ahojte neviem ako to tu chodí tak vám poviem cely príbeh lebo naozaj chcem aby mi niekto pomohol ....začalo sa to tým ked som spáchala moju prvú samovraždu nespáchala som ju preto lebo som sa chcela zabiť len sme nevedeli čo mame robiť s kamarátku Nikolu tak sme vyskúšali lieky ale doktori nás zachránili, a asi preto ma moji rodičia znenávideli teraz sa furt hádajú a mne furt nadávajú a moju prvú samovraždu som spáchala pred rokom alebo dvomi ani si moc na to nepamätám ... ale moji rodičia ma nenávidia ale našla som si jednu kamarátku ktorá prežívala to isté a ešte aj prežíva a ona ma inšpirovala aby som začala písať básne že to pomáha a aj pomáhalo jednu dobu ale moji rodičia sa hádajú čim dalej tím viac a ja to už znova nezvládam ani básničky mi nepomáhajú a ešte kto mu všetkému môj otec začal piť a tak som si začala rezať žily ale nie tak aby som zomrela ale len tak aby sa ten tlak uvoľnil čo v sebe dusím a kedže moja kamarátka Janka tá čo mi pomáhala a inšpirovala ma tvorením básničiek prežíva to isté tak mi dala návrh aby sme sa zabili len ešte nevieme kedy a ako ona má predstavu aby sme sa predávkovali ked že ja viem že to moc účinné nieje ja si asi podrežem žily ale teraz nechcem aby sa len uvoľnil tlak čo v sebe dusím .... ale ja chcem zomrieť ale bojím sa že ked príde čas tak sa Janka zľakne a možno aj ja lebo ja mám rada moju rodinu aj ked ma nenávidia a aj môjho synovca veľmi ľúbim aj ked bude mať v máji len 3 rôčky a preto sa bojím že mi bude chýbať hlavne on ............ a mňa už od mojej druhej samovraždy nikto neodhovorí ja len sama neviem čo chcem ale zomrieť chcem .................. preto žiadam od Vás pomoc ... mám 14 rokov v auguste budem mať 15 Janka bude mať 15 vo februári ......dakujem za to že sa so mnou aspoň niekto porozpráva ...
Čo mám robiť? Ako dalej?
Ahojte chcem sa zabit preto lebo ma nikdo nema rad ani vlastna mama ludia mi nadavaju ze som tlsta svina skaredi nevlastni oco na mna len huci a k vlastnemu nemozem ist nemam sa nikomu zdvôverit tak to pisem sem
Takže ja mam 12 ja sa z mojou materou porozpravat nemozem.A prave preto som sa zverila ucitelke lenze to vsetko co som povedala ucitelke som nepovedala ani mojej mame a prave preto si ucitelka mysli ze klamem;-( a prave preto sa chcem zabit ja mam svoju triednu ucitelku velmi rada a traktiez by som bola keby si ma adoptovala zivot by sa mi uplne zmenil
ja no zacnem zacalo sa to nezhodami ale zhorsilo sa to zacalo sa to tykat aj mna budem musiet zmenit cely svoj zivot neuvedomuju si ze ma tym nicia
Nebolo este pred par tyzdnami nejake varovanie od administratora na niekoho v suvislosti s patranim policie po neznamej osobe vydavajucej sa za psychologa, ci psychologicku poradnu... ?
Anna, nikto z nás nemôže posúdiť, čo vlastne Tvoja mama voči Tebe cíti, nevidíme do nej, a ani Ty. A rovnako nikto - ani Ty, nemôžeš vedieť pravú príčinu toho, ako sa k Tebe správa. Ako som už povedala, navonok sa Ti môže zdať, že príčinou si Ty, ale pravda môže byť inde. Jej hnev môže mať rôzne príčiny, a keď sa s ním nevie vysporiadať, rieši to tým, že ho obracia proti Tebe. To je len jedna z možností...
