Sociálna fóbia?

so socialnou fobiu sa nikto nenarodil, socialna fobia je naucene spravanie a myslenie!!!- tak ako kazde ine spravanie a cinnosti co clovek robi- vsetko je naucene,

Predstavte si, ze sa NESPRAVNE naucite plavat- takze vzdy ked skocite do vody vzdy sa topite(a logicky ste z toho aj nervozny). Ked vas vsak niekto postupne zacne ucit ako SPRAVNE plavat- prestanete byt nervozny.

A terapia je nieco podobne ze sa ucite v socialnych situaciach SPRAVNE mysliet, a uvolnene sa chovat- ste ako pocitac ktoreho terapia moze naprogramovat robit veci inak. A preto sa to podari malokomu lebo to ucenie je pomaly proces, ale tak ako sa da naucit plavat, tak sa da naucit aj mysliet a chovat

a este chcem vypichnut to najdolozitejsie z tej terapie. V mojom pripade nie je dolezite len verit si ale HLAVNE znizit naroky na seba- a to verit v to ze, v spolocnosti- STACI ak budem ticho, STACI ak budem hovorit hluposti STACI ak budem nudny atd, STACI ak nepoveim ani slovo, STACI ak nebudem dobry atd...

dolezite je v to verit.. terapia zisti problem coho sa bojite a nauci vas v to verit.

vsetko je len uhol pohladu na sutuaciu, a ten uhol sa da zmenit

lieky nie, terapia! jeden slovinec trpel socialnou fobiou ale zbavil sa jej pomocou kognitivno behavioralnej terapie, vytvoril online terapiu na nete socialanxietysurvivor.com, a za par eur ju mozte praktizovat aj vy, a funguje - mam to zistene na vlastnej kozi- je to vsatk dlhodoba zalezitost- terapia trva asi pol roka az rok.

vsetko je len vec uhla pohladu, aj vnimanie socialnych situacii- a ten uhol pohladu sa da zmenit

vela stastia a trpezlivosti

mňa by zaujímalo, kde pracujete ludia so SF? toto trápi mňa,kde si mám zohnať zamestnanie, pri ktorom sa nebudem báť? kde?:-(((

Ahojte, v tejto diskusii som sa úplne našla. Ako pozerám je nás takých naozaj veľa. Tichších ľudí a introvertov. Rozhodne som introvert, od malička, je to moja povaha, ktorá mi hrozne PREKÁŽA.V spoločnosti sedím ako na ihlách, nedokážem sa uvoľniť!! Nemám až taký problém s výzorom, skôr ta moja povaha. Súhlasím čo písal Bezny Janko-chalani so sociálnou fóbiou sú na tom najhoršie. Lebo je pravda, že v chalanskom kolektíve to majú tí tichší chlapci veľmi ťažké, alebo osloviť niaké dievča...

Moje záľuby? nemám žiadne... Milujem byť sama, rozmýšľať nad všeličím, cítim sa vtedy tak bezpečne.. Nemám rada žiadne spoločnské akcie, je to pre mňa ako za trest.. :(:(:( Najradšej som sama s mojím priateľom,vtedy sa necítim vôbec ako samotár, s ním sa môžem porozprávať o hocičom, nemám žiadne zábrany. Ďalej mám asi 3 lepšie kamarátky, s ktorými si tiež skvele rozumiem. Rodina samozrejme, a potom už nemám nikoho...

Doteraz som sa to snažila ZMENIŤ.. 3-krát som bola u psychologičky, tá mi ako keby dala rozum a uvedomila som si že ja sa jednoducho nezmením na spoločenský typ, to nikdy nebudem, SOM to ja a na terapiách (chodím každý pondelok) sa učím mať rada samu seba. Vraj to je náš najväčší problém!!! Musíme sa mať radi, VERIŤ SI ..

Čaute všetci! Čo sa týka mňa som na tom podobne ako trencan: S nikím sa nestýkam, nikam nechodím, priatelov nemám ---> aby som mal frajerku, to mi nehrozí, lebo som sa nikdy nerozprával s dievčatami, mám problém komunikovať s ľuďmi. Chodím tak max. do školy na výšku a každý mesiac k doktorke pre lieky na hypertenziu. Robí mi veľké problémy ísť čo i len do obchodu. Ústne skúšky so mojou nočnou morou. Vždy pri nich koktám, trasiem sa, ide po mne studený pot. Nemám žiadne ciele, sny, po ničom netúžim, preto som si ani nevedel vybrať školu, nič ma nezaujíma, len tak prežívam z dňa na deň. Maximálna komunikácia je u mňa cez internet a to len o škole, čo je nutné. Mávam z toho časté depresie a každý deň myslím na samovraždu. Chcem aby sa to skončilo.

