zdravim vsetkych prispievajucich. Chcel by som sa vas opytat na vas nazor. Chodim s priatelkou uz takmer 4 roky. Na zaciatku nasho vztahu, nieco viac ako rok som urobil viacero chyb. Jednak som jej viackrat s vlastnej hluposti klamal, a jednak som dost casto chodil von s kamaratmi. VELMI SOM TO OLUTOVAL a od toho zaciatku vztahu som sa zmenil a uz nikdy odvtedy som jej ani v najmensej veci, v tzv. pripustnych klamstvach, nezaklamal, ani ak som povedzme meskal 5minut na rande som si nevymyslal historky, a navyse som uplne prestal chodit s kamaratmi von. Bolo by to na strasne dlhe rozpravanie, ale nas vztah sa vyvinul cez mnozstvo hadok a problemov do takej podoby, ze ona mi do oci hovori, ze mi vobec neveri, pri hadkach na mna ziape, nadava mi a vysmieva sa mi, neustale mi nieco vycita a zaroven nezniesie ak ja nieco vytknem jej, a vela ineho, a citujem: to preto, lebo si mi v minulosti klamal a teraz si to odtrpis=(. Ona to mozno ani tak v skutocnosti nemysli, ale cosi take mi uz raz povedala. ze ona mi nedokaze verit, preto je namna taka=(. ja som jej povedal jasne, ze ma moje chyby z minulosti nesmierne mrzia, a viem, ze si v podstate nezasluzim s nou byt, sposobil som stratu dovery a v konecnom dosledku za zniceny vztah mozem ja. ale ma ten, kto sa sklamal pravo sa takto spravat? musim ja teraz donekonecna znasat trapenie, za to, co som urobil v minulosti? ja ju milujem a viem, ze by som si zasluzil aby ma nechala, ale stale mi neda pokoja, ze clovek ak by nedokazal uplne verit tak by proste s tym druhym nebol. a ona so mnou je, ale zaroven tvrdi, neverim ti ani slovo a preto a aj pre vsetky tvoje ostatne chyby som na teba hnusna. uz vela pisem, ale dodal by som este, ze niekedy uz citim taku vec, ktorej sa trochu desim, ze najlepsie by bolo, ak by ona bola s niekym komu dokaze verit a stastna, a ja sa budem trapit bez nej. ale to co robi ona mam stale menej a menej silu znasat. takze tak. budem vdacny za kazdeho, kto si najde cas prispiet svojim nazorom....
Mam pravo?
Vsimla som si ze Jajka sa miesa do kazdej temy a obcas ani nevie co pise,spamätaj sa dievca
masochIsta môže byť aj muž
Jajka001_
Ona nieje vzťahovačná a masochysta zase nieje on, ale ty Jajka rovnako ako tá jeho "milá". Ak sa tu už hráš na psychologičku, tak by si mala vedieť, že masochystky sú ženy.
Jajka...
Podla toho čo píše? Nemáš náhodou halucinácie, alebo čítaš to isté čo ostatný? Lebo o vzťahovačnosti na seba, alebo hocikoho tam nenapísal ani slovo v celom dlhokánskom texte.
vyuziva tvoj pocit viny, aby ta mohla mat na spagatiku. je vztahovacna, podla toho co pises. cudujem sa ze si este neutiekol. musis mat neskutocnu trpezlivost a byt tak trochu masochista.
pripájam sa k
ivane,nezhadzuj sa stále,a
nechoď za ňou vždy prvý,
neprosíkaj sa jej toľko.
Nech má čas aj ona si uvedomiť,že aj ona nie je bez chyby.
Ty si jej povedal,že sa budeš snažiť,tak by ti mala dôverovať.
boer, ano, laskyplny pokojny ale dosledny rozhovor ti schvalujem.
Predtym si este tukni do netu hystericku poruchu osobnosti. Chytit sa nejakeho poklesku z minulosti a vdaka nemu si vynucovat cely zivot nejake vyhody, to brilante vedia prave tieto devy.
Empatia je super, bez asertivity je na ... Moc sa do nej nevzivaj a spytaj sa jej, ci a ako si predstavuje pokracovanie vas dvoch. Ver mi, ze ak ta nechce, dobre sa stalo. Pre teba. Nic v zlom.
Mimochodom, aj to tvoje opakovane sypanie si popola na hlavu a vety, ako si ju nezasluzis, sa mi dvakrat nepaci. Ze ta to bavi... Mozno sa k sebe hodite.
No, drz sa.
ospravedlňujem sa za to posledné slovo
s tebou
neviem ako sa tam dostalo-
vôbec tam nepatrí,prepáčte.
boer,je to velmi smutné,
ale čo ak by si ju raz prekvapil.
A to tak,že ak by si prišiel skôr z práce,pripravil niečo romantické.Vieš,ako to chodí-urobiť si pekný večer,alebo aj obed,pekne upraviť stôl-niečo,čo by ju dojalo.
Vôbec sa s ňou nehádať ak by začala-a povedať jej-urobme si dnes príjemný deň,večer-bez hádok a zvýšenia hlasu.
Ja som sa včera velmi hnevala na mojho,a ked prišiel z práce,snažila som byť kludná-urobila som mu kávu,pridala zákusok a potom zvykneme tu hodinku posedieť pri telke,kym nedopijeme kávu.
Včera ma ale naštval,a som sa zobrala a odišla z obývačky-chvíľu bol sám a potom povedal,že by bol rád keby som bola s ním v obývačke,že sme to stále tak robili.
Nechcela som ísť,tak ma zobral za ruku a stiahol-ja som sa nezdržala,a tak som sa rozosmiala-aj ked som nechcela-a povedali sme si,že sa nebudeme hádať-a že minulosť a hádky už nebudeme spomínať.
Tak skús na ňu ísť podobne,porozprávať sa,dohodnúť sa.
Opýtaj sa jej to čo ja svojho,
ako si predstavuješ náš spoločný život???
Snaž sa byť milý,kľudný a nerozčuliť sa-nekomentovať to-povedz jej iba
máš pravdu.
Povedz jej,ak si myslíš že nepatríme k sebe,že si nerozumieme,tak sa rozíďme.
Viem je to ťažké povedať-lebo ju miluješ,ale za skúšku to stojí.
Ja som to urobila podobne.
s tebou.
boer, podľa mňa by ste sa nemali rozchádzať (ako niektorí píšu), ale vyriešiť to... Veď keby sa každý mal kôli niečomu rozísť, tak ľudia nie sú spolu, ale neustále by len prelietavali zo vzťahu do vzťahu... Každý urobíme v živote veľa chýb, ktoré neskôr oľutujeme a treba si nájsť cestu k sebe... Áno, netreba si nechať skákať po hlave, ale tiež nebyť príliš hrdý... Každý človek je predsa jedinečný...
Potom, keď sa dorozprávate, tak napíš, ako to prebiehalo, a ako to je... Či ste sa na niečom dohodli, alebo ako...
