Je to normalne??

Zaujímal by ma Váš názor na moju situáciu ... mám 21 rokov, skončila som strednú školu a som nezamestnaná. Mám priateľa, s ktorým si hľadáme spoločné bývanie, resp. bývanie sme si už našli, len čakáme aby som si našla prácu, pretože s 1 príjmom je to ťažké ... ale teraz tu nejde o to ... mám otca, ktorý je príšerný. Nedovolí mi aby som chodila von, chce aby som stále sedela doma na riti a bola pri ňom...vystrája keď som vonku do 22:00, keď idem napríklad do obchodu tak kričí kde zase idem, nech som čím skôr doma ... idem na diskotéku a dovolí mi byť do polnoci ... nechce aby som mala priateľa, že vraj nato nemám vek ... klame na mňa ... maminu nahovára aby ma neznášala ... vyhadzuje ma z bytu, nadáva na mňa ... stále na mňa kričí, že ma živý, že nezarábam ... že len mu pretrepujem peniaze čo vôbec nie je pravda, pretože peniaze mám z brigády ... dal mi ultimátum, že ak budem bývať v jeho byte, tak musím mu platiť zato, že tam budem bývať, za stravu a hlavne ho musím počúvať na slovo ... že vraj večierku môžem mať do 20:00 ... o 20:00 mám už dávno ležať v posteli ... je to normálne??? Je to trápne, že v mojom veku sa musím pýtať vonku dokonca či môžem isť si sadnúť na limču ... Prestalo ma to baviť a sekla som s tým ... povedala som mu, že ho nebudem počúvať, chodím si von kedy chcem a prídem kedy chcem ... nepýtam sa ho či môžem isť tam a tam ... teraz mu to vadí, že si dovoľujem, že som zasraná, že si nedám nasrať na hlavu .... Chcem si nájsť prácu a odsťahovať sa ... mať pokoj ...Čo by ste robili na mojom mieste?