Optimista v štádiu zombieka...

Príspevok v téme: Optimista v štádiu zombieka...
zombie

Ahojte :o)
Tak som sa rozhodla trochu vám to tu zaspamovať... možno mi nikto nepomôže, ale ja mám potrebu niekam to napísať, možno sa to aj v tej hlave usporiada... tak mi to prepáčte:)

môj problém je v tom, že neviem kam smerujem, čo chcem v živote dosiahnuť a tým pádom netuším čo ďalej podniknúť.
Jednoducho neviem, čo chcem a neviem prísť na to, prečo som stále nespokojná. Chodím na strednú školu(mám 17) hrám na klavíri, cvičím jógu venujem sa rôznym tvorivým činnostiam, robím všetko možné, ale stále mám pocit, že mi to nič neprináša. Som ako zombie. možno nie úplne, pretože mi z pocitov zostalo ešte neznesiteľné napatie, ktorého sa neviem počas dňa zbaviť. Nič ma nenapĺňa. Je mi všetko jedno. A možno vo mne ešte niečo zostalo, keďže som sem napísala...
stále ten istý kolotoč. idem do školy-tam ma to nebaví. prídem domov, tam čaká mama, ktorá na mi každý deň opakuje akého idiota porodila, že nič nedokážem a že nič v živote nedosiahnem. Možno toto spôsobuje to vnútorné napatie, ja neviem...
Moja mama je naopak veľmi výbušná povaha, máme veľmi zlý vzťah a mňa to dosť mrzí. Čokoľvek urobím, všetko je zle.( a to si predtavte, že by vám to niekto opakoval, čo i len desať minút každý deň jeden mesiac) Celkom mi z toho šibe. Upracem celý byt, mama príde domov a keď mi nemôže vynadať za neporiadok, nájde si niečo iné. A takto to je každý jeden deň. Ja jej to nevyčítam, len neviem ako to napraviť. Je to totiž povahovo "nerváčka," a k tomu sama s dvomi deťmi.(otec s nami nebýva, je alkoholik, rodičia sa rozviedli, keď som bola menšia)
Ja nechcem skončiť ako moji rodičia. Stále mám pocit, že sa musím vzdelávať... v poslednom čase nedokážem robiť nič nezmyluplné. Nebaví ma len tak sa poflakovať po meste s kamarátmi, pretože mám pocit, že to nikam nevedie. Keď už tak po prednáškach. A keď už aj na tú prednášku idem, večer sa vrátim, zrekapitulujem si deň a napriek tomu, že som bola na prednáške o niečom, čo ma zaujíma(aj keď aj to je v mojom prípade otázne)mám pocit, že bol ten deň úplne nezmyselný. Ja neviem prečo to tak je. Stále sa dokola zamýšľam nad tým, prečo robím určité veci. Prší mi v hlave, mám tam chaos. Chcem to vypnúť. Chem sa zabávať ako ostatní. Chcem byť šťastná. Ale som zombie... takže nič necítim... pri žiadnej činnosti. Podľa mna som si túto bublinu vytvorila len ako obranný mechanizmus na moju matku. Lenže neviem to zrušiť. Neviem sa z ničoho tešiť, pretože, keď mi je všetko jedno, ľahšie sa žije. Mne sa napríklad v živote nestalo, že by som od radosti začala skákať po miestnosti, alebo od nenávisti na niekoho kričala. Jednoducho to nie je možné, až tak ma to nezasiahne.... som blázon? Možno... ale aj optimista, ktorý verí, že sa to raz napraví :-)

(ani to po sebe radšej nejdem čítať!:D)

zombie

ak ma pockate, rada sa vyjadrim aj na dlhsie, pretoze je tu kopa veci, ktore som si precitala aj ma zaujimaju, ale nemam cas nad tym rozmyslat. Jajka, ja ti sem dam na ukazku automatickeho spravania jeden vtip. A ten to podla mna cele vystihuje. Toto nikomu neublizi, ale je x dalsich veci,ktore ludia robia, len preto, ze sa to tak naucili a vobec nad tym nerozmyslaju. to je dost velka chyba.

ten vtip... :)

mladomanzelka pecie strudlu a skor ako ju da na plech, odkroji z oboch koncov 4 cm. Manzel na nu pozera a hovori... Preco tie konce odkrajujes?
-Moja mama to tak vzdy robila a ja soms a to anucila od nej.

