Láska, láska, láska...Dá sa ešte normálne žiť ak stratíme osobu, ktorú sme milovali (podotýkam pre svoju hlúposť)? Mala som 4 ročný vzťah, bola som v ňom šťastná, ale človek robí chyby a práve ja som bola tá, ktorá tu ukončila. Prešli dva mesiace, on si našiel novú priateľku a ja sa s tým neviem vyrovnať. Bola to pre mňa prvá láska, keďže pred tým to boli len úlety. Chlapom vôbec neverím, vedela som, že on by ma nikdy nepodviedol, neublížil mi, bol milý...no proste pre mňa bol dokonalý. Viem, že ja som bola tá, ktorá to ukončila, ale to bolo len z dôvodu, ktorý teraz viem, že si stačilo vysvetliť. Proste vybrala som si tú horšiu cestu životom. Mám strach, že už nikdy nikoho nebudem tak milovať a čo je horšie, bojím sa sklamania. Dá sa ešte normálne žiť ak stratíme toho, koho sme milovali? Ak chcete písať, že si zato môžem sama ja viem, som dospelá žena, ktorá si plne uvedomuje svoje chyby, ale čas späť nevrátim :(
Ako začať opäť žiť?
pomaly to pôjde, treba byť trpezlivý
mne sa dnes skoncil 4 rocny vztah...to ako mi je asi nemusim vysvetlovat, horsie ze neviem ako bude dalej...nemam nejakych blizkych kamosov, len kamosov...sam neviem ako to zvladnem
..este dodam, ze som mal skoro 7 rokov priatelku a to bol moj prvy vztah, teraz mam 24.
Zeny hrozne divne rozmyslaju a hlavne vsetky rovnako. Nikdy nemyslite spontanne a tym, co chce vase srdce, ale zapajate hlavu prave vtedy, kedy to vobec nie je logicke a ziadane.. lebo laska nikdy nie je vec rozumu, ale srdca. Cize ukoncit nieco len pre akysi "problem" , ked pritom toho cloveka uprimne lubim, to mi nikdy nedavalo logiku a ani mi ju neda. Vzdy ked mam nejaky vnutorny rozkol v laske a neviem, co spravit, dam si otazku, co chce moje srdce.. a nie , co by som MAL spravit, co je spravne, a preco by nieco malo byt tak ,ci onak. Niekto mi povie, ze som blbec, ale ja len robim to, co chce moje vnutro.
vsetci robime chyby, casto nie male, tie velke nas potom bolia viac, ale ak spravime chybu, musime to znasat, s laskou je to tak, ako s tym krcahom, ked sa rozbije, neda sa zlepit a ak ano, pozliepany uz nie je taky pekny a nema trvacnost, bohuzial nevazime si to co mame, castokrat si hodnotu veci alebo vztahu uvedomime, iba ked ho stratime, zial za chyby sa plati, utri si slzy, zivot musi ist dalej a aj pojde, inej cesty niet
Klára, teraz ťa to veľmi bolí, ale prežila si 4 roky v krásnom vzťahu. Čo by som ja za to dala! Neboj, vypiješ si kalich horkosti až do dna a ono to prejde.. prebolí a život bude opäť krásny. Nie si jediná, ľudia proste robia chyby, záleží len na tebe, ČI sa poučíš. Buď rada, že za svoje chyby platíš len niekoľkomesačným smútkom, niekto trpí i desaťročia. Takže ponadávaj si na seba, vyzúr sa, pouč sa a hlavu hore, ide sa ďalej.
Klara, stoj si za svojim rozhodnutim a uz sa neobzeraj spat
rozhodla si sa spravne a tomu musis verit
este pride tolko noveho, ze sama zistis, ze si svoj zivot nestratila tym, ze niekto uz v nom nie je
Ďakujem všetkým za úprimnosť. Ja sa ho nesnažím nalákať k sebe, ja si plne uvedomujem svoju chybu, len ma to veľmi bolí a mám pocit, že už 2 mesiace nežijem...nedokážem sa ani usmievať. A to, že si našiel inú mi nevadí, len mi vadí to, že som bola ja tá, ktorá si ho mohla nechať pre seba a ja som ho prepustila inej...
Klára,sama si sa s ním rozišla tak si asi mala dôvod,ak chceš niečo vysvetlovať môžeš mu vysvetliť a povedať mu že ti stále na ňom záleží,ale muži nevydržia byť dlho sami preto už niekoho má,ešte taká otázka nevadí ti len fakt že niekoho má?žiť normálne sa dá,potrvá to nejaký čas,ale potom si zasa nájdeš niekoho s kým budeš šťastná,na nejakú nedôveru nemáš dôvod s tebou sa nikto nerozišiel.