Ty si ešte dieťa a dospelý sa nemôže vyhovárať na dieťa - dospelý má viac "rozumu" a skúseností ako dieťa a nemôže sa len tak ľahko zbaviť zodpovednosti za svoje správanie. Nie je správne, že Ti mama takto nepekne nadáva. Nie je to ľahké, toto počúvať od vlastného rodiča, je to veľmi zraňujúce pre dospievajúce dievča. Never však tomu, čo Ti mama hovorí, nie si blázon ... jej sa však ťažko vžíva do Tvojej situácie, navyše je medzi vami taký vekový rozdiel. Bojí sa vstúpiť do Tvojho problému, bojí sa, že by si s ním nevedela poradiť. Ona je možno bezradná, ale psychológ nebude.
A Ty nie si len nejakou príhodou. Nie si tu náhodou a je naozaj dobré, že žiješ. Aj keby Ťa zavrhli vlastní rodičia, stále je na svete kopa ľudí, ktorých v budúcnosti stretneš, ktorí budú za Teba vďační - za to, že si tu, a že si taká, aká si.
bella12
vieš čo teraz prišiel domov môj otec ako som už spomínala že pije tak je teraz nie opitý ale ožratý a pritom je len pol 8, môžete si myslieť hocičo napr. že si ho nevážim ale tak to nieje .... a ešte som zabudla dodať môj otec má 60 rokov moja mama má 52 môj brat má 29 a moja sestra bude mať 32 prosím dajte si to do kopy .... už len to že som sa narodila neskoro naznačuje že som kondomová príhoda ..... minule mi moja mama povedala že som je*nu*tá a aj podobné nadávky a to že ma nenávidí to je pochopiteľné ...
Anna,
teraz Ti niečo prezradím. Ja som tiež mala v detstve a dospievaní problémy, ktorým nikto nerozumel, najmä moja mama nie. Keďže som sa stretávala s nepochopením, automaticky som si z toho vyvodila, že chyba je vo mne, a keďže iný nevidel problém v tom, v čom som ho videla ja (nemám myslieť na blbosti)a mňa to veľmi trápilo - po x neúspešných pokusoch vyriešiť svoj problém som došla k záveru, že sa s tým jednoducho nedá nič robiť. Aj tento myšlienkový pochod znie logicky, predsa som sa mýlila, pretože som vychádzala z nesprávnych predpokladov. Problém nebol len vo mne a dal sa vyriešiť.
Po prvé, mama ma nechápala, pretože nezažila to, čo ja. Každý človek je jedinečný, tak ako má jedinečnú povahu, má aj jedinečné prežívanie. Zároveň vychádza zo svojich predchádzajúcich skúseností a zážitkov. Moja mama nemala žiadnu takú skúsenosť, ktoré by sa dala pripodobniť môjmu problému. Navyše vzhľadom na jej úplne rozdielnu povahu od tej mojej, jej bolo nepredstaviteľné, že by ju malo trápiť niečo také ako mňa, pre ňu to bola len blbosť. A keďže ju by to nemohlo trápiť, tak by to nemalo trápiť ani mňa ani nikoho iného : ) Až dosť neskoro som pochopila, že aj mama sa môže mýliť ...
Mama do Teba nevidí, a ak cítiš, že by si potrebovala pomoc psychológa, choď za tým, bez ohľadu na jej názor. Tak jej to aj vysvetli - koniec koncov, od psychológa sa očakávajú zmeny k lepšiemu, no nie? Keď to necháš tak, samo sa to nevyrieši, ver mi. Prečo to potom odkladať? Chápem, že nemáš voči mame dôveru - je dosť, že Ťa nechápe a tie zauchá - to by nemalo byť. Predpokladám, že o mnohých veciach ani nevie, pretože sa jej asi nezdôveruješ. Tuší vôbec o rezaní? V tejto situácii si Ty jediná, ktorá vie, aká vážna je Tvoja situácia.
