Nemam priatelov, preco?

Príspevok v téme: Nemam priatelov, preco?
shinji

Nemam priatelov ziadnych.Vzdy ked si myslim ze som nasla nejaku kamaratku tak ma sklame a to tym ze ma ohovara a smeje sa zomna.Vacsinou ma kazdy iba vyuzije a ohovori.Uz som stoho nestastna.Nemam sa komu vyrozpravat,pozalovat ani sa skym zasmiat.Som dost hambliva ale to neznamena ze som zla.Viem si vazit priatelov zial nemam akych:((Neviem kde robim chybu???Poradte mi.

lost

povedal by som ze na jedneho cestneho cloveka je asi 1.07 necestnych ludi.

alebo mozno je 9 cestnych a 1 necestny, ale ten jeden vyda za 20 cestnych v negativnom slova zmysle..

lost

Slobodna . noo :)
alebo ju hned okradnu, zneuziju a zahodia :))
sice si to napisala pekne, ale az tak jednoduche to nie je :)
clovek musi ma stastie ale byt zaroven ostrazity (paranoidny?) aby to tak "pekne" fungovalo :)

Slobodna

svet a ľudia v ňom sú presne taký, aký je tvoj pohľad na nich. Mnohí ľudia si to neuvedomujú, pretože toto ich nastavenie je podvedomé- tým ako sa k tebe správali rodičia, ľudia v tvojom okolí, alebo možno si stretla jedného človeka, ktorý taký bol a tým si získala presvedčenie, že sú všetci taký. Stačí zmeniť svoj postoj- "svet a ľudia v ňom sú priateľskí, čestní atď." a všetko sa zmení.

k.max

@shinji@ deto, tiez nemam moc priatelov. Skor take znamosti, ale ked sa stretneme tak to nejako nefunguje. Proste som este asi nenasiel svoju "krvnu skupina". Nie som z Kosic ale studujem tam na TUKE takze tam travim vela casu.

lost

Skus tie pocity premenit do umenia :)
kreslit, malovat, spievat, tancovat, cokolvek co ta bavi...
mozno sialene, ale nic ine ma nenapada co by som na tvojom mieste robil, kedze klasicky sa ten problem riesi taktiez sialene tazko (najst si rovnocenneho cloveka)

11usko

ahojte baby,,
takk ale snad chodiis na pokecc alebo fb tamm mas priateloov ?? a zas radsej nemat priatelov ako ich matt zlych.
ja mam 30 a som slobodny nezadany a tak co zivot ide dalej a uvidi sa..
a P.S tiez som z ke
dodi

izebea

Ani ja nemám priateľov. Myslím, že ani kamarátov. Proste nikoho. Ľudia v mojom okolí sú takí istí a takých "priateľov" ani nechcem. Ľahostajní, povrchní, ...nie je to to pravé-orechové. Pomaly sa zmierujem s tým, že budem sama. Kedysi som si písala denník, aby som sa mala komu vyrozprávať, ale už som si na toto zvykla.