo na úprimnosti.tvoji kamoši ťa majú určite radi,keď tak o nich pekne hovoríš...a neboj sa chodiť von aj s viacerými ľuďmi-aj s takými,ktorých nepoznáš-čím viac známostí,tým lepšie..a koniec koncov,nikdy nevieš s akou "princeznou" sa prostredníctvom nich možno zoznámiš:)