Ak by sa Ti podarilo nájsť dobrého psychológa, našla by si v ňom človeka, ktorý by vniesol nestranný pohľad do problému a zároveň by Ťa sprevádzal pri jeho riešení. Určite tým nič nestratíš, naopak získaš. A nakoniec zistíš, že to ani nie je také tragické a neriešiteľné, ako si si myslela.
Anna, predpokladam, ze si na Zakladnej skole, tam predsa mate pridelenych skolskych psychologov a to iste aj na strednej. Mas pravo ich vyhladat a mala by si to urobit. Den po stedrom dni mi zomrel ujo! :-( Nie preto ze by mal depresie a nebojoval s nimi, ale preto, ze ho zabila rakovina o ktorej sme nikto pred tromi mesicmi ani netusili. Bol to clovek v podstate zdravy, vitalny, tesil sa zo zivota a kym raz neodpadol, nic mu nebolo. Ver tomu, ze on zit chcel a nemohol. Neodsudzujem ta, lebo viem, ze depresie ktore asi mas su zle, ale ked si spomeniem nanho, mrzi ma, ze on zit velmi chcel a nemohol a ty mozes, ale nechces! Kazdy vidi svoje problemy ako tie najvacie, ale hadky rodicov i ked bolia co viem tiez, lebo som z rozvedenej rodiny su nic v porovnani s inymi problemami. Nemyslim, ze by ta Vasi neznasali, ale aj keby to bola hned pravda. Boli to, ale kasli na to. Nezijes tu predsa pre nich, ale zatial pre seba a casom aj pre niekoho ineho. Iste mas na svete niekde nejaku polovicku ktoru ti casom osud priveje do cesty, dotycny ta spravi stastnou- mozno spoznaj aj viacerych, nie vzdy je prvy aj posledny. Ale za par rokov ked budes na sebe pracovat, spravis si dobre vzdelanie, najdes dobru pracu a raz si zalozis vlastnu rodinu, ktoru si budes viest ty s partnerom a ty urobis svoje deti stastne. Zacnite hladat s tou tvojou Jankou to co je v zivote krasne! Prekazky mame na to, aby sme ich zdolavali a cim ich zdolas viac, tym sa dostanes dalej. Ked padnes pri prvej ci druhej, tam aj ostanes. A to krasno ktore pokracuje uz neuvidis ani nezazijes. Neverim v Boha, ale verim, ze osud mame z casti vopred urceny a uz teraz chapem, ze mnohe veci sa deju v nasom zivote z konkreteho dovodu. Preco sa poznas s Jankou? Nemyslim, ze niekto alebo nieco chcelo, aby ste sa vy dve stretli a potom sa spolocne zabili a sposobili tym okrem trapenia ludi naokolo aj to, ze ste sa na tomto svete obe zjavili a ani si ho neuzili a pobrali sa spolu po takom kratkom case co ste tu prec. Podla mna ak mate s Jankou rovnake trapenie, osud Vas dal dohromady preto, aby ste sa spojili a spolocne to trapenie porazili, pomohli si a zbavili sa ho a zacali si zivot uzivat. Tvoj synovec je este maly, ale myslim, ze bude lepsie a krajsie, ak nespravis nejaku blbost a z buducnosti sa budete tesit obaja spolocne a vytvorite si krasny vztah, ked ta bude aj dobre poznat, rozpravat a zabavat sa spolu ako ked mu za par rokov povedia, ze mal aj tetu Anku, ale ta sa ked bola mlada zabila. Asi by bolo krajsie, ak by ste raz na jeho destvo spominali spolocne, ako ked on bude spominat na to, ze sa mu v destve teta zabila. Ale to uznavas asi sama....Ja ti drzim palce, aby si pokracovala tak, ze spoznas vsetky zivotne krasy i obcas prekazky, ktore mas pred sebou, tak hlavu hore :-)