.. onedlho pridu na navsetvu k svokre. Ta sa chysta piect strudlu a skutocne aj ona skor ako ju da na plech, ukroji z oboch koncov asi 4cm a az potom da piect. Mlady manzel sa jej pyta:
-Mamicka, preco odkrajujete konce strudly, skor ako ju date piect?
-Lebo mam maly plech!

jajka001_

nieco ako v tom filme Kocka kde kazdy z ucastnikov sa vlastne podielal na tom obludnom projekte aj ked o tom nevedel - proste sa o to nezaujimali :)
no, ale myslim ze ludia rozmyslaju, aj ked tak nevyzeraju, a robia to co môze alebo to co musia. lebo velmi na vyber nemaju. je fakt ze system je naprd ale nikto nevie co s tym :) resp. zopar jednotlivcov sa to snazi zmenit po svojom, uz len tu snahu obdivujem

proserpina

jajka, vieš, ťažko teraz popísať konkrétnu situáciu, ale dá sa to prirovnať práci za pásom, kde robíš stále tú činnosť, ale vlastne nevieš aj tak konkrétne zloženie (alebo ako by som to opísala) toho výrobku, možno ani jeho vlastnosti či funkcie, jeho súčiastky...ty vidíš len jeho časť, vezmeš ju od iného pracovníka, dáš do stroja ktorý obsluhuješ ty a podáš ďalej a tým je tvoja práca na ňom ukončená...
Nie je to práve ideálne vysvetlenie pointy tej myšlienky ale už mám opäť "skraty" a strácam sústredenie a vlastne už ani neviem význam toho čo píšem

proserpina

zombie, ako je možné že sa tak zhodneme v myslení? Čím je to spôsobené vlastne, keď máme každá inú osobnosť, inú rodinu, zázemie, detstvo...a koľko ľudí si pri čítaní tejto témy povie, že to je presne o ňom?
Ak je to spôsobené naozaj mladosťou, teda naším vekom, tak to znamená, že aj naši rodičia a starkí mali takéto obdobie? Prečo ma teda nikto nevie pochopiť a hádžu ma na psychiatriu s nálepkou "porucha osobnosti, depresia, schizofrénia"?
Samé otázky, na ktoré nečakám odpovede, vlastne to beriem ako taký "verejný monológ"

...hhmm inak keby som vám už liezla na nervy, keďže prispievam do viacerých tém, tak mi to napíšte, viem že som trápna, aj brat mi to potvrdil tak doma nič nehovorím, čo mi spôsobuje ďalšie napätie v hlave a s tým súvisiace "výpady prúdu". Lebo nemám fackovacieho panáka, takže mojou obeťou je toto fórum..:-)
omg radšej už vypínam pc lebo moc píšem a len nezmysly, aj keď sú to len zlomky toho čo mi víri v hlave...

proserpina

a čo sa týka tej inteligencie, čo som písala, to ma občas napadá v súvislosti s tým, ako myslím...že niektorí ľudia majú také jednoduché, prosté myslenie, že robia veci automaticky, mechanicky a nezaujíma ich prečo to robia...proste sa to tak stále robí, tak to robia aj oni...
Zasa dnes ma napadlo, že vlastne ja som vlastne nič. Veď sú miliardy vecí, ktoré neviem vysvetliť, napríklad ako fungujú rôzne stroje, ako ich ľudia dokázali vyrobiť, ako dokáže žiť človek, ktorý stratil zrak aj sluch, ako je možné že naše telo funguje ako jeden celok a pritom je zložený z obrovského množstva buniek...takisto čo sa týka vedy, výskumu, proste všetkého...je tam toľko otázok, na ktoré nepoznám odpoveď. A to si vravím inteligent?
Vlastne jednu odpoveď azda mám, že sme závislí jeden na druhom, a to nielen ľudia, ale celý vesmír, každá jeho zložka by neprežila sama...

proserpina

Stále sa presviedčam o tom, že ľudia s podobným myslením ako ja takisto píšu dlhé príspevky. Chceme vyjadriť podstatu, lenže ju nevieme priamo pomenovať tak používame veľa slov na jej opísanie...to bola taká ďalšia moja analýza...často sa pristihujem, ako chcem robiť nejakú činnosť a potom len stojím lebo ma niečo napadlo. A ja nad tým rozmýšľam a rozvediem si danú tému v hlave až nakoniec zistím že som už úplne mimo toho na čo som pôvodne myslela. A z toho mi aj tak vždy vzíde jediná odpoveď: Je to márne, tak ako všetko čo robíme, o čo sa pokúšame...
Ja som sa takýmto spôsobom myslenia doslova zcvokla. Zajtra už po desiaty raz idem na psychiatriu :-)
Ale vôbec nič to so mnou nerobí, veď aj tak je to jedno vlastne kde budem.
Včera sa mi stala zasa taká vecc. Išla som z tesca a mala som plnú hlavu "dôležitých analýz", myslela som že mi už hlava vybuchne a tak som zobrala žiletku do ruky...
myslela som, že som z toho už vonku, 7 mesiacov som to nespravila a teraz zas...

