už neviem čo mám robiť

Príspevok v téme: už neviem čo mám robiť
bezpomoci

mám 16 rokov a môj problém je taký, že sa musím nestále kontrolovať, že čo všetko dám do seba...ak náhodou dám do seba na obed aj polievku a aj druhé jedlo, nie veľa a nie naraz, mám výčitky, že dnes už do seba nemôžem dať nič..potom ak sa náhodou neudržím a dám si niečo sladké mám výčitky.. bojím sa jesť, ale jem..nie veľa, ale najmä niekedy večer som ešte schopná všeličo do seba dať, ale snažím sa to kontrolovať..je to hrozný pocit, bojím sa čokoľvek zjesť, lebo mám obavy, že priberem..keď sa pozriem do zrdkadla prídem si tučná, ale viem že to tak nie je..aj iný mi to vravia, že nech nevymýšľam..pritom meriam 170 a vážím 58..je to asi viac, trápi ma to číslo, ale vraj na toľko nevyzerám, mnohí vravia že musím vážiť najviac tak do 55 .. už neviem čo mám robiť, trápi ma to, hlavne preto lebo teraz je von zima a ja nemám skoro žiaden pohyb! snažím sa večer cvičiť, ale nedokážem pritom dlho vydržať.. už mám toho dosť, chcem jesť normálne bez akýchkoľvek zlých pocitov, lebo biem že som chudá a nemám sa prečo takto obmedzovať! ale bojím sa že môžem pribrať..včera som zase pozerala film a samozrejme som do seba dala štyri sušienky na noc.. a mám z troho hrozný pocit.. neviem čo mám robiť, takto sa neustále kontrolovať..

bella12

bezpomoci,

Tvoj problém nie je Tvoja váha, ale to, čo si aj sama napísala - totiž, že sa musíš stále kontrolovať, čo ješ. Ak nie si anorektička, tak si na dobrej ceste, že sa ňou staneš - preto by si sa mala týmto problémom vážne zaoberať - aj s pomocou psychológa. Problém je v Tvojom myslení. Kto povedal alebo kde je napísané, že musíš úzkostlivo sledovať, čo dávaš do seba? Kto povedal alebo kde je napísané, koľko kíl môžeš mať a koľko už nie? A čo také hrozné sa stane, ak by si aj pribrala? Čoho sa vlastne bojíš? Veď Tvoja hodnota ako človeka, ako ženy je úplne nezávislá od toho, ako vyzeráš a či si tučná alebo chudá.

Keď máš výčitky svedomia, že niečo zješ, čo by si - podľa vlastného názoru - nemala, neznamená to automaticky, že tie výčitky sú oprávnené a že Tvoj názor je správny. Never svojim dogmatickým predstavám o tom, ako by si mala vyzerať a never ani obavám, ako by Ťa iní vnímali, keby si náhodou pribrala. Si viac ako len telo, ako štíhla postava, oveľa viac ...

Za Tvojimi úzkostlivými obavami o svoju váhu by som videla skôr nejakú negatívnu skúsenosť, pri ktorej podľa Teba bola spochybnená Tvoja hodnota, sebaúcta. Niekto Ťa mohol svojimi slovami či správaním zraniť, čo sa Ťa bolestne dotklo a nevedela si danú situáciu spracovať. Možno si sa vtedy cítila nielen zahanbená, ale aj ponížená a uverila si (a ako veľmi sa mýliš), že nie si dosť dobrá. Danú negatívnu situáciu pravdepodobne vnímaš, že si ju nezvládla, že si ju nemala pod kontrolou. Človek v takom prípade reaguje pre neho síce prirodzeným, ale nesprávnym spôsobom - uzavrie sa do seba a rozhodne sa, že už viac nedopustí, aby sa to ešte raz stalo. Odteraz už bude mať všetko pod kontrolou - a ženy často transformujú túto snahu do oblasti, ktorú môžu mať pod kontrolou - do sledovania svojej váhy a toho, čo jedia. Prečo je to nesprávne riešenie? Lebo pôvodná negatívna skúsenosť ostáva nevyriešená a k tomu sa ešte pridáva ďalší problém, ktorý ohrozuje už aj telesné zdravie.

Preto, ak je to tak, kontrolou jedenia a váhy absolútne nič nevyriešiš, pretože nikdy nebudeš so sebou spokojná. To, že by si aj bola krásne štíhla, nenapraví to, čo sa stalo, a čo Ťa zranilo. Tá bolesť v Tebe zostáva a neuteší Ťa ani chudé telo. Tvoja nespokojnosť pramení inde a tam treba začať. Nie nadarmo sa tomu hovorí mentálna anorexia - jej pôvod a koreň je v psychike. Preto ak sa chceš zbaviť úzkostného sledovania jedenia, začni sa zaoberať tým, čo ho spustilo.

hobbo

na 170 cm mas vahu akurat. podla mna obmedzovat sa v jedle je sprostost. musis začat dobre žrať a više cvicit (hlavne behat). prve dni nevdrzis vela lebo telo neni zvyknute ale potom sa to bude zlepsovat a tiez sa ti aj formuje telo. ja absolutne si nedavam pozor co jem. slaninu s cesnakom mam skoro na kazdu veceru a nepriberam nic lebo mam pohyb

bambulka15

Milá bezpomoci,

môžem ti povedať, že ja som mala podobný problém alebo teda podobné pocity ako ty. Stále som kontrolovala, čo jem, až si myslím, že som smerovala k anorexii. A to mi potvrdila aj psychiatrička. Celkovo som sa príliš zaoberala svojím výzorom. Podľa mňa to je aj vekom, keď budeš staršia a prehodnotíš, čo je v živote dôležité, prestane ťa to zaujímať. Na tvoju výšku vôbec nie si tlstá a keď ti to hovorí ak okolie, tak sa nemáš prečo trápiť. Skús sa venovať niečomu, čo ťa baví a odpútavať myseľ od jedla a od týchto myšlienok. A skús sa možno zamyslieť, či je to naozaj až také dôležité :) Inak čo sa týka mňa, tak ja mám OCD. Takže u mňa to mohlo súvisieť aj s tým.

jojo20

Neboj pri tvojej výške by si mohla vážiť aj viac .Ak si to vyčítaš tak sa choď von prebehnuť ,neber to že musíš ale že chceš ,daj si do uší slúchatka a pusti si svoju oblúbenú hudbu ,také 3 km klusom spáliš všetko nepotrebné čo si do seba dostala .