nazdar,socialnu fobiu nemam,mam vybornych kamaratov,priatelku,rad chodim do spolocnosti ale nerad chodim do prace poslednch 8 mesiacov.mam problemy so stresom,ktory je citit-zapacham,len v praci.ked pridem k doktorovi ten sa na mna diva jak na blazna,v praci som dal vypoved a mam velku hanbu.kto z vas ma pre Boha niaky problem?stale riesite uplne hovadiny a cim viac to riesite tym to je horsie-moja osobna skusenost napr u toho doktora.ja som sa doma zveril matke s ktorou sme sa na tom aj zabavili,vie to moja priatelka ktora ma strasne podrzala.rieste si svoje problemy so svojimi blizkimi,ktori vam pomozu, hlavne psychicky, ziadny doktori vam moc nepomozu ak sa nebudete snazit samy.tiez som hladal pomoc na tejto stranke,ale pokial sa budete spoliehat na niaku internetovu stranku,verte mi,vas problem to nevyriesi

prosim ako mozem pomoct sestre ma 18 silnu socialnu fobiu s nikym sa nebavi iba so mnou a rodicmi do slkoli musi chodit vybavovat mama vsetko za nu aj vsade,nema ziadnych kamaratov nikam nechodi iba sama sa korculovat alebo iba so mnou do obchodu citi sa skareda tucna a pritom je velmi chuda,malo je vela cvici,bojim sa ze dostane anorexiu...uz chodila aj k deckej psychiatricke predpisala jej lieky ale neucinkuju stale je na tom rovnako:( velmi ma to trapi

Ja mam 20, ale ked som mala 17 bola som presne taka ista ako ty. Co sa tyka toho vybavovania, to je vsetko len o skusenosti. Aj ja som bola hanbliva, ale teraz som na vyske v cudzom meste a co si nevybavim sama, to nemam. Najprv som s tym mala problem, ale teraz sa tym vobec nezaoberam, pridem, poviem co potrebujem, odidem. Uvidis, to pride casom :)

Stale som introvert, jednoducho je to moja osobnost a mne to neprekaza, ja si praveze najlepsie oddychnem ked som sama, ked sa idem prejst alebo ked som v tichu. Casto premyslam, zamyslam sa, analyzujem, triedim si myslienky a to ma bavi viac ako ist v piatok vecer pit. A nie je na tom nic divne, niekto miluje spolocnost, niekto nie :)

Vzdy som tvrdila, ze najlepsia je zlata stredna cesta, preto nie je dobre uplne sa izolovat. Snazim sa byt k ludom priatelska a pokecat aj s tymi s ktorymi si nemam co povedat, aspon sem tam prehodit par viet, ist obcas po skole sadnut, sem tam na kruzkovicu, s babami nakupovat, na kavu. Ale nejake hlbsie vztahy s nimi nemam a ani nechcem mat. Chcela som tym povedat to, ze aj ked mas pocit, ze si nerozumies so spoluziakmi, snaz sa s nimi udrziavat aspon ake take vztahy, zapoj sa do debaty, ale nie nasilu, ked sa zaujme tema tak povedz nieco aj ty. Ja som sa nezucastnovala rozhovorov typu kto sa v piatok najviac opil, ale bavila som sa s nimi o filmoch, o hudbe a podobne. Urcite su tam aj nejaki normalni s ktorymi by to slo. Kontakty sa vzdy zidu :)

V podstate si najlepsie rozumiem s priatelom, potom mam najlepsieho kamarata a dve blizke kamaratky, super rodinu a tento okruh ludi mi dokonale staci :) Nie som sociofob, len nepotrebujem vela ludi okolo seba na to aby som bola stastna, stacia mi tito najblizsi.

myslim, ze kazdy by mal robit to, pri com sa citi dobre a nenutit sa zbytocne do veci len preto, ze to robi aj jeho okolie. tiez som skor samotar a zistujem, ze vela ludi nemam rada, na kazdom jednom cloveku vidim jeho zle stranky a vadia mi veci co robi. niektore sa vsak daju akceptovat, a to dokazem iba pri svojom priatelovi a najlepsej kamaratke. tiez sa nerada spoznavam s novymi ludmi, lebo viem, ze mi zas nebudu vyhovovat a ze zas nepochopia moje zmyslanie. myslim, ze vela ludi v tejto dobe zmysla davovo a strasne povrchne. ale s tym sa asi treba zmierit, lebo par jedincov nezmeni cely svet. ale clovek by aj napriek tomu mal vyhladavat novych ludi, lebo len tak moze spoznat niekoho kto mu bude rozumiet.