tak ludia, idem zasa rozmýšlať...

asdf789

zombie ( :

"preto sa mi zda zivot ludi okolo mna len taky plytky a povrchny"

Spomínala si, že nikto nemal tvoju výchovu vplyv. Ľudia sú formovaní výchovov svojích rodičov, tradíciami, náboženstvom, sociálnymi pomermi, prostredím, kultúrou, médiami, reklamami, korporáciami, školstvom, ovplyvňovať ľudí sa dá aj pomocou strachu, hladu, vojen, zákonmi, farbou pleti, krásou, pohlavím, inteligenciou...... Ľudia si absolutne neuvedomujú, že čo všetko ich ovplyvňuje, alebo skôr manipuluje. Ako sa vraví: Najlepšie deti sa vychovajú samé. Ide o obrovskú náhodu, že sa narodí človek s takýmito predispozíciami v dnešnej dobe. Uvodomuješ si, že sa so svetom niečo deje, no nevieš si to vysvetliť. A po tomto "prebudení" nedokážeš byť stotožnená s hodnotami ľudí okolo teba. Veľmi zjednoduešne povedané, nedokážeš žiť šťastne a keď vidíš ľudí okolo teba šťastných a tiež by si túžila sa radovať zo "života". Slovo života v úvodzovkách preto citujem: "Mam pocit, ze ziju zivot, ktory je z mojho pohladu uplne nezaujimavy. A su stastni. Ja by som sa na ich mieste zblaznila." Na začiatku som spímnal, že aké veci ľudí manipulujú a sú to práve tieto veci, ktoré ľuďí odeľujú od vedomia ich sily vnímania reality. Je to proces ktorý trvá stáročia, ak nie tisícročia a ľudia sa sami vedú do otroctva.

-------------------
Dovolím si citovať z filmu Matrix:

Morpheus: A teraz ti poviem prečo si tu.
Si tu, lebo niečo vieš, ale nevieš si to vysvetliť, iba to cítiš. Cítil si to celý svôj život. So svetom sa niečo deje. Ty nevieš čo to je, ale máš to v sebe. Ako črep v mozgu. Je to k zblázneniu. A tento pocit ťa doviedol ku mne. Tak už vieš o čom hovorím ?

Neo: O Matrixu.

Morpheus: Chcel by si vedieť čo to Matrix je ? Matrix je všade. Obkolpuje nás a to i teraz, práve v tejto miestnosti. Vidíš ho keď sa pozrieš z okna, alebo keď zapneš televíziu. Cítiš ho cestou do práce, alebo do kostola. Keď platíš dane. Je to svet ktorý máš pred očamí, aby si nevidel pravdu.

Neo: Akú pravdu ?

Morpheus: Že si len otrok Neo ! Ako všetci si sa narodil do zajatia, žiješ vo väzení ktoré už vôbec nevnímaš. Uväznili tvoju myseľ. Pohužiaľ ti nedokážem povedať čo to Matrix je. Musíš sa presvedčiť sám.

Tu je aj scénka: www.youtube.com
----------------------

Možno sa ťa snaží presvedčiť, že si v poriadku a že žvyšok ľudstva ako vravíš zombie. Ale to neviem povedať. Možno sme obaja blázni a všetci sú normálny. Ak sa mám priznať, tak tiež som mal to "šťastie" byť vychovaný sám. Možno vyhľadáš ľudí a budeš zisťovať, že čo sa to s tebou deje. Ale pamätaj na vec, že každý človek prešiel systémom manipulácie a preto budú v rozpore s tebou. Napr. rozhodneš sa vyhľadať psychológa, no bez ohľadu na titul prešiel rovnakým systémom a skonzumoval to čo mu bolo naservírované. A ten citát z filmu Matrix neber tak, že teraz sme v nejakej liahni a tam máme na prístroje napojené mozgy. :D Teraz si budeš myslieť, že som nejaký magor a starý okultista. Som študent a mám 19 rokov ( : Dúfamže sa z toho premýšlania nezblázniš. Inak ešte si spomínala svôj pocit neosamelosti, tak to je pre človeka ako si ty, ja, alebo ako čítam, tak možno aj Prosperina úplne prirodzené. ( :