Body dysmorphic disorder (BDD)

Príspevok v téme: Body dysmorphic disorder (BDD)
marushik

Ahojte,

Mam 22 rokov a mam podozrenie ze mam tuto poruchu a rada by som si precitala nazory ludi, ktori maju osobne skusenosti, alebo poznaju niekoho s touto diagnozou. Totiz, stale viac si myslim ze je to v mojom pripade neriesitelne (a to studujem psychologiu...)
Cim dalej, tym viac sa nenavidim, je mi zle ked sa pozriem do zrkadla, neviem sa zmierit s tym co tam vidim. Som strasne skareda. Mam obrovsku hlavu, male oci, velky nos, pehy, uplne otrasny tvar hlavy...a o tele ani nehovorim. Citim sa byt tucna, asymetricka, je mi zle z KAZDEJ casti mojho tela. Posledne mesiace, vlastne to uz budu pomaly aj roky, sa bojim kvoli tomu vychadzat z domu, medzi ludi, lebo sa hanbim za to, ako vyzeram. Okrem toho sa aj liecim z bulimie (viem, 100%ne sa z nej neda nikdy vyliecit, ale bojujem)
Neviem kedy sa mi to cele zacalo, len viem ze je to stale horsie. Pocitujem silnu nenavist k sebe, k telu, aj k celej mojej osobe. Teda, nejde uz len o fyzicku stranku.
Najhorsie je, ze akosi necitim radost zo zivota, neviem sa tesit z malickosti ani z velkych pozitivnych udalosti, zavidim ostatnym ludom (co ma mrzi, hneva, stve asi najviac, lebo potom sa aj primerane k nim tak spravam :(...) a myslim na to, ze moj zivot je zbytocny, som na obtiaz z takym ksichtom, aky mam. Aaach, som tak zakomplexovana, vlastne som komplex cela. Raz som to riesila aj s psychiatrom, ale ten pre to absolutne nemal pochopenie, ale naozaj vobec a jedine co spravil bolo, ze mi nasadil silne antidepresiva, tie som vsak po pol roku co som ich brala, vysadila, lebo mali vela neziaducich ucinkov a nepomohlo mi to. Mala by som skusit psychoterapiu, asi aj skusim. Ale prosim Vas, ak mate niekto skusenosti, prezivate podobne pocity, rada si precitam Vas nazor. Dakujem.

reeeee

nemusela si zakladat nove tema. ja uz som zalozil. najdi si tu dysmorfofobiu. ja uz som v takom stadiu, ze sa uplne vyhybam zrkadlam..hroza.

Stormy

Marush je krásny, úplne ukážkový príklad ako z učebnice. Jej myšlienky a pocity sú úplne rezultujúce. Rezultujúce z toho, čo sa stalo, až kryštalicky čisté, nerušené nejakým "bočným šumom", ktorý by človek očakával u osoby ktorá by sa napríklad mohla snažiť vyriešiť si situáciu sama nejakými vlastnými zásahmi, do myšlienok alebo do pocitov.
Marush určite nevyrieši svoj problém nejakým prekrývaním jeho podstaty hlúpimi antidepresívami či antipsychotikami či inými chemikáliami. Pretože jej problém má myšlienkový základ, a tak sa dá len mysľou aj vyriešiť. Do pekla so všetkými hlúpymi psychiatrami ktorí ničomu nerozumejú, ale na všetko by drbali tie svoje hlúpe prášky. Hlúpi psychiatri. Marush, ak máš záujem môžem ti poskytnúť základné informácie k tvojmu problému, aj keď času mám dosť málo. Ak chceš, napíš na Stormy23@azet.sk

rajona

Mala som podobný problém a potom prišiel priateľ ktorý mi povedal že som krásna a že ma ľúbi..a ja mu verím :)

jeanny

by som rada vedela co je to "casom"
ja si realne uvedomujem ze vzhlad nieje najdolezitejsi na svete ale aj tak sa stale neviem zmierit sama so sebou a zacina ma to dost obmedzovat v zivote, nechcem sa cely zivot citit menejcenna preto ako vyzeram. ono sa vravi ze to vekom prejde a clovek sa zacne zaoberat dolezitejsimi vecami ale ja mam kopec dolezitych veci, ktorymi by som sa mala zaoberat ale napriek tomu stale riesim toto!!!
asi tu nenajdem vela ludi s podobnym problemom, aj tak by som bola rada keby sa este niekto vyjadril

qqq

Ja som bola kedysi presvedcena, ze jedina vec na mne, ktora nie je vyslovene odporna, su moje vlasy. Casom som sa s tym vyrovnala, uz nepovazujem vzhlad za najdolezitejsiu vec na svete. Ale psychoterapia s niekym naozaj schopnym empatie ti urcite pomoze.