Milujem manzelku nadovsetko ale stale mam chut na ine...

nymka: kricis, ze nemam toleranciu, nemas ju sama. nedokazes respektovat moj nazor len preto, ze je iny. comu prejavim uctu a comu nie, to je zase len na mne. ja po tebe nechcem nic, dokazem si ta vypocut bez toho, aby som po tebe vyletela. a respekt si nevynutis, ani nevyprosis. ak si psycholog, tak by si to mala vediet.

kricis, ze my/ja sa hram na boha. mam otazku: kto ti dal pravo rozhodnut za partnera, ze tomuto vztahu DAS ty sancu? nema do toho co hovorit aj on, vztah je predsa o dvoch? kto ti dal pravo postavit ho do pozicie trpitela, aj ked nevedome, pricom on je nevinny? odkial si vzala, ze nemam rada muzov? odkial si vzala, ze som zatrpknuta?

cenim a vazim si vela muzov, pre ich inteligenciu, cestnost a velmi triezvy, logicky pohlad. zeny casto robia chybu v tom, ze mylne predpokladaju, ze ked oni nieco chcu, alebo tak vidia, muz to automaticky vidi rovnako. myslis si, ze tvoj muz by sa s tebou hned rozisiel, ked sa mu priznas, ze?! a to ta nenapadlo, ze by si mohol vybrat aj to, ze s tebou ostane?! on vie, ze ma na vyber dve moznosti, muz nie je hlupak. ty si si len tak rozhodla za kazdeho. mala si na zreteli len vlastny prospech. moj nazor. a mam nanho pravo, takisto ako ty mas na ten svoj. nemas pravo mi ho upierat.

ako sa ti zaspava s vedomim, ze si podviedla a zradila muza, ktoreho udajne milujes? ako sa ti zije s vedomim, ze sa pred nim pretvarujes? ako sa s nim dokazes smiat, alebo pozriet mu do oci? ak toto vsetko dokazes preklenut, tak asi az take vycitky svedomia nemas. ja som to zvladla dva dni.. a viac nie. preto som sa rozhodla, ako som sa rozhodla, dat mu na vyber. ja nie som dobra herecka. mozno ty si.

p.s.: vies, co je ironiou? moj byvaly mi povedal, ze keby nam ten vztah klapal, tak mi moj ulet bol schopny odpustit. to bolelo najviac.

nymka
obe mate tak trosku pravdu dnes sa nam do tych ustupkov az tak nechce je lahke sa rozist ,nez pracovat na vztahu no peto_f pise, ze ma na mlade zeny stale chut podla coho usudzujem ,ze okrem srdca pouziva viac rozum akoby ho spajalo, len sexualne puto ,ale co ich spoluzitie ??
tak nech skusi manzelke povedat " TEBE SA NEPACI ,AKO ZIJEM ,MNE ANO !!!!!!
ako bude reagovat

ps.su aj nevery konstruktivne,ktore uz zachranili mnohe vztahy!zivot nie je o hladani dokonalej bytosti!ale o najdeni kompromisov,schopnosti odpustat,ucit sa z chyb,ktore nastali,najst ich pricinu,odstranit ju a ist dalej!hodit za hlavu vztah len preto,lebo je v krize,je velmi nezrele.aj dufat,ze najdeme dokonaleho partnera

si zatrpknuta,nemas rada muzov,co je tvoja vec,kazdopadne si neobjektivna a aj v inych prispevkoch som si vsimla,ze mas iny meter na muzov ako na zeny.a pristup,ze psychologia je "samozvana"veda si vyprosim,ak uz sa v tebe nenajde trochu tolerancie,mohla by sa aspon ucta k vzdelaniu.diky.

nymka: a aby si si nemyslela, ze som pokrytec, mam vela "kamaratov", ktori sa chovaju ako tuto peter. ani jednemu z nich nemam problem povedat pravdu, ci to, co si myslim, do oci. samozrejme, ze sa obhajujete. hrate to na velku lasku, na ohladuplnost voci druhemu... lebo nechcete byt tymi zlymi. mate jedine stastie a to v tom, ze sa vam na to neprislo.

nestaviam sa do pozicie silnej zeny. skor sa staviam do pozicie zeny, ktora ma v tychto veciach jasno. a dalsie prekvapenie: ty posudzujes/sudis mna, rovnako ako ja teba. na zaklade tych malo informacii, ktore si tu citala. jediny rozdiel medzi nami je ten, ze ja to priznam, kym ty budes hovorit, ze nie... ty take nic nerobis. robis, staci, ak si to po sebe este raz precitas.

nymka: btw. na samozvanych odbornikov, psychologov kaslem. od toho sme ludia, aby sme sa k sebe, aj inym tak chovali. a od toho mame rozum, aby sme vedeli ovladat svoje pudy. moj zivot psychologovia neziju, zijem si ho sama. a rozhodujem sama, co je pre mna najlepsie. a ked mam partnera, rozhodujeme sa spolocne. vo, o vsetkom.

nymka: klasicky pripad, nevernik haji nevernika.:)

v mojom pripade sa mylis. vyberam si partnerov, ktory vedia ocenit uprimnost. to mi aj povedal, ze si to na mne vzdy cenil a bude. skoncilo sa to preto, lebo sme sa porozpravali tak, ako za cely vztah nie a u oboch vysvitlo, ze to nie je to, co chceme, resp. od vztahu ocakavame. takze moja nevera bola ten najmensi problem. nevravim, ze sa ho to nedotklo, to ano. ale v konecnom dosledku sa mu ulavilo, hodilo. dopadlo to najlepsie, ako mohlo.

odvtedy plati: mam problem - idem za partnerom. ak sa nevyriesi, po nejakej dobe, ideme od seba. tak je to fer.

rozumiem ti-ale tym,ze si sa mu priznala,si ublizila sebe aj jemu.mozno by ste spolu zostali a tebe by bolo zo seba zle,aspon by si si pamatala,ze si urobila chybu.zbabele je ocistit sa na ukor ineho cloveka.opytaj sa akehokolvek ineho psychologa,kto sa priznava k nevere-ten kto sebecky neunesie zle pocity a caka od partnera odpustenie alebo odkopnutie.aj jedno aj druhe mu ulavi viac ako sa zozierat vo vnutri.

a este pre kazdeho kto sa tu veselo hral na boha a nazyval petra vymetencom atd...ak by bol taky hrozny ako pisete,tak by ho ta jeho nevera trapila max do bodu-ako to zatajit manzelke.som dost prekvapena ako lahko je urazat a odsudzovat cloveka len preto,ze mu nevidime do oci.polovica z vas by urcite zmakla,keby sa s nim bavi osobne.vo vseobecnosti asi padne dobre zanadavat si na niekoho a neniest pritom nasledky..nie som na jeho strane,nevera boli,ale jeho vlstne chovanie ho evidentne trapi a chcel sa o tom "porozpravat".skoncilo to velkym sudom.trapne.

nymka: nuz, ale v takomto pripade je pre mna tvoj pohlad pochopitelny. nastalo to, co ja nazyvam osobny zaujem, lebo si velmi dobre vedela, co sa stane.

prekvapenie: aj mne sa to stalo, raz, roky dozadu. nasledoval rozchod a nelutujem, pretoze by som uz inak sama so sebou nedokazala zit, ani sa na seba pozriet do zrkadla. dohoda znela nepodvadzat, ja som ju porusila. bola som ochotna znasat nasledky za svoje ciny. nechovam sa zbabelo. ak nieco nadrobim, tak si to "vyzeriem".